zipporah přečtené 790

Lynasovy úsměvy 2002, Frank Pagden

Trocha prázdnoty nám vždycky prospěje. Tak jako rozbité hodiny dvakrát denně ukazují naprosto přesný čas, v tomhle mél ten chlap nejspíš absolútní pravdu!

Otázka voľby 2016, Nora Roberts

Křížová cesta I. 1977, Alexej Nikolajevič Tolstoj

Rus je vášnivý lid, ktorý s krpcami došiel až k Tichému oceánu, utrpenie je jeho energetickým nápojom. (A európsky zakomplexovaný lid hovoriaci najmä anglicky prišiel a skopal živú masu pod zem na americkej zemi, hmota je jeho energetickým nábojom...) Vynikajúco napísané, toto je kniha, na ktorú som čakala celý rok. Podobne ako kniha Ako sa kalila oceľ podáva dostatok informácií a predstavy, čo sa v časoch prvej svetovej vojny dialo, neskreslené fakty, ktoré nám na hodinách ani rodičia ani susedia nepovedia... a to skrátka preto, že ich nezažili. I komunistov naši rodičia prežili v úplne inom význame, než sú tí v knihe. Roľníci a robotníci to nemali ľahké a zrušenie nevoľníctva nestačilo, zotročovanie pokračovalo aj keď sa už prelom storočí topil v množstve ideí a izmov. Čo mi len prekáža na prvej časti, charakter sestier, ktoré sa nedokázali sebarealizovať a potrebovali visieť na mužovi. Žiaľ, ešte dnes sa nájde ich dosť, ale zrejme autor chcel proti vojne postaviť "lásku", myslím, že napríklad aj láska decka s rodičom by postačila, ako u Gorkého v Matke, kde popisuje rast socializmu, dokonca by to zanechalo vo mne aj citový dojem, ale tieto donekonečna opakujúce sa situácie jednej a tej istej vášni zamieňanej za lásku ma unavujú, to je tá najväčšia naivnosť, akej sa dopúšťali aj tí najväčší klasici.... celý text

Primadona 2015, Zdenka Matejová

Dala by som aj odpad, ale príde mi to kruté, hoci ide skôr o nejaký blog trápnej Bratislavčanky a nie o "knihu". Ono sa to ani netvári ako kniha. Nemá to hlavu ani pätu, čo je bežná vec u ženských románov, no pri "mňau" a "mucko" zvracali moje črevá.... celý text

Aprílový sneh 2005, Rosamunde Pilcher

aj k tejto oddychovke je čo povedať: na jej štýle sa mi páči to, že sa vyhýba zbytočným presladeným výstupom a opisom "krasoty" a výrazov hlavných postáv, zo začiatku nuda, ale celkom sa dá, lepšie než "koniec leta"... celý text

K věčnému míru: filosofický náčrtek 1918, Immanuel Kant

Konce a začiatky 2016, Nora Roberts

Opatství Northanger 2007, Jane Austen

Živé lokátory oceánu 1983, Boris Sergejev

Príbeh ozajstného človeka 1975, Boris Polevoj

Až do záveru knihy som nevedela, že ide o skutočný príbeh, som z toho trochu mimo, takéto knihy sa ťažko potom hodnotia, príde mi to smiešne, ako pri knihách od Remarquea, pretože opäť je to jedno z diel, za ktoré ktosi čosi zaplatil vysokú daň! Neviem, o akej propagande tu každý trilkuje, keď každý izmus sa vždy rád propagoval prostriedkami, aké doba ponúkala... v 20.storočí boli veľké, preto socializmus, ale aj iné idey sa ľahšie "propagovali", tým mali efekt na širšiu verejnosť, prostriedky dopomohli k širšímvýsledkom (aj územným) a už samotné slovo má svoju podporu, treba aj na to pozerať. Autorova kniha asi prešla nejakou "cenzúrou" alebo nápadmi iných, ináč si myslím, že gro je zobrazenie ľudského ducha, ktorý svoje ja prevýšil potrebami verejnosti, a to duchu dnešného človeka absolútne chýba, každý sa pozerá na vlasť iba vo svojom srdiečku a v okolí, hlavne, nech je sám so sebou šťastný, jeho mini okolie a jediný záujem je chodiť pravidelne na voľby, lenže to nestačí. Aký to paradox, môžeme byť blízko človeku na druhom konci sveta, ale keby elektrinu vypli, hops, svet sa scvrkol a každý má dnes dvere (a oči) zavreté. Vážení, máme problém sami so sebou. Začnime sa konečne pozerať aj na záujmy druhých nielen cez slová, ale aj skutky. Je tam dosť veľký rozdiel, ktorý si ani 50 ročný človek nemusí uvedomiť. uvedomíme si to na jasnej fyziognómii a reči komisára, umierajúceho v nemocnici. Je veľmi ľahké si ho predstaviť. Odmysliac si ideológiu, výborný odkaz, ale obávam sa, že mnohými nepochopený a to z dôvodu neskúsenosti moderného človeka, ktorý sa bráni spoločnosti, neznáša ľudí, je lenivý, povrchný, konzumný, uprednostňuje zvieratá a jeho ľudským svetom je egoisticky drobný kruh rodiny a známych so zavretými dverami. Skvelá duchovná kríza, ktorá ná povedie do boja s tými, ktorí pre niečo žijú a mobily ani zvieratká veru to nie sú...... celý text

Filozofická antropológia 2008, Slavomír Gálik

Mne toto zoskupenie informácií úplne stačilo a ten, čo chce ísť študovať FA, by si mohol túto knihu ako úvod prečítať, nech má predstavu, o čom sa bude 5 rokov zaoberať. Ja som taká šťastná, že som nakoniec šla na prírodné vedy! Indické čakry, átmany a ďalšie významy, ktoré si človek navymýšľal, z toho by som rozhodne nepochopila svet, aký je, ale aký je iba v pohľade zopár duševne nabitých ľudí. Filozofia už by mala byť len doplnkom každého oboru. Treba riešiť kultúrnu stránku národa, očom píše autor aj v súvislosti s civilizačným obehom, ktorý ide proti kultúre. To je alarmujúca vec, nech nám nehynú symboly našej kultúry v prospech západných!... celý text

Fraktalista 2014, Benoît Mandelbrot

A ešte Schillerov výrok, ktorý hovorí za všetko: Ušľachtilý človek je taký, ktorý má dar zaobchádzať aj s najbanálnejšími záležitosťami a najbezvýznamnejšími predmetmi tak, že ich premení na nekonečné.... celý text

Znovuzrozený čas 2015, Lee Smolin

História môjho času je príbeh sám o sebe. Vnímala som jeho prítomnosť už asi na strednej škole, keď som sa pohrávala s časom v krátkej rozprávke, ktorú sme mali napísať na slohu. Asi prvým impulzom, čo si pamätám v súvislosti s "mocou" či účinkom času bolo pouhé prečítanie vtipu v reklamných novinách. Myslím, že vtedy to mnou zalomcovalo a vedela som, že čas ma nepustí... A tak to je. Prešlo už veľa rokov, časové paradoxy ma fascinujú, teším sa, že pribúdajú filmy s nimi, aj darkológom som bola:D a tak. Vždy som vedela, že ak chcem napísať dielo, musí obsahovať tému času. Spravila som však viac. Čas pozametal môj príbeh presne tak, ako chápeme význam časopriestoru, t. z. čas a priestor idú ruka v ruke a v mojom prípade ide o štruktúru ako ten priestor, ktorý čas v príbehu ovplyvňuje. Fantastické. Pocítila som silu času na vlastnej koži a selským rozumem. Snažila som sa fakt hýbať mozgom a oddialiť čítanie o čase ako veličine doslova na poslednú chvíľu, aby ma nepomýlilo, nezvádzalo inam a neprinášalo väčší zmätok, než som mala zo samotného príbehu. Prelúskať isté veci nebolo jednoduché a jasní, že pár informácií o čase som nazbierala aj za roky, no priamemu kontaktu s časom som sa fakt vyhýbala... Doslova na poslednú chvíľu veľmi dobre načasované po desiatich rokoch, keď finišujem s písaním, som si kúpila túto knihu s Kováčovou Pán života je čas a vlani som si ešte prešla sv. Augustínove pamäti plus diplomovú prácu o čase, vďakagalaxiám za diplomovečky. Mala som trochu nervy, že nejestvuje riadna kniha o čase! O takej podstate, ktorá sa obtiera o naše životy, o vesmír a všetko, čo tvorí svet každého z nás... Verím, že týmto zozbieraním som získala slušný prehľad s hlbším náhľadom na čas od matematika Smolina, filozofa Augustína a biológa Kováča a nič som neposrala v príbehu. Samozrejme, chcem sa s celým štúdiom kníh pre moju trilógiu rozlúčiť s Mandelbrotom, ktorého tvorba je zlatým klincom, jednou z podstát najmä tretej časti. To je asi taká stručná historie môjho času a dôvod, prečo sa s tým šalím. Hlavným cieľom týchto posledných kníh už zase z fyziky bolo dokončiť si základný prehľad, aby som mohla konečne identifikovať svoju krajinôčku fungujúcu bez času. Pre mňa ako človeka podriadeného časom je to ťažká predstava, neviem ako to cítia iní... Ja sa necítim byť "nad" časom. Podľa všetkého to asi nepôjde, tiež záleží od uhla pohľadu... a Smolinova kniha to vysvetľuje. (Veľmi mi tam chýbal Kant, ale autor na začiatku odkázal čitateľa, nech ide kúpiť si Kantove náhľady na čas, To bolo od neho naozaj milé vypoklonkovanie Kanta hneď v úvode:D, ale aspoň to svedčí o sile filozofie tohto priekopníka). Kniha demonštruje niekoľko uhlov pohľadu na čas, jednému z toho šedivejú vlasy, ale je to krásne štúdium... je veľmi pohodlné tvrdiť, že čas je ilúzia. Fuj, tento výrok viac vraví o tom, aký lenivý je človek, z obsahu si ťažkú hlavu už nerobím, lebo viem, že je to lacné tvrdenie. Veľmi lacné nepodložené žiadnymi informáciami. Výrok, ktorý pôsobí ako alergén na myslenie:) Kvitujem autorovi, že v závere spomína miesto Boha ekonómov:D ale je tam aj Boh v dvoch vetách. V knihe sa zjavuje úsilie vedca, snaha, lapanie po čase, chápem to... Mám približne dvanásť strán spoznámkovaných, preto by som do komentára uviedla jednu vec, ktorá ma zaujala, na ktorej budem pracovať a hovorí o nej aj V. Kováč vo svojej knihe. Ide o Rovnováhu. Rovnováha znamená smrť. Smrť vesmíru, smrť organizmu. Ako je to možné, ako sa to vysvetľuje, to si už prečítajte... Ale myslím, že selským rozumom sa k tomu dá dôjsť. Za túto poznámku som vďačná obom autorom. Jedno šťastie, že moja Rovnováha v príbehu na to prišla skrze mňa:D a riadi sa mojim výrokom (pozor, nebrať pojmy ako definitívne): raz je zlo, raz dobro, ale nikdy nie je dobro aj zlo... :) that´s all, Time is too much for me..... Time Reborn and I´m glad.... celý text

Koniec leta 2004, Rosamunde Pilcher

Slovenská verzia z časopisu. Najkatastrofálnejší preklad, s hrubými chybami, a to dve ženy redigovali, hanba a sprznenie slovenského jazyka! Keď budem mať kontakt na nich, napíšem im, nech sa vrátia na základnú školu.... celý text

Kráva nebeská 2016, David Duchovny

Fajn, že môžem hodnotiť ako prvá. Na Davida som totiž zaťažená už pekných skoro dvadsať rokov. Tak si to zaslúžim, hm? Je to moja prvá platonická láska a trvá dodnes, Akty X sú kult, poznám ich od A po Z a od Z po A. X-krát videné. Milujem aj Scully. Milujem ich oboch. A preto moje hodnotenie je nekorektné, neadekvátne a silne subjektívne. Reálne by to bolo za dve hviezdičky, ale ja dávam päť srdiečok. David, milujem ťa! a z tvojho mena som vždy hysterickááá :D No vážne, veľmi som sa potešila, že napísal niečo, že touto cestou sa priblížil nielen mne. Pôvodne kniha mala byť filmom, asi preto sú tam scenáre. Pár výrokov je streľba, ktorá pobaví, a nemôže chýbať aj pojem mimozemšťania, však... Keď moriak v akcii balí pávicu v Indii: "Nie sú tvoji rodičia náhodou mimozemšťania?" sem - tam som sa zasmiala, favoritom sú hravé slovíčka... vaša prispiekravieľka kravvorah... celý text

Pánom života je čas 2007, Vladimír Kováč

Dlho mi vŕtalo v hlave, aký je správny názov piniek, lebo presne v Larsonovej knihe to je spomenuté a tento autor mi to konečne pripomenul. Ostrovčany! Momentálne venujem čas času:D, takže je to zaujímavý zážitok, atak z dvoch základných pohľadov, pohľad humanitných vied a pohľad prírodných vied. Doteraz som sa vlastne nad časom ako tak nezamýšľala, alebo iba doslovne a logicky sa babrala vo vypitvanom čase resp. po pitve tu máme tri dielce, minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Vsádzala som na nejakú laickú filozofickú logiku, alebo čo... Teraz vnímam čas cez jazyk teoretického Smolina, biológa Kováča a verím, že niečo mi k tomu dopovie skvelý a kreatívny matematik Mandelbrot. Som spokojná, že moje doterajšie analýzy času v príbehu boli slušné a stotožňovali sa s tým, čo som zatiaľ prečítala od odborníkov. Takže ešte ma čaká veľmi zaujímavá cesta poznania o čase. Na nové poznatky si počkáme, ale mne pomôže toto čítanie o čase zoceliť predstavu o tom, čo píšem. Mimochodom, je veru smutné, že tí vedeckí kreacionisti sú rovnakej sorty ako tu na východe naše arabské ovečky. Odlišujú sa iba spôsobmi, kým jeden tne hlavy a vystupuje radikálnymi spôsobmi pri presadzovaní Boha, tí druhí si natiahli rukavičky, žeby tie, čo sa používajú v laboratóriách?, a jemnými spôsobmi presadzujú Boha. Nie sú o nič lepší, neospravedlňuje ich to, že spôsoby majú umiernené. "Šicko" na jedno kopyto, vážení! Učme sa pokore, ale tej pravej a tá paradoxne tkvie v štúdiu vedy, o tom som viac než presvedčená, ešte aj táto kniha to deklaruje... jednoducho naše cesty by mali dospieť aj k cibreniu analytickej cesty poznávania, nielen zostávať v intuitívnom, ktoré nosíme v hlave zdarma od narodenia.... celý text

Planéta tajuplných svetov 1998, Duncan Brewer

Taká kniha sa ani neviem podľa akých kritérií hodnotí, možno z hľadiska informatívnosti. Zážitok čítať takéto knižky, určite si ešte tento rok vyberiem jednu s podobnou štruktúrou. Najviac ma zasiahli do srdca tzv. Mesačné hory - Ruwenzori. Radím si ich do zoznamu za Rusko, New York a Srí Lanku posúvam po Ruwenzori, vegetácia je údajne veľkostí mnohonásobkov, pre mňa bývalého botanika je to botanický dezert značky Mama Africa so vzácnym pohľadom na hory vo vyhradenom krátkom čase. Keby Kappadokia nebola podľa mňa na málo atraktívnom mieste zvanom Turecko, bola by ďalšou zastávkou pre zaujímavé obydlia, pripomína mi to kamennú, vlastne čadičovú šľahačku so špicatými končekmi. Kresba týchto kuželiek od Lucasa, kde je človek po plece zobrazený hore na miesto špičiek ma dojala. Fantiastické, ako sa prelína dôvtip prírody s dôvtipom človeka. Najmenšie dobrodružstvo bolo čítanie Hádaniek a symbolov, ale napríklad labyrinty a bludiská ma vždy lákali, spomínam si, ako kamarát na základke vyrobil labyrint, ktorým som mala ceruzkou prejsť, už decká cítia čaro bludísk... No a v neposlednom rade ma ešte zaujala stavba pevnosti v Zimbabwe, kde je v oválnom tvare na istom úseku dvojitý múr, podobne ako je dvojitá membrána mitochondrie, tento úsek musel spĺňať niekoľko funkcií, ktoré nie sú spomenuté v knihe.. Toto čítanie je jedno veľké dobrodružstvo, z ktorého je človek múdrejší než s náboženskej "klasiky"... celý text

Matylda 2007, Roald Dahl

Titus Andronicus / Titus Andronicus 2007, William Shakespeare

sranda, pred sebou mám Hamleta a vždy si pri ňom spomeniem na surovú knihu Tita Andronica, najodpornejšie surovstvá, ale odvtedy som už ich tiež dosť načítala.. najhoršie zatiaľ vedie kráľ, ktorý zmasakroval vlastných synov a spravil hostinu z ich mäsa, bolo to spomínané v Oltári, skrze božstiev a podobne, no som si istá, že takéto choré nápadičky sa netýkali bohov, ale ľudí.. hruza a des... celý text

Milenec lady Chatterleyové 2008, David Herbert Lawrence

Akoby som tam videla medzi riadkami osobný dialóg autora so Schopenhauerom, ale aj ďalšie väčšie dôkazy zdrojov, ktoré si spisovateľ preberal v potácaní sa sexuálnou tematikou, ktorá nabrala obrátky už v druhej polovici 19.storočia a teda nie je až taký výnimočný tento román v súvislosti s "dvahou" publikovať erotikuš theme. Navyše v jeho dobe už psychológia, ktorá sa zaoberala libidom bola v plnom prúde... takéto romány, príbehy a štúdie by sa ukázali oveľa skôr nebyť moci cirkvi, sliedila a odstraňovala hriešnikov od 15. storočia, ale moc slabla, a nakoniec ju zlomila Veľká Fr. revolúcia a vláda jedného, ergo politické riadenie, ktoré sa prudko zmenilo. Čo sa týka obsahu, myslím, že často autor v dôsledku toho, že bol mužom, si zamieňal pohľad lady chatterlyovej s jej milencom, resp. že to, ako celé dejstvo vnímala ona, bol v skutočnosti pohľad muža mellorsa, alebo samotného autora, komu sa ako páči, teda connine myšlienky mi prišli nepresvedčivé, žena inak uvažuje, autor veľmi zanedbal otázku istoty, zázemia a ženského cieľa vytvoriť hniezdo (ako na to nezabudol a dobre popísal v anne karenine tolstoj v postave kitty!) a to všetko pozastavil na úkor sexu, ktorý je priroitou muža, nie ženy, akoby sa s tým lawrence nechcel zmieriť a hľadal dôvody, ktoré by ženu presvedčili o pozitívach sexu.... ja mám pocit, že to nevyšlo, ale nevadí, možno sa mýlim... aby som nekritizovala len v zlom, bolo aj pár dialógov výstižných a vtipných... celý text