Starmoon přečtené 561

Jak být šťastní s 1,2,3... dětmi? 2014, Rosa Pich-Aguilera Roca

Viete si predstaviť, že by ste v dnešnej Európe mali osemnásť biologických detí? Dá sa to vôbec zvládnuť? Dokonca s úsmevom a radosťou? Ako? Istý návod ponúka práve táto kniha, ktorej autorka blogovou formou približuje svoje výchovné princípy – a ak uvážime, že doma vychováva deti, ktorých počet sa rovná menšiemu školskému kolektívu, už len to si zaslúži uznanie a zamyslenie sa nad jej radami. Ako vyjsť s peniazmi do konca mesiaca? Je možné spať celú noc bez vyrušovania? A čo v spálni? Ani takým otázkam sa nevyhýba táto unikátna žena a mama. Španielka Rosa Pich-Aguilera Roca pochádza zo šestnástich detí, jej (medzičasom už zosnulý) manžel José María z pätnástich – a obaja vždy túžili po veľkej rodine. Keď sa vzali (23 a 28 rokov), začali svoj sen realizovať, a hoci spočiatku to nevyzeralo s ich rodičovstvom nádejne („za menej ako štyri mesiace sme pochovali dve z našich detí a naďalej žili v neistote, či to tá najstaršia prežije“), v čase písania knihy boli predsa len rodičmi pätnástich žijúcich potomkov – a očividne si svoju rodičovskú rolu i veľkú rodinu užívali (a zvládali). Už len za to si zaslúžia obdiv – a táto kniha pozornosť.... celý text

Papež František: Rozhovor s Jorgem Bergogliem 2013, Jorge Mario Bergoglio

Príjemný rozhovor s príjemným človekom. Ale nie s pápežom – to treba podotknúť, aby čitateľ nebol sklamaný. Koho však zaujíma, ako pápež František uvažoval a žil, keď bol ešte „len“ buenosaireský kardinál, ten si príde na svoje. Osobne ma kapitoly o Argentíne, tamojšom spoločenskom a cirkevnom dianí a pod. skôr odrádzali a nudili, viac ma zaujali časti venované osobe a životu Jorgeho Bergoglia či životu Cirkvi všeobecne, ale to je vec gusta. Asi najkrajšie a najsilnejšie boli pre mňa (hoci letmé) úvahy o odpustení – jedny z najkrajších, s akými som sa v rámci duchovnej literatúry stretla.... celý text

Medzi nebom a peklom 2013, Štefan Hríb

„Róbertovi Bezákovi dnes hrozí, že ho verejnosť prestane vnímať ako človeka a urobí si z neho chladný symbol. Ale náš dlhý letný rozhovor mi potvrdil, že je to stále vrelý a súčasne zraniteľný človek, ktorý vytrvalo hľadá Božiu lásku. A hovorí o nej ako málokto. Ani raz som sa arcibiskupa Bezáka neopýtal na dôvody jeho odvolania. A predsa mám pocit, že odpoveďou je celá táto kniha.“ (Štefan Hríb, citované z úvodu) Kniha zložená z troch častí: O Bohu, O človeku, O cirkvi. A predsa je vlastne celá o Bezákovi; o jeho pohľade na všetko spomínané. Ten je – mám dojem – v mnohom konzistentný s pohľadom katechizmu, čo je u mňa veľké plus. Plus pre Bezáka – a trochu mínus pre Hríba a túto knihu, lebo otázky, ktoré v prvých dvoch častiach kladie, sú v Cirkvi dávno zodpovedané (napríklad aj v tom katechizme). Ak to však berieme tak, že kniha bola písaná skôr pre hľadajúcich ako veriacich, ok. Tí po oficiálnych dokumentoch Cirkvi zrejme nesiahnu (aspoň nie bez predsudkov), a v Hríbovom rozhovore môžu nájsť odpovede na svoje otázky. Skôr mi prekáža dojem, ktorý Hríb (dúfam, že nevedomky) medzi riadkami a najmä v tretej časti zanecháva: Cirkev má veľa problémov a chýb, ešte že tu prišiel Bezák, ktorý všetko vidí a robí lepšie. Takto: ja neviem, ako to bolo s Bezákom, ale viem, ako je to s Cirkvou. Viem napríklad (trebárs aj z toho katechizmu), že predstavy o vzťahu s Bohom, o jeho láske, o tom, že to nevylučuje spravodlivosť atď. nie sú Bezákove objavy (ako to medzi riadkami môže znieť). A viem napríklad aj to (z vlastnej skúsenosti), že Cirkev nie je len pokrytectvo, karierizmus, vybielené hroby, ale aj neskutočne veľa lásky, obety, radosti. Aj v dnešnom svete. V našom svete. V našej každodennosti. Viem (zažívam – vďaka Bohu), že na Slovensku máme mnohých skvelých kňazov, rehoľníkov, laikov. Aj preto ma trochu mrzí, že keby som si obraz o slovenskej Cirkvi mala tvoriť len na základe tejto konkrétnej Hríbovej knihy, bol by asi taký: Cirkev je falošná a pozadu, ešte že tu bol jeden svätý muž, ktorý sa to pokúsil zmeniť, a aj ten bol preto odvolaný. Ja vám neviem, mne ten obraz nejako nesedí. Tým nechcem súdiť ani Hríba, ani Bezáka, vlastne nikoho... Len mi po prečítaní knihy bolo tak trochu ľúto, že v niektorých ohľadoch vyznela tak, ako vyznela. Možno aj preto, lebo inak bola pútavá, zaujímavá, s potenciálom (a verím, že aj ambíciou) hľadať pravdu.... celý text

Osemdesiat miliónov očí 1998, Ed McBain

Ako sa dá spáchať vražda v priamom prenose, keď sa na budúceho zavraždeného díva 40 miliónov divákov? A to navyše tak, aby to všetko vyzeralo ako samovražda? Veľmi sľubný námet, navyše aj názov, ktorý mi zapadal do čitateľskej výzvy (vďaka za ňu, inak o nejakom Edovi McBainovi ani netuším, čo by možno bola škoda), výsledok bol však pre mňa trochu sklamaním (hoci logicky to sedelo, vlastne to asi ani nemohlo byť inak). Prekvapilo ma tiež, že sa v knihe prelínali dva nesúvisiace prípady – neviem, či je to pre autora bežné, ale osobne mi ten druhý (úchylom prenasledovaná „kráska v nesnázích“, ktorú má chrániť driečny policajt) pripadal akýsi nadbytočný, navyše naivný a v istej časti zbytočne brutálny. Hoci ma však tento román nejako špeciálne nezaujal, autorov štýl mi celkom sadol, hrúbka (teda tenkosť :)) jeho diel(a) tiež, a celkom sa teším na iné kúsky z jeho tvorby.... celý text

Jízda v levém pruhu - rozhovor s Jožinem Valentou 2019, Marek Vácha

Mareka Váchu som registrovala z médií – bol mi sympatický spôsob jeho myslenia, (seba)prezentácie, viery (a jej odovzdávania). Tešila som sa teda aj na knižný rozhovor s ním – buď som však mala príliš veľké očakávania, alebo som si podobných knižných rozhovorov naservírovala v poslednom čase priveľa, alebo skrátka platí to, čo tu podotkli už aj iní, napríklad že „čtenář, který o Váchovi předem nic neví, může být u některých témat trochu zmaten nebo si může připadat jako páté kolo u vozu těchto rozhovorů“ (Darkry). Ono to možno súvisí s tým, že (spolu)autor Jožin Valenta kladie svoje otázky od buka do buka, premosťuje, asociuje, a často akoby zabúda, že konečný výsledok má byť primárne pre čitateľov. Viac ako tá neformálnosť mi prekážal jej výsledok – zmätok. O čom sa vlastne teraz bavíme? A prečo sme skočili do tejto témy? A prečo sa zas vraciame sem? A prečo spomíname niečo, k čomu sa Vácha nechce vyjadrovať, a keď áno, tak len v inotajoch? A kto mi vysvetlí tie interné vtipy a narážky, pri ktorých čítaní sa cítim ako keby som omylom počúvala cudzí rozhovor? Vlastne celá kniha mi pripadala vedená a napísaná v takom nejakom štýle, ako keď si dvojica, rodina alebo partia kamarátov spraví scarbook alebo vyplní predtlačený pamätníček – v osobnej rovine je to milé, pekné, možno aj múdre, ale keby to chceli publikovať pre svet, už to chce aj nejakú pridanú hodnotu a hlavne nestranného človeka, ktorý ju nájde a „vypichne“.... celý text

Chlapec, krtko, líška a kôň 2020, Charlie Mackesy

Rýchlo prečítané, rýchlo zabudnut(eľn)é. Pár krásnych ilustrácií, pár pekných citátov – a to je vlastne všetko.

Co by můj syn měl vědět o světě 2017, Fredrik Backman

Smiala som sa. Fakt. A nahlas. Poriadne nahlas. Možno už o týždeň, možno ešte skôr si nebudem vedieť spomenúť na mnohé detaily týchto fejtónov, glos či čo to vlastne bolo, ale táto milá malá knižka mi spríjemnila deň a zdvihla náladu, za čo si pozitívne hodnotenie a komentár zaslúži. Očividne máme s Backmanom podobný zmysel pre humor a podobné pochybnosti o svojich rodičovských schopnostiach.... celý text

Kam se ztratil Bůh 2017, Marek Orko Vácha (p)

„Nechcem sa nechať vmanipulovať médiami do situácie, že by hlavnou agendou cirkvi mala byť otázka homosexuálnych sobášov, manželstiev, zväzkov. Nie je! Ak má byť cirkev na niečo odborníčkou, tak na radosť zo života. Ak má byť cirkev na niečo odborníčkou, tak na to, čo je zmyslom života a čo je zmyslom môjho príbehu.“ (Marek Vácha) „Skrátka buď láskou k tomuto svetu. Tak Boh miloval svet, že poslal svojho syna, aby do tohto nevďačného sveta, ktorého sa nezľakol, investoval svoju lásku. Tak to sprav aj ty a zistíš, že zazrieš Boha v svojom čine.“ (Karel Satoria) „Zakúšam oboje. Útoky, aj veľké pocty. Nesmiem sa nechať vykoľajiť ani jedným, ani druhým. Zotrvať v pokojnej pozícii a neuveriť, že som ten, kto si zasluhuje obdiv sveta, no neprijať ani to, že veci robím nejako zle, keď mi ostatní netlieskajú.“ (Tomáš Halík). Tri zaujímavé osobnosti, tri zaujímavé rozhovory. Otázky Štefana Hríba síce nie sú moje otázky, jeho problémy (s vierou) nie sú moje problémy a jeho dilemy nie sú moje dilemy, i tak mi však kniha veľa dala. Vďaka za ňu.... celý text

Kristovci 2013, Ľubo Bechný

Mám rada rozhovory – a zvlášť také, kde sa stretne osobnosť na strane pýtajúceho sa i na strane odpovedajúceho. Tu sa to stalo. Traja autori (Emília Mihočová, Ľubo Bechný, Terézia Rončáková) kladú otázky dvanástim osobnostiam, z ktorých viaceré by vystačili aj na vlastnú knihu. S istým zveličením (a uznaním) možno povedať, že sa tu stretla súčasná slovenská „kresťanská kaviareň“, čo celému dielu dodáva osobitú úroveň. To, že respondenti sa hlásia k rozličným denomináciám a celé dielo má (zámerne) ekumenický presah, je len ďalší príjemný bonus. Osobne ma najviac potešili rozhovory s dvomi Danielmi – Pastirčákom a Hevierom, a aj fakt, že do výberu bol zaradený i rozhovor s vtedy už odvolaným Róbertom Bezákom.... celý text

Otče náš 1996, Louis Evely

„Neustále sme rozdelení medzi dvomi kráľovstvami, ktoré ochutnávame, ktoré zakusujeme trocha každý deň. Lebo Boh chce, aby sme si mohli vybrať svoj večný osud s plným vedomím toho, čo robíme.“ „Ísť sa spovedať značí ísť bližšie k Bohu a milovať sa. Ísť si dať znova povedať, že Boh nás miluje. Začať to veriť. A objaviť súčasne aj to, že sme to doteraz ani nevedeli, že vlastne máme prosiť odpustenie za toto a nie za tie litánie nedostatkov, čo slúžia iba na to, aby zamaskovali našu pravú biedu, naše pravé odmietnutie.“ „Nebo dostávame. Peklo si robíme sami tým, že sa sami robíme nešťastnými. Vieme veľmi dobre, že sme mohli začať veriť, dúfať, milovať. Ale zas by sme museli byť závislí, museli by sme čakať, komunikovať, priznať sa a to najprv, že sme spravili chybu.“ Kniha plná krásnych a hlbokých úvah. Taký ten typ knihy, kde si niečo podčiarknete skoro na každej stránke. Kniha, ktorá by si zaslúžila nové vydanie a mnohých čitateľov.... celý text

Pravidlá vraždy 2018, Julianna Deering

Plusy: 1) Autorkino nadšenie z témy, z detektívok, zo zlatej éry detektívok, z konkrétnych autorov a autoriek, na ktorých aj odkazuje. Mám radosť, keď z diela cítiť radosť jeho autora. 2) Celý ten retro štýl, ktorý začína pri obálke a pokračuje dejom, jeho detailmi, rôznymi alúziami. Asi ako by vás niekto pozval na dobrú retro párty. 3) Pokus vytvoriť „kresťanskú detektívku“. Mám rada kresťanskú literatúru a mám rada detektívky, bola som teda zvedavá na toto spojenie, a najmä práve pre túto avizáciu som po knihe siahla. Mínusy: 1) Autorkino nadšenie z témy, z detektívok, zo zlatej éry detektívok, z konkrétnych autorov a autoriek, na ktorých aj odkazuje. Niekedy je totiž do toho zahrúžená až tak, že v tom celom akosi zaniká Julianna Deering. 2) Celý ten retro štýl, kvôli ktorému som sa chvíľami pýtala, či by nebolo osožnejšie a autentickejšie rovno siahnuť po diele z danej doby, nie po diele, ktoré sa chce tváriť, že je z tej doby. 3) Pokus vytvoriť „kresťanskú detektívku“, ktorý z môjho pohľadu veľmi nevyšiel. Áno, od istej chvíle si hlavný hrdina opakuje istý biblický verš a občas uvažuje (veľmi letmo) o viere pod vplyvom šarmantnej spoločníčky Madeline (tá sa pasuje za veriacu; keby to však neverbalizovala, z jej konania to asi veľmi nerozoznám), ale to sa mi zdá na kresťanskú literatúru príliš letmé a na detektívku zbytočné. Ešte väčšie mínusy: 1) Nuda. Dobrá detektívka skrátka musí strhnúť; pre tie najlepšie som nemala chuť ísť spať a – hoci sedmospáč –, nevedela som sa dočkať rána, dokonca som bola ochotná si privstať, aby som mohla pokračovať v čítaní. Toť popri Pravidlách vraždy som stihla prečítať niekoľko iných kníh (vrátane cca 460-stranového románu) a dočítala som ich skôr zo zotrvačnosti. 2) Sentimentálny románik. Obyčajne nejakú tú ľúbostnú zápletku v rámci detektívky uvítam, táto však bola naivná, presladená a chvíľami som sa pýtala, či to autorka fakt myslí vážne. 3) Otrepané schémy. Keď už má človek čo-to z detektívkych klasík načítané, zrejme ho zápletky a peripetie v tomto deji veľmi neprekvapia.... celý text

Anežinka: tajomstvo lásky a obety 2009, Anna Ouhledová

Anežinka – to je nádherné meno, román i jeho hlavná postava. Aspoň pre mňa. Od čítania ma sprvoti odrádzala (aspoň trochu) obálka a hrúbka, tých cca 460 strán mi však napokon pripadalo takmer málo. Anežinka patrí totiž do tej sorty románov a postáv, ku ktorým sa človek vracia rád a vďačne. Smiech, dojatie, zamyslenie, spomienky a v neposlednom rade i otázka, prečo po autorke neostalo viac diel – to všetko sprevádzalo toto moje čítanie. Jednoduchý jazyk v tomto prípade považujem za bonus – takto sa Anežinkin príbeh stáva dostupným viacerým generáciám i vrstvám, a románu to na čare beztak nezobralo.... celý text

Diamantová záhada 2019, Martin Widmark

Možno milé, ale slabučké a ľahko zabudnuteľné. Myslím, že aj ako detský čitateľ by som mala na detektívku väčšie nároky (najmä keď si to porovnám s Tromi pátračmi, Slávnou päťkou a inými detektívnymi mňamkami z môjho detstva).... celý text

Autobiografické spisy /Dějiny duše/ 1991, Thérèse de Lisieux

Sú knihy a KNIHY. Toto je KNIHA. Keby mi niekto dal absurdnú výzvu, že do konca života môžem (dookola) čítať už len povedzme 10 kníh, táto by určite bola medzi nimi. Nádherná. Úžasná. Meniaca srdce i pohľad na svet. Ťažko sa mi vyjadrujú dojmy nielen z tohto diela, ale aj z jeho autorky, tejto „bielej kvetinky“. Som neskutočne šťastná a vďačná, že niekto taký žil; že takýto príbeh sa stal; že Terezka ho pod zámienkou poslušnosti napísala; že vďaka tomu sa aj viac ako storočie od jej smrti môže čitateľ ponoriť do sveta krásy, lásky a nádeje, ktorý objavila (pre seba, pre nás) a zaznamenala, a najmä vybrať sa (pokojne aj v jej spoločnosti) na svoju vlastnú „malú cestu“.... celý text

Pravda o Ježišovi Kristovi 2018, James Warner Wallace

Poňať Ježišovu smrť ako „odložený prípad“ a nechať skutočného detektíva, nech nám vysvetlí, ako a prečo sa štandardnými detektívnymi postupmi zo svojej praxe aplikovanými na skúmanie Evanjelia nechal presvedčiť, že Evanjelium je pravdivé? To je nápad! Už len za ten tlieskam. Napriek tomu nie som cieľový čitateľ tejto knihy minimálne z dvoch dôvodov: 1) nie som detský čitateľ (a hoci v detstve som mala rada Troch pátračov, Slávnu päťku a iné detektívne príbehy uspôsobené tejto vekovej kategórii, ťažko sa mi vciťuje, čo by som si myslela o diele Pravda o Ježišovi Kristovi, keby vyšlo a dostalo sa ku mne niekedy v tom čase); 2) som typ človeka, ktorého presvedčí (nielen vo veciach viery) skôr empíria než logické dokazovanie, čo ako argumentačne zručné. Možno aj preto pre mňa bolo čítanie tejto knihy tak trochu ako čítanie knihy určenej pre niekoho úplne iného. Avšak dôvod, prečo strhávam hviezdičku, je (samozrejme) iný: zdalo sa mi, že chvíľami autor príliš tlačí na pílu; že sú úseky, keď čitateľom/pátračom vopred podsúva, čo by mali zistiť; akoby sa nespoliehal na to, že vlastným rozumom by došli k rovnakým záverom, ako on sám. Nevraviac o skôr agitačnom ako evanjelizačnom závere/zámere knihy (ale to je možno len môj názor). Inak je to však vskutku originálne dielko, ktoré má potenciál presvedčiť, že veriaci nie sú/nemusia byť len „hlúpe ovce“, ale (aj) kriticky uvažujúci ľudia, ktorí sa neboja napĺňať Pavlovu výzvu „všetko skúmajte“ (Sol 5, 21).... celý text

Potulky Šacou 2015, Milan Kolcun

„Šača je šaNca – prekvapiť sa pri jej spoznávaní. O to viac, čím menej od nej očakávate. Po prečítaní tejto knihy si niektorí Košičania začnú Šacu (viac) všímať. A Šačania vážiť (ešte viac).“ „Keď sa človek niekam vyberie, musí sa rozhodnúť, či chce dedinu alebo mesto. Šaca má oboje.“ Skvelé dielko, ktoré by si mali prečítať nielen tí, čo chcú zistiť viac o Šaci, ale vlastne všetci, čo chcú zistiť, ako sa píše kvalitný moderný bedeker. Autor má cit pre jazyk aj pre mieru; informácií je tak akurát a navyše aj v štylisticky krásnom obale plnom pekných slovných hračiek. Čítať jeho knihu je radosť. Už sa teším na ďalšie.... celý text

Deti sa modlia ruženec s Pannou Máriou 2013, Angela A. Burrin

Niekto sa dokáže odmodliť aj Pompejskú novénu, osobne mám v poslednom čase problém aj s desiatkom. Preto považujem za celkom zaujímavú túto publikáciu – a to aj pre dospelých ľudí mojej sorty, nielen pre deti, ktorým je primárne určená. Každé tajomstvo všetkých ružencov (vrátane ruženca svetla) je nám (pomerne stručne a zaujímavo) predstavené pohľadom samej Panny Márie; asi ako keď sa kamarátka zveruje s tým, čo prežila. Pod tým je nejaký modlitbový úmysel a na protiľahlej stránke veľká ilustrácia. Obsah, forma, nápad – všetko fajn, osobne som však mala trochu výhrady voči niektorým konkrétnym ilustráciám. Maria Cristina Lo Cascio je nepochybne talentovaná a mnohé jej obrázky sú vyslovene malebné, ale pri iných som sa čudovala jej zámeru – napríklad taký archanjel Gabriel vyzeral v jej podaní skôr ako nejaké strašidelné mimozemské čudo, a tiež sa mi zdá, že Panna Mária sa mohla častejšie usmievať... Sú to len detaily, ale osobne mi trochu kazili dojem z knihy. Deťom sa predsa všetko dostáva do podvedomia; sama si ešte dobre pamätám na istú detskú Bibliu z čias môjho detstva, v ktorej bol Ježiš na každej ilustrácii stvárňovaný tak vážne až prísne, že túto predstavu o ňom som v dospelosti musela v sebe korigovať celé roky...... celý text

Svätí rozprávajú o sebe deťom 2012, Patricia Mitchell

Esteticky dobre zvládnutá kniha s dobrým nápadom (životy svätcov predstavené z ich pohľadu, teda v prvej osobe). Nechýbajú notoricky známi svätci typu Panna Mária či sv. Jozef, tiež sv. Ignác, sv. Terezka z Lisieux, Matka Tereza... Ale prekvapia aj takí, o ktorých sme asi máloktorí predtým počuli alebo aspoň viac vedeli, napríklad sv. Albán, sv. Bonifác, sv. Františka Xavier Cabriniová... Celkom by ma zaujímal kľúč, podľa ktorého autorka dotyčných 26 prezentovaných svätých v knihe zvolila :) Mladšie deti akiste ocenia stručnosť jednotlivých textov, tie staršie to možno podnieti, aby si o svätých, ktorí ich zaujali, zistili aj viac, inde. Osobitnou kapitolou sú nádherné ilustrácie (jedine pri sv. Jozefovi sa mi nepáčilo klišé vyobrazenie, kde on je starec s dlhou bielou bradou, pričom Panna Mária pôsobí skôr ako jeho vnučka, nie manželka, a ešte naňho z oslíka aj tak akosi divne zazerá :)).... celý text

Leona, stotníkova žena 2015, Janette Oke

Príjemné a v tomto veľkonočnom čase príhodné čítanie o jednej zvláštnej Pasche, počas ktorej zomrel istý prorok... A odvtedy už nič nebolo ako predtým. Oceňujem fundovanosť autorov (z textu cítiť, že si veľa naštudovali o dobových reáliách, zvyklostiach, odievaní, stravovaní, rímskej i júdejskej spoločnosti, hierarchii...) a hádam ešte viac to, že všetky informácie dokázali do textu vsunúť nenásilne, takmer nenápadne. Gro však i tak ostáva v samotnom príbehu, ktorý ma príjemne prekvapil pomerne novým pohľadom na udalosti ukrižovania a zmŕtvychvstania; nie v zmysle nejakých alternatív, špekulácií, fabulácií – biblický obsah je identický, akurát predstavený optikou tých, ktorí v Biblii nedostali slovo, napríklad rímsky stotník, pilátova slúžka... A rovnako ich optikou sa dívame i na notoricky známe „veľkonočné“ postavy (Pilát, jeho žena, Herodes, Jozef z Arimatey, Mária Magdaléna, súrodenci Mária, Marta a Lazár...). Všetci – a nielen – títo sa pred čitateľovým zrakom stávajú plnokrvnými postavami; a ako bonus tu máme aj nejaké to dobrodružstvo, romantiku... Za mňa až prekvapujúca spokojnosť (obdobne ako z filmu V mene Krista/Risen z roku 2016 – ak sa vám páčil ten, bude sa vám zrejme páčiť i táto kniha, a naopak).... celý text

Chránená princezná 2020, Tomáš Jellúš

Ďalšie krásne dielko od Tomáša Jellúša. Ak máte radi duchovnú literatúru, ktorá je ako pohladenie, ktorá dodá nádej a útechu, ktorá inšpiruje a príjemne zahreje pri srdci, tak túto knihu budete mať radi tiež.... celý text