zipporah
přečtené 790
Sv. František z Assisi
2014,
Gianluigi Pasquale
Knižka o najväčšom svätcovi. Pre mňa je svätcom ani nie z náboženského pohľadu, ale z ľudského. Veľmi trefne popísal autor františkánsky fenomén: priťahuje pozornosť ako v autobuse každý cestujúci sa usmeje na dieťatko, ktoré ho pozdraví. Hodnoty, ktoré František z Assisi vštepil do kultúrneho dedičstva ľudstva, sú autentickými magnetickými pólmi, ktoré priťahuje pozornosť a súhlas všetkých. ... Okrem toho som našla dobrý popis o súčasnom stave vzťahov, ktorý je skúšaný už dlhé roky globalizáciou: Najmä v posledných desaťročiach je každý z nás katalogizovaný všadeprítomným okruhom tých druhých. Obyčajný pozdrav sa v posledných rokoch stal príťažou, lebo sa nám zdá, že je narušením nášho súkromia. Vo vzťahu s opačnou úmerou sa tak túžime pohrúžiť do globálneho sveta, ktorý je však len virtuálny, že hrozí, že návšteva priateľa by sa nám mohla javiť ako nevhodná alebo otravná, ak sme si ju už vopred nezaznačili. Ak sme pred desiatimi rokmi stratili kontakt so svetom, dnes sme stratili sám svet tým, že sme v ňom všetko jednoducho globalizovali. „Blížny“ je teda len ten, koho spájam s mojimi výsadami alebo mu ponúkam vzťah, alebo si dovolím prijať ho. Takto sme však zničili samotné vzťahy tým, že sme v nás vytvorili neukojiteľnú potrebu ich bezdôvodnosti, čo môžeme – paradoxne – pozorovať u mladých, ktorí ani na chvíľu neodložia svoj iPhone alebo iPad.... celý text
Budúcnosť
2015,
Dmitry Glukhovsky
Vízia takejto budúcnosti je vymyslená, to je jasné, čo sa týka myšlienok o večnosti, tie sú veľmi dobré, autorovi filozofia ide, zrejme účelom knihy bolo predstaviť si život v čase existencie večnosti, čiže kniha je v obsahu opačný život, aký máme my do dneška. Tiež som odporca myšlienky večnosti, zo smrti mám aj ja strach, ale nepotrebujem proti nemu bojovať tak, ako to robili všetci idealisti a duchovne založení ľudia od nepamäti, vymysleli svoje svety, ktoré nenakopali ľudí, ale často dômyselne, tak dômyselne, ako to dokáže iba zvrátená ľudská myseľ nafetovaná peniazmi a ziskami, ich vyprevádzali na druhý svet... Kniha bola experimentovaním, veľmi mi však prekážajú na dnešnej literatúre drzé výbuchy testosterónu, som vskutku unavená z toho, ako ľudia tlačia na hranice, šľapajú po nich, aspoň v umení by sme sa mohli tomu vyhýbať, umenie je aj sloboda, lenže sloboda prináša smútok, pretože my vnímame umenie a sme ľudia, ktorým smútok je blízky ako radosť. Pred nami bolo násilia oveľa viac, v literatúre sa nepresadili alebo sa presadili do iných tvarov, predpokladám, že Maxim Gorkij by napísal omnoho realistickejší román nadopovaný drsnosťou, ale neurobil to. Prečo, to je úvaha pre nás všetkých (vynechajme vplyv a kontrolu spoločnosti). Pravidlá, hranice, mriežky, spôsoby, to všetko sa v súčasnosti rozbíja, aby bol zisk. Bestseller je dnes jednoduchá veta a podsunutá myšlienka. That´s all, ľuďom toto stačí, "zmúdreli" a preto je nevyhnutná literatúra konštatovania. Súhlasu s čitateľom (lebo za chrbtom mu žiari obrazovka -online-). Takže u mňa zostáva prvé Metro 2033, toto je vízia, ktorá je pravdepodobnejšia, reálnejšia a vyvolávajúca hrôzu. Kto aspoň trochu pozná myseľ ľudstva, národa a človeka, uverí Metru a začne mať strach, aby sa pravidlá, hranice a spôsoby nezrušili nielen na vlne literatúry, ale na tých vlnách, ktoré riadia svet.... celý text
Psychologie mezilidských vztahů
2012,
Julia Willerton
Je smutné, že ženy nachádzajú sebaúctu a sebapoznanie iba vo vzťahu s mužom. To je asi najväčší problém, ktorý bude ešte dlho pretrvávať, a doplácať na to budú ďalšie generácie. V podstate som sa nič nového nedozvedela, zopár malých informácii, ako kríza po siedmom roku, alebo sociálna dezirabilita... tieto veci však človek, ak mu myslí, si sám vyvodí. Keďže sú to samé mrzké veci vyprodukované z histórie spoločnosťou riadenou mužom, je lepšie poňať manželstvo v duchu trebárs Čechova.... celý text
Jak se kalila ocel
1951,
Nikolaj Alexejevič Ostrovskij
Kniha patrí spoločne s Matka (Gorkij) a Azúrova step (Šolochov) do jednej kategórie, výborný historický odkaz. Mám rada tieto knihy takmer bez emócií prerozprávané, určite je ich viac. Skrátka, som šťastná za literatúru v týchto prípadoch, odmalička sa v mojom okolí iba nadáva na komunistov, súčasníci, samozrejme väčšina informačne zaostalá na vyjadrenie sa vôbec k téme, berú do úvahy svoje vlastné skúsenosti, sú to ľudia narodení viac než 50 rokov po vzniku komunizmu ako ideológie, lebo komunistické myšlienky v základe takisto nájsť možno už v náboženstve a to nepriamo odhadujem z Oltáru od Briusova a Biblie, kde daj svoj majetok, veď toto všetko ti patrí aj tak.. Čím viac som čítavala, tým viac sa mi potvrdzovalo, ako ľudia rozmýšľajú prvoplánovo, preberajú názory, nie informácie od blízkych, nevedia rozdiel medzi Napoleonom a Hitlerom, a nedá sa spoľahnúť na svoje okolie. Človek sa fakt musí obracať na vlastný rozum a nediskutovať s nikým, kto nie je schopný dialógu. Tupci. Kniha je super, a ja nielenže rešpektujem ruskú mládež z tohto obdobia, chápem ich, chápem celú situáciu, v ktorej žili a roky predtým, hľadať vinníka je bezpredmetné, moje znalosti siahajú v tejto knihe (prečo sa robotníci zomkli) do Francúzskej revolúcie, ktorá sa hojne podieľa dodnes na všetkom, kde sme, čo sme zač, aké izmy máme za sebou.. no a ruský život je nezrovnateľný s inými niekde na západe. Boľševizmus sa musel zrodiť tam, kde najviac trpeli v otrasných podmienkach, musel mať úspech a Rusi, keď je vôľa, vedia byť veľmi disciplinovaní, osobné záujmy idú nabok, nie ako taký Angličan... Možno preto sa v ruskej literatúre viac spomínajú, hoci aj výsmešne, Nemci, lebo takisto sú disciplinovaný národ a vrana sa na vranu pozerá, nie na francúzskeho papagája. Dnes má komunizmus úspech tam, kde je pokora zachovalá v národe taká, akú ju vykreslil autor. Každý národ nesie charakteristické znaky! (v hovorovej reči je to myslené ako mentalita, ale v psychológii to má definície) a vďaka nim dochádza ku konfliktom, nedorozumeniu. To, čo chcú dosiahnuť Amerika a Veľká Británia, sa im nepodarí stále bude vládnuť bábel, nedorozumenie, napriek tomu, že nová forma internet dáva najvyššiu spoluprácu na globalizácii. Nedá sa to na všetkých stupňoch, proste sa to nedá, ale to je už iná téma.... celý text
Tma
2015,
Jozef Karika
Ľahké čítaníčko, ktoré som vyhrala za vylúštenie krížovky, asi by som sa nedostala k tejto knihe iným spôsobom. Rada som to prečítala, treba aj slovenských súčasníkov, tak je to ľahká literatúra, nebolo by rozumné čakať niečo viac, z tejto kategórie však v budúcnosti ma bude viac baviť Červenák, lebo v historickom prostredí sa lepšie cítim. V tieni mafie si však niekedy prečítam.... celý text
Nulté číslo
2015,
Umberto Eco
súhlasím s tým, čo je v prvom komentári... inak ale o youtube nebola zmienka.. zrejme toto slovo bolo v origináli a stano vallo to zmenil, alebo český prekladateľ si ho vymyslel a v origináli nie je... pre mňa vždy bude top F.kyvadlo.. najlepšie s Hamletom pre hlavy, ktoré chcú vedieť, že nič nevedia a preto netreba zo seba robiť pána a ničiť druhých... celý text
Hra o trůny
2011,
George R. R. Martin
povinnost... tak to ja tvrdim o Zaklinacovi potom, ale k veci... je to písané pre verejnost, nema to literarnu hodnotu, je to ako tvajlajt pre zeny, pre muzov boli sťvorene Hry. A tak to budem aj hodnotit. Pacilo sa mi to, mam rada oddychovu literaturu, zial na Zaklinaca to nema, Hry ma v sebe menej dynamiky a pestrosti. Necudo, ze bol natoceny serial, kedze 90% knihy je scenarovitost. No urcite sa to citat da, par scen bolo pôvabnych, napriklad v zavere s Daenerys... celý text
Napoleon
2003,
Paul Johnson
Obal a nadpis ma očaril, obsah priniesol menej spokojnosti. Možno tie informácie odtiaľ by som sa dozvedela aj z iných zdrojov. Od profesora v dôchodcovskom veku som čakala nestrannosť a menej prejavu intuitívnych viet. Tak ja jednu tiež dám: čo sa dalo čakať od Brita. Častý výskyt jeho názorov vytvára cieľ pozerať sa na tohto "obra", "kultúrneho rasistu" z diaľky, pretože v očiach Brita nie je fér, akú náklonnosť si získal Napoleon napriek tomu, že jediný človek bol schopný zabiť neskutočné množstvo ľudí, a ovplyvnil nasledujúce generácie, pričom Brita trápi skutočnosť, že Napoleon nedostal trest, lebo na to neboli v tom období prostriedky, zákony, inštitúcie a tak. Ja sa potom pýtam, prečo obdivujeme kmene Mayov. Cirkev. Ďalšie kmene a anglických kráľov. Ďalších ničiteľov životov obyčajných ľudí a to často zo šialených dôvodov a v spolupráci! Sakra, toto je propaganda britského profesora, žiaľ ale jeho maličká propaganda, ktorá ovplyvní sotva troch ľudí v krajinách, ktoré ešte jeho krajina zlodejov detí neočarila. To je moja intuícia. Môj názor sa nezmenil. Napoleon bol vojak a génius v jednom. Bolo to jedno meno, ktoré si uchránil a postavil ho do svetla nenahraditeľného bytia, čo sa podarí tak jednej osobe za pol tisícročia. Kto sa môže s ním zrovnať v kombinácii vojak a génius? A nie napríklad špinavý ideológ? Možno fakt iba Alexander Veľký, ako sa píše, neviem. Pozerám sa na to ako prírodovedec, analýza je správna: Napoleon Bonaparte bol génius a vojak. Tak činil. To vyúsťuje k výsledku, ktorý sme poznali. Dosiahol viac než polovicu Európy. Potom už víťazil duch času, ruské snehy... ako píše autor. Ak sa na to pozriem z historického hľadiska, argument, že má tisíce životov na svedomí neobstojí popri krviprelievaniu všade na svete, a že serie Britov, ako sa zmenil po smrti na ikonu je detinské, lebo ak Napo nerozlišoval zlo od dobra, hádam Francúzi a tých pár Angličanov áno. Uznávali predsa tie prednosti, ktoré človeku pomáhajú presadiť sa. Radšej by som v knihe spomenula rasistických britských vedcov, ktorí ovplyvnili Hitlera... hm? Zábava historikov sa podobá tvorbe hry na playstation. Stvorím si ju podľa seba. V podobných humánnych vedách mi to bude vždy prekážať. Apropo dávať do súvisu NP s líniou diktátorov v 20 storočí je scestné alebo prinajmenšom neobjektívne, ak... potom nech historici píšu o ďalších príčinách... je to neodborné a krčmové tvrdiť, že diktátora povzbudzovali k činnosti napoleonove zvitky, pokial si ich nečítal do siedmeho roku života... áno, psychológia človeka, to chýba najme v tejto knihe, varuj dušu, ak historici neštudujú psychológiu, potom ich skladanie dejín je celé pokrivené... a strhujúco napísanú knihu si predstavujem inak, Quo vadis bol stonásobne strhujúcejší... celý text
Lži na pohovce
2008,
Irvin D. Yalom
útecha, podpora - barličky k ničemu... ale skutočná analýza!" s tým súhlasím, mnohých uspokojí len podpora, pretože sa nepotrebujú o sebe dozvedieť viac, nerozmýšľajú, nechcú rozmýšľať, s vekom stúpa ľahostajnosť, a to mi vadí v prostredí, v ktorom žijem, preto občas aj ja túžim po návšteve psychoterapeuta, zostávam však iba pri knihách... ba poznám ľudí v mojom veku, ktorí nie sú schopní ani utešiť v dôsledku silnej viery v Boha, brzdí ich ušľachtilá vlastnosť nemontovať Boha do všetkého... úbohé, stratené duše! samozrejme v mojom pohľade, nie v ich, takže výkrik s názorom je bezpredmetný, ktorý som si neodpustila.... zobrazuje to aj situácia, keď Justin opustí Carol a prídu k nej kamarátky, cíti sa horšie ešte a viac nepochopená... toto sa mi strašne páči na podobných knihách ako táto, že po ich prečítaní sa cítim bohatšia, analyzujem seba, minulosť, čo nie je vždy príjemné, ale ja patrím medzi ľudí, ktorí sa neboja pravdy, rozmýšľajú, chcú niečo vedieť... Yalomove knihy by som čítala denno denne, sú slepačou polievkou pre dušu... "trvá desaťročie, kým sa človek naučí tvoriť bez publika", taká pravda, až to bolí, aj vďaka Ecovej poznámke o tvorení si čitateľa som zhodnotila, že skutočný génius nepotrebuje divákov, on si diváka vytvorí... je veľmi ťažké premlčať obdobie tvorby, s niečim takým sama bojujem, bolo to ďalšie porozumenie si s knihou, ďalšie znamenalo odobrenie činu, keď som zablokovala väčšinu "friends" na sociálnej sieti, je pravdou, ako človek potrebuje pozornosť, publikum, a siete sú živnou pôdou... tých zbytočných príspevkov od tristo pózerov a ich maloletých obetí som mala vyše hlavy ako článkov o tom, prašť jak uhoď, aj ja som sa hrala celé leto na hrdú Slovenku pre experiment, a to chodím niekedy každý tretí deň na minúty strávené odpisovaním.. kvôli pózerom sa predsa neodhlásim zo siete, keď mám "friends", pravidelne si s nimi píšem... napokon solution je fakt, že som prerobila soc.sieť na svoj obraz a som pokojnejšia... nepodceňujem už prínos siete ako kedysi, ale ani ona nepodceňuje môj mozog, resp. users, ktorí ju tvoria, pričom som zachovala bežný postup ako v živote, neodstraňovať ľudí (koľkí to robia v dôsledku vl.neschopnosti, k čomu by poslúžilo čítanie si kníh od psychoterapeutov), ale odstrániť takmer agresívnu rýchlosť pridávania príspevkov s obsahom, ktorý je na 99% nezmyselný, nepotrebný pre verejnosť, ako aj celý tento proces a jeho účely, o jednom píše nepriamo Yalom (mať publikum)... ps:náhoda nie je žiadnou hrozbou, je chyba ľudí, že ju nevedia prijať pre tú vnútornú snahu dávať všetkému zmysel, je to "symbolické myslenie" človeka, čo značí schopnosť i vôľu vysvetľovať javy, v tejto chybe sa však píšu celé (otrasné) dejiny, a dodnes sa nič nezmenilo, kto dúfa, že sme lepší než Rimania, mal by dostať cenu Thomasa Huxleyho, prečo jeho, nebudem písať, v konečnom dôsledku nemá to význam, iba ak sa niekto opýta... celý text
Psychologie architektury
2011,
Lubomír Kostroň
Je to presne tá kniha, ktorú som potrebovala. Nahliadla som nielen do obydlia autora, ale (predpokladám, že to bol aj úmysel) rozjímala som nad vlastným bytom, vzhľadom na to, že som zmenila bydlisko, tuho uvažujem nad jeho zariaďovaním temer každý deň, bolo to teda čítanie užitočné v aktuálnosti. Mimochodom, ale najviac mi to pomohlo v procese vytvárania nových svetov, na čo všetko architekt myslí, v knihe sú príklady, spoznala som feng šuei, zaujímavý príbeh o chráme v Ise, o vplyve vnímania na správanie, a Hammondova tabuľka vysvetľuje celkom zrozumiteľne spôsoby uvažovania. Nájdete tam krátky rozhovor, pojmy ako vízia, príklady úspešných vízií, teda obsiahnete slušný kontext v architektúre ako človek, ktorý s architektúrou doteraz nič nemal.a zopár múdrostí, ako od Borovského, ktorý znel približne takto: plivni si do mora stokrát, aj tak sa nespení:D... celý text
Faust a Markétka
1982,
Johann Wolfgang Goethe
no... čítala som to veľmi zle, požičala som omylom prvý diel, a kým som začala druhý, celý dej mi vyprchal z hlavy.. Faust si vyžaduje viac pozornosti, akej som mu dala ja, som z toho nešťastná, spomínam si na ten okamih na strednej škole, keď nám opisovala princípy v podstate celoživotného diela tohto autora, aký je zmysel života človeka, moje čerstvo písané riadky osvetlili slnečné poobedné lúče a to bolo, akoby tie lúče presvetlili môj mozog a celého Fausta som mala pred očami v plnej kráse.. a možno ten dojem, ktorý som čakala teraz, musel patriť iba tej minulosti... a toto dielo patrí určite medzi tie, ktoré sa hodnotiť nedajú, sú nadčasové... celý text
Vesmírne prípady
2015,
Jozef Žarnay
niektoré poviedky sú naozaj až nezabudnuteľné... keď sa telocvičňa zmení na nepoznanie... či svet zrazu zosivie.. tatranská je super fanatikov do VT ako ja... prvá poviedka je naj, odchod do iného sveta, pracovať, mať možnosti na dôstojný život, to by sa páčilo mnohým z nás... celý text
