YouthDecay
přečtené 255
Strach a chvění
2004,
Amélie Nothomb
Ak by som mal knihu brať ako komplexnú analýzu japonskej spoločnosti, ktorá skúma rozdiely medzi európskou a japonskou mentalitou (ako ju tu prezentujú niektorí užívatelia), tak by na plnej čiare zlyhala - jednalo by sa o jednostranné, xenofóbne odsúdenie, ktoré západnou (európskou) optikou zobrazuje len najhoršie aspekty japonskej kultúry, ktorá je rozhodne omnoho rozmanitejšia a pestrejšia ako jej zobrazenie v tejto knihe. Myslím, že kniha sa ale rozhodne nesnaží byť úplne realistická a slúži práve ako subjektívne zobrazenie tých najtemnejších, najnechutnejších, autoritariánskych prvkov v spoločnosti, sugestívne vykresľuje nebezpečenstvo úplnej poslušnosti a podriadenia sa autorite, ktoré je o čosi viac prevalentné práve v japonskej spoločnosti. Autorka poriadnou dávkou excesívnej mizantropie a čierneho humoru satirizuje totalitné fungovanie režimu vo veľkej japonskej korporácii, ktoré slúži tiež ako parabola fašizmu.... celý text
Euthyfrón, Obrana Sókrata, Kritón
2005,
Platón
Moje hodnotenie sa vzťahuje len na dialóg Kritón, zvyšné dva som už ohodnotil inde.
Platonův Euthyfron
1909,
Platón
Podľa tetralogického delenia Platónov prvý dialóg. Samotná téma zbožnosti a toho, čo je zbožné a čo bezbožné, ma síce nijak výrazne nezaujíma, ale tento dialóg vyniká iným spôsobom. Postava Sokrata ako prototypu filozofa je tu výborne zobrazená a tiež dialóg slúži ako výborná ukážka rečníckeho umenia a vedenia diskusie, ako aj problémov, ktoré nastávajú keď chceme definovať istý pojem a nutnosti túto definíciu poriadne preveriť a preskúmať. Do určitej miery sa jedná aj o kritiku spoločnosti - ľudia s neotrasiteľnou vierou vo svoju pravdu, ktorí sa chvália tým, akí sú múdry a ako sa vo veci vyznajú, nakoniec nedokážu podať ani jednoduchú definíciu či logické vysvetlenie svojho postoja.... celý text
Odstíny smutku
2013,
Saigjó
Minimalisticky poňaté básne skladajúce sa bez výnimky len z 5 veršov ma zasiahli dojmom absolútnej formálnej čistoty. Saigjó nepoužil ani jedno zbytočné slovo, všetky udalosti z jeho života či stavy jeho mysle sú opísané nanajvýš stručne a priamočiaro. Básne na veľmi malom priestore dokážu vyjadriť nesmierne veľa, aj keď sa na prvý pohľad niekedy môže zdať, že opisujú len banálne, všedné udalosti z autorovho života, takmer všetky majú aj hlbšie, symbolické posolstvo ktoré je v nich ukryté. Napriek tomu, že dielo po formálnej stránke oceňujem, je nutné povedať, že veľmi jednoduchý jazyk ktorým sú básne písané je ich najväčšou silou, ale zároveň aj najväčšou slabinou, aj keď častejšie tým prvým. Výhodou je, že básňam tento štýl dodáva nádych autentickosti, skromnosti, ľudskosti a úprimnosti, ktorý u takých Prekliatych básnikov rozhodne nenájdete (aj keď to samozrejme u nich ani nebolo zámerom). Ako človek ktorý má ale rád výrazne barvitý, originálny, umelecký básnický jazyk musím povedať, že niektoré básne na mňa nezapôsobili tak silno, ako by mohli, keby boli opísané viac osobitým a nápaditým spôsobom. Uvedomujem si ale, že práve tento prostý sloh je to, čo robí Saigjóove básne unikátne, krásne a dojemné. Palčivých trnů v srdci svém bezpočet mám, o to nic, s tím se vyrovnám. Pokud však vyznat bych vše měl, raději bych se neviděl!... celý text
