Shindo přečtené 614

Bohatý táta, chudý táta - Co bohatí učí svoje děti a chudí a střední vrstvy ne 2001, Robert T. Kiyosaki

Boli časy, kedy som motivačné knihy hltal po kvantách. Prečítal som aj túto, bol to predsa jeden z "to read" titulov. Roky ale ubehli a zistil som, že kniha vlastne nie je ničím zaujímavá, propaguje toľkokrát omieľaný "americký sen" o finančnej nezávislosti a je odporúčanou literatúrou hádam každej pyramídy, ktorá profituje na ľudskej naivite a hlúposti - ak sa predsa mohol stať úspešným a bohatým Robert K. , dokáže to každý, však? Z nostalgie dávam dve hviezdičky. Inak sa mi vybavili tie zástupy frustrovaných bežných ľudí, ktorí si myslia, že prečítanie jednej knihy im zmení život a autora, ktorý už má zrejme už len zo samotnej knihy také zisky, že sa nad nimi môže iba pousmiať.... celý text

Tvůrčí proces v Gestalt terapii 2004, Joseph Chaim Zinker

Kniha sa čítala v podstate sama. Myslím, že hoci už má vyše 40 rokov (teda originál), má čo človeku dať ešte aj dnes. Ukazuje terapiu ako živý proces, aktívne zapája klienta, využíva terapeutovu predstavivosť a dáva priestor aj umeniu. Inak som ani nevedel, že Zinker bol pôvodom Poliak a osobne sa poznal s Perlsom.... celý text

Životní proudy 2013, David Boadella

S biosyntézou som sa stretával dosť často, no nikdy som nepochopil, o čom presne je. Akonáhle som našiel český preklad tejto knihy, v momente som ju objednával. Len je škoda, že český preklad tejto knihy vyšiel takmer 30 rokov po vydaní originálu. Psychoterapia (našťastie) už dávno nie je o tom, že človek leží na pohovke a za hlavou mu sedí smrteľne chladný a vážny analytik. Práca s telom je súčasťou mnohých smerov, takisto aj biosyntézy. Autor tu pekne vysvetľuje tri hlavné koncepty (facing, sounding, centering) a uvádza viacero príkladov účinku biosyntézy aj z vlastnej praxe. S čím som však nesúhlasil bolo stavanie na ezopojmoch ako čakry, astrálni dvojníci alebo aura a snaha odobriť to tým, že veda sa v súčasnosti (rok 1987?) snaží nájsť k takýmto veciam cestu. Rovnako pochybné mi prišlo aj čerpanie z Janovovej "terapie prvotného výkriku", ktorá je často považovaná za nevedeckú, prípadne alternatívnu. Aj na Reicha a jeho orgonoterapiu, ktorého si autor v podstate dáva za základ svojej teórie, som sa pozeral s rezervou. Ako úvod do biosyntézy je to ale dobrá voľba.... celý text

Co řeknete až pozdravíte 1997, Eric Berne

Kniha sa mi najprv zdala zmätočná, vo všetkých tých transakciách a názvoch scenárov a hier som sa strácal. Potom som zistil, že pohľad, akým sa Berne a TA pozerajú na fungovanie človeka dáva zmysel a určite by stál za hlbšie štúdium. Zaujalo ma napríklad, že babička má na dieťa často väčší vplyv, než matka, scenáre sa môžu prenášať naprieč generáciami, od matky a otca dostávame rozdielne "nastavenia" a človek môže scenárom "spečatiť" svoj osud. Nepochopil som však dôraz autora na klystír a preháňadlá u malých detí. Je to nejaký americký trend alebo bol v kurze v čase vydania knihy? Nepoznám napríklad nikoho zo svojho okolia, koho by takto ako malého "čistili".... celý text

Stretnutia 1994, Raymond A. Moody

Niekedy som na Moodyho knihách fičal a myslím, že mnohé z nich môžu byť útechou človeku, ktorému umrel niekto blízky alebo kto sa bojí smrti (klinická smrť ako dôkaz "posmrtného života" je na samostatnú debatu). Stretnutia mi však prišli niečím zvláštne. Narozdiel od Moodyho predošlých kníh, ktoré sa zaoberali predovšetkým klinickou smrťou táto viac tiahne k špiritizmu.... celý text

Klinická hypnóza 2009, Stanislav Kratochvíl

K tejto knihe som spočiatku pristupoval s istou skepsou, hlavne čo sa týkalo navodzovania hypnózy - postup sa mi zdal príliš "jednoduchý" a dokonca som pochyboval o vlastnej hypnabilite. Vzhľadom na to, že profesor Kratochvíl má desaťročia skúseností s výukou hypnózy a dokonca existuje aj hypnosekcia ČLS, presvedčilo ma to. Kniha je spracovaná celkom zaujímavo, no človek by k nej rozhodne mal pristupovať zodpovedne, nie ako k ezopríručke v štýle "nemáš rád svojho suseda? zhypnotizuj si ho". Kniha obsahuje okrem teórie aj možnosti navodenia hypnózy, použitie pri jednotlivých problémoch (aj príklady sugescie) ,kazuistiky a nejaké tie obrázky. Veľmi potešila rozsiahla bibliografia a kapitoly venujúce sa metodológii a výsledkom výskumov (krátke, to dáte). Narozdiel od pochybných cirkusových "hypnotizérov" tu máte všetko pekne podložené. (autor vydal aj inú knihu l, kde sa venuje hypnóze hlavne z výskumného hľadiska).... celý text

Pozitivní psychologie 2010, Jaro Křivohlavý

V podstate úvod do pozitívnej psychológie, ktorý zďaleka nevyčerpal všetky témy tohto odvetvia (čo si nakoniec pripúšťa aj sám autor). Je to ale úvod veľmi príjemný, veľa som sa dozvedel. Samozrejmosťou je aj bibliografia, viacero autorov som poznal. Kniha sa mi však často zdala viac populárno-náučná než odborná, čo do istej miery chápem.... celý text

Zpověď masky 2019, Jukio Mišima

Moje prvé stretnutie s autorom. Dozvedel som sa o ňom z Límanovych literárnych esejí, kde sa mi spojil hlavne s neúspešným pokusom o prevrat a následnou samovraždou (dokonca ani tá nevyšla ako mala). K samotnej knihe. Rozbiehalo sa to pomaly. Detstvo a dospievanie hlavného hrdinu vo mne vyvolávalo zmiešané pocity. Na jednej strane mal hlboký obdiv k silným mužom, on sám bol chatrný a neduživý. Do toho bojoval s vlastnou homosexualitou, čo by mi až tak nevadilo, no čítať jeho homosexuálne masturbačné fantázie a ódy na spolužiakovo chlpaté podpažie som teda vážne nechcel. Kniha pre mňa nabrala spád v čase, kedy opisoval svoje študentské časy, pôsobenie v zbrojovke a snahu o zblíženie so Sonoko. Hoci to mohla byť iba maska, ktorú si nasadil aby sa prispôsobil, pripadalo mi to iné. Na konci som aj tak mal pocit istej nedokončenosti, nespokojnosti hrdinu so sebou samým. Kniha sa ale až na pár výkyvov čítala dobre a postupne ma vtiahla do deja.... celý text

Červená kniha 2010, Carl Gustav Jung

Najprv som sa na Knihu pozeral priam ako na niečo mystické. Mohlo za to aj to haló, ktoré sa okolo nej robilo a spôsob spracovania - obrovský formát, faksimílie... Mal som z nej ale zmiešané pocity. K analýze ma to neťahalo (Freuda úprimne nemám rád a považujem ho za dávno prekonaného), s Jungom som sa zoznámil predovšetkým cez procesovú prácu, archetypy a mužské hnutie. Aj napriek tomu, že Junga poznám mi kniha dala zabrať a reakcie sa striedali. Od úžasnutého "ty vole" cez dojem mystiky, pocit, že čítam zápisky psychotika až po ranu do živého pri čítaní začiatku Přezkoušení. A to nehovorím o tom, že Dodatek, ktorý mi mal knihu priblížiť, ma zmiatol ešte viac. Prečítal som malú čitateľskú edíciu. Po mojich dojmoch neviem, či by som si kúpil tú veľkú. Zrejme nie.... celý text

Pac & Pussy 2019, Albrecht Smuten

Stručné, jasné, úderné a drsné. Autorove komiksy na Facebooku mám fakt rád, takže som sa na vydanie knihy celkom tešil. Veľkú časť komiksov som už poznal, no niektoré boli pre mňa nové. Nenašiel sa však žiaden, ktorý by nezaujal. Nevýhodou je hrúbka knihy, prelistujete ju za hodinu.... celý text

Nenávidím tě, neopouštěj mě! 2017, Jerold J. Kreisman

Osobne poznám zopár hraničiarov a zaujímalo ma, ako vlastne fungujú. Čomu sa vyhnúť, čo podporiť. Zaujali kazuistiky a fakt, že mnoho slávnych osobností vykazovalo prvky HPO. Z druhej, viac odbornej časti, však už bolo cítiť "americký prístup" k zdravotníctvu, s ktorým som sa celkom nestotožňoval - DSM namiesto MKCH a platby pomaly za všetko. Takisto ma prekvapilo, že takmer všetky terapie, ktoré autori uvádzali ako účinné boli behaviorálne. Kladiem si otázku, či šlo o jednostrannú zameranosť, americký trend alebo dôkaz, že iné typy terapie na HPO nefungujú.... celý text

Železný Jan 2005, Robert Bly

S Blyom a jeho Železným Janom som sa útržkovito stretával u rôznych autorov, ktorí sa viac alebo menej zaoberali maskulinitou alebo osobnostným rozvojom. Mnohí ho mali v úcte, iní si z neho robili srandu. Tak som si nakoniec knihu prečítal, hoci som do toho šiel s istými obavami - nemám dobré skúsenosti s knihami, ktoré mnohí (často nekriticky) preceňujú a chvália. Kniha nesklamala. Hoci bola napísaná ešte v 90. rokoch, myslím, že je aktuálna ešte aj dnes. Zvlášť v dobe, kedy si človek kladie otázku "čo sa to s nami chlapmi kurva deje", rodiny sú rozbité, chlapcom a mladým mužom chýbajú mužské vzory a "tradičná rodina" je len relikt žijúci už len v ideológii náboženských fanatikov. Celá kniha sa točí okolo rozprávky bratov Grimmovcov "Železný Jan" (alebo Železný Hans). Autor ju rozoberá v duchu jungiánskej psychológie. Hoci som tvrdil, že som Junga nikdy nemal rád, čoraz častejšie zisťujem, že na jeho videní sveta (a v tomto prípade priamo aj maskulinity) rozhodne niečo je. Niečo, čo sa človeku zaryje pod kožu a donúti ho premýšľať. Mnohí sú úplne hotoví z Malého princa a tvrdia, že je to nadčasová kniha, ktorú by si mal prečítať každý lebo mu môže zmeniť život. Ja som ale z tých, ktorým kniha nič nedala a považujú ju za prehnane naivnú. Myslím si však, že mladým (a nielen mužom) by rozhodne viac pomohlo, keby si prečítali Železného Jana. (mimochodom, Malý princ sa spomína aj v tejto knihe a to ako puer aeternus, archetyp večného chlapca).... celý text

Nářek mrtvých 2014, James Hillman

Hoci sa na Červenú knihu zatiaľ len chystám, táto mi pomohla sa na ňu "náležite pripraviť" a vrátiť sa späť na zem. Kniha sa dá chápať ako istý komentár, kľúč k ČK. Shamdasaniho komentáre, často kritické, pomáhajú človeku zbaviť sa "mystického" pohľadu na ČK. Zaujímavý je aj formát, akým je kniha napísaná - ide o prepis rozhovorov medzi autormi,nie klasické kapitoly. Čítala sa navyše omnoho lepšie, než druhá kniha, ktorej bol Hilman spoluautorom. Nechýbal ani humor. Prekvapilo ma, že obrovský formát ČK bol zámer (mám jej menšiu sestru) a že Kristus bol ústrednou postavou ČK.... celý text

Mechanický pomeranč 2002, Anthony Burgess

Klinická neuropsychologie v praxi 2017, Petr Kulišťák

Prečítať toto monštrum mi trvalo hádam mesiac (ak nie viac), no rozhodne to stálo za to. K neuropsychológii som pričuchol naposledy niekedy na vysokej škole, odvtedy sa to usadilo niekde v hlave a po rokoch som sa dostal k tejto knihe. Obrovské množstvo informácií od rôznych autorov, českých, slovenských a dokonca aj jednej zahraničnej (hoci ma prekvapilo, prečo text nepreložili do češtiny ale nechali ho v angličtine). Niečo málo som vedel. dozvedel som sa ale aj mnoho nového vrátane oblastí využitia NPs, o ktorých som dovtedy nemal ani šajnu. Kniha je navyše prehľadne členená do piatich častí . Jedinou nevýhodou je mäkká väzba, obal sa veľmi rýchlo znehodnotí a ani sa nenazdáte a máte na knihe rozstrapkané rohy.... celý text

Slyším padat sníh 2010, Kim Si-sup

Narozdiel od "mníšskych básnikov" bola táto kniha viac civilná (hoci aj Kim Si-sup bol chvíľu mníchom) a básne sa často zaoberali obyčajnými každodennými vecami a udalosťami, napríklad borovicami v lese alebo naberaním vody. Niektoré však išli pekne hlboko, bolo v nich dosť trápenia a najmä v závere bolo cítiť beznádej, až pocit márnosti.... celý text

Měsíc mysli úplně kulatý 2011, Kjongho Songu

Zenové básne majú tú výhodu, že hoci sú krátke (túto zbierku zvládnete vo vlaku cestou do práce), bývajú úderné a dojem z nich vo vás zostane ešte pekne dlho. Ani táto nebola výnimkou. Hoci život pustovníka určite nebol a stále nie je idylka, pri čítaní básní som mal často pocit akoby som sa s autorom ocitol niekde v horách a počúval šum vetra medzi borovicami. Okrem strastí a slastí mníšskeho života autor píše aj o prírode, buddhovskej prirodzenosti a lúčení sa s priateľmi. Měsíc sa dá prečítať v buse, no aj v prírode s miskou čaju v ruke. A ako už býva pri takýchto knihách z DharmaGaie zvykom, formát knihy je naozaj maličký, takže je ideálnym spoločníkom na cesty. Predslov od prekladateľky a vysvetlívky na konci knihy sú už len príjemné plus.... celý text

Máme za sebou sto let psychoterapie, a svět je stále horší 2016, James Hillman

Pozitívum knihy bolo, že sa na terapiu dokázala pozrieť pekne kriticky a bolo tam viacero zaujímavých myšlienok (hlavne na konci). Negatív sa ale našlo viac. Na môj vkus prehnane americká, prehnane politická a pri čítaní som mal pocit, že anotácia bola pútavejšia, než kniha samotná. Formát knihy bol zaujímavý (dva rozhovory a viacero esejí vo forme listov), no pri esejách som mal často pocit, akoby na seba málokedy (ak niekedy) autori v odpovediach naviazali - vyzeralo to akoby si každý písal o tom svojom a nereagoval na to, čo mu napísal kolega predtým. Pri rozhovoroch sa mi občas videlo, že to skĺzlo do tliachania bez zmyslu. Áno, kniha mi nasadila menšieho chrobáka do hlavy, no rozhodne som z nej nebol ohromený. Namiesto pútavého diela, ktoré človeka zhodí zo stoličky a po jeho prečítaní zo seba vyrazí iba úžasnuté "ty vole" som dostal zbierku esejí a nejaké tie rozhovory dvoch nasratých ľudí. Čakal som viac.... celý text

Hora hoře 2002, Samuel Shem (p)

Vážnejšie a nie až tak sexuálne ako predošlá kniha. Kritika americkej psychiatrie a možno psychiatrie všeobecne, ktorá rozhodne stojí za prečítanie. Psychoanalýza, nedostatok empatie, ládovanie pacienta liekmi namiesto snahy o pochopenie, empatiu a kontakt, etické otázky. Záver bol plný nádejí , no pri čítaní mi až prišlo smutno. V podstate rovnaká schéma ako v predošlej knihe. Nádej vystrieda tvrdý pád na hubu do reality, potom príde vytriezvenie, obdobie depresií a zhnusenia a katarzia. Malik mi navyše veľmi pripomínal Tlusťocha, starostlivú Viv som si zamiloval a za ženu ako Berry by som bol neskonale vďačný.... celý text

Podivné počasí v Tokiu 2019, Hiromi Kawakami

Bolo vidieť, že knihu písala žena. Čítal som viacero kníh od japonských autorov, no toto bolo proste... iné. Príbeh dvoch ľudí, osamelej tridsiatničky a jej starnúceho učiteľa. Neviem, či by som to, čo sa medzi nimi dialo nazval vzťahom, platonickou láskou alebo vôbec nejako, každopádne bolo veľmi zaujímavé to sledovať. Navyše, pri opise japonskej kuchyne som častokrát začal byť pri čítaní hladný. Nerozumiem však tomu, prečo bola kniha preložená do češtiny ako Podivné počasí v Tokiu, hoci preklad z japončiny do češtiny je Aktovka pana učitele.... celý text