Shindo přečtené 614

Zázračná otázka 2011, Steve De Shazer

Aj keď nie som zástancom krátkodobých "povrchových" terapií (ani nekonečného rozpitvávania a rozosierania klienta v psychoanalýze), autori mali pravdu. Kniha je vážne intelektuálne provokatívna. Teóriu striedajú prepisy nahrávok aj s otázkami a komentármi, takže kniha nepôsobí sucho akademicky. Zaujalo ma, že SFBT až tak nestavia na teórii (teda ak som to správne pochopil). Hoci si neviem úplne predstaviť, že by som sa uberal týmto smerom, bolo zaujímavé zistiť, že to ide aj takto. Osobne som úplne nepochopil kapitolu s Wittgensteinom aj keď rozumiem tomu, že z neho zrejme de Shazer čerpá. Filozofiu som nikdy nemal rád.... celý text

Tvořivá síla strachu 2007, Petr Šulista

Od knihy s takto perspektívnou témou som čakal viac. Namiesto dobrého rozpracovania témy som dostal pseudofilozofické tliachanie a zlepenec zložený z citátov osobností, úryvkov z kníh a prepisov listov väzňov pankráckej sekyrárny (pôsobivá, no desivá časť českých dejín, o ktorej som dodnes nevedel). Niekedy som mal dokonca pocit, že sa autori vôbec nedržali témy a písali o niečom úplne inom, inokedy kniha pôsobila ako monológ frustrovaného dôchodcu o tom, že ľudia sú bezcitné prasce, svet je zlý a "za minulého režimu bolo lepšie" (na druhej strane som zrejme nebol tak ďaleko od pravdy, obaja autori knihy sú v dôchodkovom veku). Taktiež som nechápal podkapitolu "Cirkev a strach" kde autori moralizujú, že človek sa "odpútal od boha" namiesto toho aby sa zamerali na techniky, ktoré cirkev používala po stáročia aby vo svojich ovečkách vzbudzovala strach a poslušnosť (a úspešne to robí doteraz). Dokonca vidia ako pozitívum, že ak bol človek zviazaný náboženskými pravidlami, strach mu nedovolil porušiť ich. Namiesto faktov a triezveho pohľadu celá kapitola vyznela ako nepodarený katechizmus. Kniha by zúfalo potrebovala korektora, lepšie prepracovanie a viac objektivity.... celý text

Osobnost v projektivních metodách 2020, Steven Tuber

Náročná kniha. Predpokladá sa, že čitateľ bude aspoň troška podkutý, čo sa projektívnych metód a psychodynamiky týka. Hoci som psychológiu študoval, pár spomínaných metód poznal a teda pojmy, o ktorých autor píše mi neboli úplne cudzie, kniha mi dala dosť zabrať. Nevylučujem, že sa k nej vrátim po rokoch, keď už budem mať nejaké tie skúsenosti s projektívnymi metódami. Výhodou sú príklady z praxe, malé kazuistiky a jedna veľká na konci knihy, zahŕňajúca všetky metódy, o ktorých autor píše (ROR, TAT, APT, SCT). Nejde teda iba o nejakú akademickú suchárinu od pána v obleku s piatimi titulmi. Ako psychodiagnostické ucho oceňujem aj rady v epilógu. Krásne ukazujú, že aj psychológ je krehký, môže mať zlé dni, čo sa môže odraziť aj v jeho práci a preto sa o seba treba postarať. Suma sumárum? Kniha určite nepatrí medzi tie, ktoré si prečítate večer pred spaním alebo ráno ku kávičke (ak nie ste hardcore fanúšik projektívnych metód alebo diagnostiky). Ak si k nej ale sadnete a prehryziete sa ňou, prípadne si spomínané metódy sami vyskúšate, verím, že vás môže obohatiť.... celý text

Proč spíme: Odhalte sílu spánku a snění 2018, Matthew Walker

Obvykle sa knihám s anotáciami v štýle "svetový bestseller preložený do x jazykov" vyhýbam. Často totiž po ich prečítaní bývam sklamaný, pretože reklama na knihu býva lepšia, než samotná kniha. Toto ale bola výnimka. S knihami od Jan Melvil Publishing mám dobrú skúsenosť. Vedecké, no zároveň písané zrozumiteľným jazykom; inšpiratívne a poučné. Aj táto kniha mi (opäť) nasadila chrobáka do hlavy, pokiaľ išlo o môj vlastný spánok; chyby, ktoré som robil a "večerné kávy", pri ktorých som si myslel, že so mnou predsa nič neurobia. Urobili, no ukázalo sa to až časom. Zistil som aj mnoho zaujímavých vecí, napríklad to, že nedostatok spánku môže človeka aj zabiť, vyučovacia doba praktikovaná v (nielen) našich školách je pre puberťáka z hľadiska spánku veľmi škodlivá (dodnes si spomínam na nenávidené nulté hodiny na strednej) alebo, že zahrievanie tela môže pomôcť k lepšiemu spánku.... celý text

Tisíc tváří hrdiny 2000, Joseph Campbell

Zaujímavá kniha. Posledne roky som na ňu počul odkazy a ohlasy z rôznych strán, predovšetkým od autorov venujúcej sa jungiánskej psychológii, maskulinite a mužskému hnutiu (a znova sme pri Carlovi G.) Kniha popisuje cestu hrdinu, jeho vlastnosti a vývoj naprieč kultúrami. Vidí spoločné znaky a prvky nezávislé na kultúre a ukazuje ako sa tieto kultúry ovplyvňovali (napríklad aj spoločné prvky kresťanstva a iných omnoho starších náboženstiev). Autor čerpá z mnohých mýtov a legiend, niektorých naozaj zaujímavých (a niektorých celkom vtipných). Reč príde aj na iniciácie a prechodové rituály. Čo mi však na knihe vadilo bolo autorovo držanie sa psychoanalýzy. V mnohých veciach s Freudom nesúhlasím a niektoré sú už dávno prekonané alebo pozmenené jeho vlastnými žiakmi. Na druhej strane, kniha vyšla v roku 1949, takže sa to vzhľadom k vtedajším pomerom dá pochopiť. Suma sumárum, kniha stojí za prečítanie. Či už v rámci všeobecného prehľadu, záujmu o hrdinský cyklus, mýty, psychológiu alebo sebarozvoj.... celý text

Odvaha cítit 2013, Rob Preece

Rovnako ako vo svojich predošlých knihách aj tu Rob prepája psychológiu a buddhistickú prax. V oboch má bohaté skúsenosti a je to vidieť. Predpokladá sa aspoň nejaká znalosť jungiánskej psychológie a buddhizmu. V tejto knihe sa venuje rozvoju bódhičitty a ponúka aj niekoľko praktických návodov na meditáciu. Hoci osobne praktikujem iný smer, bolo zaujímavé dozvedieť sa niečo nové. Sám som chvíľu skúšal aj tento typ meditácie a aj za taký krátky čas som si všimol, že sa vo mne niečo pohlo. S niektorými vecami v knihe som úplne nesúhlasil (napr. reinkarnácia) a často som mal pochybnosti ako v prípade tejto praxe pristupovať k niekomu, kto nás veľmi zranil alebo k ľuďom, u ktorých si viem ťažko predstaviť, že by mohli byť dobrí. Stojí to ale za hlbšiu prácu na sebe a vhľad.... celý text

Houby z Yuggothu 2019, Howard Phillips Lovecraft

Huby z jogurtu a HPL ako silne sebakritický básnik. Po Hemživém chaosu ďalšie netypické, avšak príjemné prekvapenie. Samotná zbierka vydá na pár desiatok strán, zvyšok sú anglické originály, pôsobivé ilustrácie, vysvetlivky k jednotlivým sonetom a komentáre. Niektoré básne na HPL pôsobili až bolestivo ľudsky, o to viac som bol prekvapený. Pre fanúšikov tvorby HPL povinnosť. Iä!... celý text

Němé zpovědi 2019, Peter A. Levine

Sú knihy, ktoré len preletíte. Potom sú také, ktoré zatnú do živého, niečo vo vás otvoria a zanechajú. Začnete sa na veci pozerať inak Táto je práve ten druhý prípad. Sám som mal dlhú dobu z liečenia traumy a traumatizovaných pacientov strach, až "posvätnú bázeň". Ku knihe som prichádzal s istou skepsou, hlavne z dôvodu vydavateľa a istého predpokladaného ezozávanu". Mýlil som sa. Peterova kniha vychádza nielen z desaťročí praxe ale aj z osobnej skúsenosti s traumou a z toho, akým spôsobom sa s ňou rozhodol pracovať. Ukazuje, že telo žije a pamätá si. Chápe, že telo s trauma majú obrovský liečebný potenciál, rozlišuje medzi znovuprežitím traumy (ktoré môže človeka ešte viac traumatizovať) a znovuvyjednaním (ktoré môže uzdraviť). Dôležitá je citlivá terapeutická práca. Nejde o to aby sme priepasť zasypali ale aby sme sa do nej pozreli a pochopili, že s ňou môžeme pracovať. Som skeptik a skeptikom aj ostanem, táto kniha mi však pomohla chápať. O to viac, že mi ju odporučil človek, ktorý si sám zažil traumu.... celý text

Mezi dvěma Kimy: Na studiích v KLDR 2017, Nina Špitálníková

Kniha potrebná ako soľ. Hoci je článkov a publikácií o Severnej Kórei viacero, kniha z pera človeka "cudzinca", ktorý v nej priamo žil sa nevidí každý deň. Mnoho faktov a zaujímavých informácií vrátane dvoch tvárí Severnej Kórey - turistickej a reálnej. Jediná nevýhoda knihy je jej rozsah a fakt, že by žalostne potrebovala korektora.... celý text

Neutěšenci 2020, Kazuo Ishiguro

Moja prvá skúsenosť s Ishigurom, takže zatiaľ nemám s čím porovnávať. Takisto som sa ani nemal o čo oprieť. Zvláštna kniha. Čítal som ju na moje pomery dosť dlho, musel som sa k nej opakovane vracať a dávkovať ju postupne. Ak sa mi to ale podarilo, strávil som pri nej dobrú chvíľu. Kniha plná zložitých ľudských osudov, poukazujúca na faloš, niekedy sa dotýkajúca najhlbšieho ľudského vnútra. To všetko s hudbou ako pojítkom. Nechýbalo ani niekoľko absurdných momentov (napr. amputácia drevenej nohy).... celý text

Vraždy a jiné zběsilosti 2019, Edgar Allan Poe

Vidieť Poa ako autora nehororových, niekedy dokonca vtipných príbehov je zaujímavá skúsenosť. Kvalita poviedok mi prišla nevyvážená, niektoré boli lepšie (Na slovíčko s mumií, Filosofie nábytku), iné horšie (Vévoda de l'Omelette), niektoré tak geniálne absurdné, že sa nedalo nesmiať. Poviedky s nekonečnými, hoci detailnými popismi má však nudili a privítal by som viac poznámok pod čiarou, resp. prekladu (autor často používa latinské a francúzske frázy).... celý text

Psychosomatická prvouka 2017, Radkin Honzák

Inšpiratívna kniha, ako už u Honzáka býva zvykom. K psychosomatike som doteraz pričuchol iba okrajovo, takže kniha prišla vhod. Vadila mi však istá nevyváženosť - na jednej strane som mal pocit, že som sa o psychosomatike dozvedel naozaj málo, na druhej miestami pôsobila dosť odborne. Taktiež odkazy na kresťanstvo, hoci neboli až také časté.... celý text

Hemživý chaos a jiné příběhy 2020, Howard Phillips Lovecraft

Trocha iný HPL, než na akého som bol doteraz zvyknutý. Fakt, že bol iba spoluautor a revidoval texty urobil svoje. Kvalita poviedok bola rôzna, no až na výnimky si udržiavala určitý štandard. V niektorých bolo zásah HPL cítiť menej, v iných dosť výrazne. Napriek všetkému sa zbierka čítala dobre, hoci s poslednou, možno najdlhšou poviedkou som dosť bojoval a na konci som mal nervy nadranc. Potešili dobre spracované poznámky k jednotlivým poviedkam, ilustrácie a pár poviedok v pôvodnej verzii v Dodatku. Niekto sa tu s knihou fakt vyhral. Iä! Shub-Niggurath!... celý text

Coffee stories (alebo Deň ako každý iný) 2009, Pavel Sibyla

Knihu hodnotím až s nejakým tým odstupom času a medzičasom som si načítal tvorbu autorov ako Salinger alebo Bukowski, porovnávať Sibylu so Salingerom mi nepríde úplne namieste. Poviedky mi prišli dosť nevyvážené. Niektoré trafili do čierneho, niektoré mi prišli úplne náhodné, iné zasa totálne bez pointy (hoci aj pri čítaní niektorých diel od Salingera som mal pocit, že vôbec neviem o čom autor píše). Narozdiel od pánov z anotácie, ktorí sa pri čítaní knihy bavili (alebo im zaplatili za pozitívnu recenziu?) som sa ja v lepšom prípade zmohol na sarkastický úsmev.... celý text

Sto básní: Stará japonská poezie 1997, * antologie

Prečítané najnovšie vydanie. Vymazlené do najmenších detailov, obdivujem prekladateľku a všetkých, ktorí si s knihou dali tú námahu. Rozsiahly úvod, ktorý tvorí takmer štvrtinu knihy ma najprv vydesil. Je však napísaný zrozumiteľne a poskytuje dobré uvedenie do samotných Sto básní. Na konci zbierky nasleduje ešte niekoľko podobne spracovaných štúdií, incipity, register a slovník. Samotné básne sú krátke, no úderné a zanechajú dojem. Niekedy som mal pocit, že by to chcelo viac, potom som si uvedomil, že zbierka sa nevolá "Sto básní" len tak. Potešilo, že som tam videl viacero autorov, ktorých tvorbu som poznal. Samotné básne s prekladom do češtiny, originálom, prepisom a komentárom dopĺňajú nádherné ilustrácie s popisom a uvedením pôvodu (často zbierky múzeí alebo univerzít, párkrát aj súkromné). Mnohokrát sa mi pri pohľade na ne rožiarili oči ako decku pod vianočným stromčekom a ticho som závidel ich majiteľom.... celý text

Jemné umenie mať veci v p**i 2018, Mark Manson

Kniha ma zaujala názvom, dlho som po nej pokukoval. Nakoniec som si ju nekúpil ale stiahol. Našťastie. Názov ,pár dobrých myšlienok á la "nerobte si z ničoho ťažkú hlavu" a zmienka o Bukowskom v úvode sú asi jediné pozitíva tejto knihy. Zvyšok je zúfalá snaha autora byť nasilu vtipný a nadmerné, úplne zbytočné používanie vulgarizmov (akoby nimi chcel ukázať, ako veľmi má v piči). Hoci je kniha krátka, musel som sa nútiť aby som ju prečítal, nakoniec som to vzdal. Ak budem chcieť mať v piči, radšej si prečítam Parkina. Ten sa aspoň na nič nehrá a nie je silený. Dokonca som mal chvíľu pocit, že autor ho vykráda. Autorovi okrem tejto knihy vyšli ešte ďalšie dve - jedna o balení žien (takých tu už bolo), druhá o nádeji s podobne sileným názvom ako táto. Nepochybujem ale, že v jeho domovine jeho knihy napriek svojej "úrovni" lámu rekordy. Pre mňa osobne bola táto kniha jedna z tých, ktoré som si prečítal raz a už sa k nim rozhodne nehodlám vrátiť.... celý text

Nový Prostor. 20 let spolu 2019, kolektiv autorů

NP mám rád. Nejde len o obyčajný časopis, ktorý si kúpite niekde v stánku a vyhodíte, NP má omnoho hlbší zmysel. Vždy, keď môžem, "svojich" predajcov podporím. Aj preto som si kúpil knihu a bol som príjemne prekvapený. Ako už názov napovedá, kniha mapuje 20 rokov NP - a že to niekedy boli roky drsné. Bolo zaujímavé sledovať, čo všetko vlastne NP tvorí a tvorilo; ľudí, ktorí ho v priebehu rokov vytvárali a tvarovali až dospel do svojej dnešnej podoby. Pocit, že ste kúpou knihy možno prispeli svojmu predajcovi na pár dní nocľahu je "len" pridaná hodnota.... celý text

Radost ze života 2008, Yongey Mingyur Rinpoche

Kniha napísaná zrozumiteľne, autor prepája svoj pohľad na buddhistickú prax s poznatkami modernej vedy. Naozaj uňho vidno úprimný záujem o vec, na nič sa nehrá a z knihy cítiť ľudskosť. Navyše bez zbytočného sentimentu a nánosu ezoteriky, ktorými dnes trpia mnohé populárne knihy o buddhizme. Čo ma však prekvapilo bol (údajný) Einsteinov citát na zadnej strane knihy. Chudáka Alberta už spájali s agnosticizmom, ateizmom, judaizmom a nejaký ten jeho citát si požičali do svojich kníh aj tí pasívne agresívni páni s copíkmi predávajúci knihy na uliciach.... celý text

Odysseus 1976, James Joyce

Po možno pätnástich rokoch som si povedal, že by nebolo na škodu knihu dočítať. Ale. Na jednej strane vnímam knihu ako sondu do Joyceovej mysle a spôsobu ako vnímal svet. Chápem ľudí, ktorí tvrdia, že Odysseus je ťažká kniha. Majú pravdu. Na druhej... Máloktorá kniha ma tak iritovala, máloktorú som mal chuť pri čítaní vyhodiť z okna, rituálne podpáliť alebo ju omlátiť o hlavu najbližšiemu spolucestujúcemu v metre. Spôsob akým bola písaná je ďalšia vec. Mal som dojem akoby som čítal niekoľko kníh v jednej. Buď to vyzeralo ako prúd myšlienok duševne chorého človeka (neschopného udržať myšlienku dlhšie, než pár sekúnd), nesúvislé články á la "správy z novín", katechizmus (otázka - odpoveď) alebo únavný monológ bez jediného odstavca (o tom, ako hlavného hrdinu podvádzala jeho manželka s kým len mohla).´Navyše ma iritovali neustále narážky na Agendat Netajim, p.i.:pi a podobne. Chvíľkami ma aj napadlo, či autor nebol duševne chorý (v porovnaní s týmto bolo čítanie schizofrenického Pirsiga prechádzka ružovým sadom). Ak aj niektoré časti boli písané zaujímavo (scéna v bare alebo scéna s Gerty) autor to vzápäti skuvil úchylným Bloomom, jeho masochistickými fantáziami a myšlienkovým šalátom. Nerozumiem však tým, ktorí sa rozplývajú nad tým, aká je kniha skvelá. Podľa mňa ju buď nečítali alebo sa im nepáčila a boja sa to priznať, tak sa vezú na vlne. Tých, ktorým sa naozaj páčila už nechápem vôbec. Za prečítanie určite stojí, no obdivujem ľudí, na ktorých nezanechala následky. Dúfam, že sa nedožijem dňa, kedy sa tento chaotický nezmysel stane povinným čítaním.... celý text

Mlčení 1987, Šúsaku Endó

Pri čítaní knihy mi opakovane vírila v hlave jedna jediná otázka: PREČO? Prečo sú ľudia schopní položiť život za vieru? Prečo sú schopní sa kvôli viere navzájom zabíjať? Má zmysel položiť život za mýtus? Zvlášť, keď boh, na ktorého sa ľudia spoliehajú mlčí, zatiaľ čo jeho verní umierajú v hrozných podmienkach. Zabudnite na romantické zidealizované mučeníctvo z legiend o svätých. Endó mal vždy pútavé, no naozaj ťažké knihy, ktoré zanechali dojem. Aj táto napriek téme začínala ľahko, no stávala sa čoraz temnejšou. V závere som mal pocit chvíľkovej úľavy, no súčasne beznádeje a opustenia, cítil som s hlavným hrdinom. Kičidžiró sa mi hnusil čím ďalej tým viac a hoci som ho tak nejak chápal, postavu, ktorá by vo mne vzbudzovala toľko odporu som dlho nevidel.... celý text