Charles darwin - O pôvode druhov

recenze

O pôvode druhov (2016) / JohnMiller

Pri mojej online verejnej fascinácií toho, ako je možné, že ešte v súčasnosti - v 21. storočí - existujú také komunity, ktoré veria v nadprirodzené javy, ktorým priraďujú antropomorfné prvky, sa stalo - ako to už pri polarizujúcich témach býva - že diskutujúci s mojimi stanoviskami nesúhlasil a označil Darwinovu teóriu evolúcie ako: “ je na smiech a moja osemročná dcéra by vymyslela lepšiu. Rozhodne tu nechcem nikoho zosmiešniť ani poukazovať na kognitívnu zaujatosť či Dunningov-Kruegerov efekt, skôr chcem poukázať na istý fenomén. Táto teória má viac ako 150 rokov a niektoré jej zásadné poznatky si vieme overiť na základe vlastného pozorovania a skúseností, ktoré nám pomáhali v minulosti a pomáhajú doteraz, a ktoré - podľa môjho názoru - ako objavy meškali niekoľko storočí - pravdepodobne pre spiatočnícke a odstrašujúce chovanie cirkvi ako organizácie v konkrétnych obdobiach - ak si to teda porovnáme s inými vedeckými odbormi a ich objavmi. Preto je na mieste sa pýtať, a neodsudzovať moju zvedavosť, ako je možné cez všetky tieto ukazovatele, že ešte aj dnes sa nájdu civilizovaní, inteligentní, ľudia, ktorí pod nánosom tradícií - a iných prvkov, ktoré ďalej nebudem rozvíjať - vyslovene pohŕdajú jeho myšlienkami bez toho, že by o ňom mali aspoň nejaké základné vedomosti, nie len to, že vyslovil vetu ,, človek pochádza z opice. Toto ma motivovalo zohnať si knihu a zistiť, čo takého mohlo v druhej polovici 19. storočia rozbesnit, nielen, kresťanskú komunitu natoľko, že konotácie toho pociťujeme u členov ešte dnes.

Ako jeden z prvých argumentov toho, že život prechádza zmenami, teda, že nebol vytvorený inteligentným dizajnom, či tvorcom, ale vyvíja sa - čo je podstatou evolúcie - je nepopierateľná domestifikácia. Darwin poukazuje na šľachtenie zvierat a rastlín, ktoré prostredníctvom výberu samotnými ľuďmi mení druh tak, aby mal z neho väčší úžitok. Tento neprirodzený výber umožnil vzniknúť viacerým typom odlišných odrôd. Darwin vysvetľuje, že v prírode sa nenachádza toľko variácií - napríklad konkrétne psov - ktoré by mohli spochybniť túto teóriu, ale vznikli dômyselným výberom, teda nenachádzajú sa v prírode, môžu mať jedného, dvoch možno troch prapredkov z prírody ale o ostatné sa postarala domestifikácia, teda neprirodzený výber.

Veľmi dôležitý aspekt, ktorý Darwin označil ako indikátor príčin zmien života je premenlivosť v prírode. V nej vysvetľuje, že každá zmena, každá interakcia, každá spolupráca má vplyv na zmenu. Či už ide o konkurenciu jedincov alebo druhov v rámci prírody, klimatické zmeny, geologické zmeny, či kombináciou všetkých menovaných. Ten druh, ktorý sa najlepšie a najefektívnejšie prispôsobí daným podmienkam bude úspešnejší a bude úspešný dovtedy, kým ho niekto úspešnejší nenahradí. Zmeny z generácie na generáciu sa však dejú pomaly a preto je prírodný výber - teda modifikácie, ktoré z neho vyplývajú - ľudskému oku neviditeľný. Preto napríklad druhy, ktoré majú spoločného predka môžu mať odlišné modifikácie podľa priestoru, v ktorom žijú - ako napríklad rozdiel medzi suchozemskými a vodnými druhmi.

Samotný výber rozdeľuje Darwin do troch hlavných kategórií. Prírodný výber prechádza zmenami pod vplyvom mnohých spomínaných indikátorov. Neprirodzený výber má stratifikačný charakter: človek šľachtí druhy pre potrebu a efektivitu a on v podstate rozhoduje o ukazovateľoch, ktoré by chcel aby sa ďalej reprodukovali, a tretí je pohlavný výber. Ten hovorí o tom, že v prírode sa pária - teda rozmnožujú - najúspešnejší samci zo samičkami. Samec, ktorý presvedčí samičku, že on je ten ,,vyvolený sa rozmnožuje. Samci môžu vábiť samičky rôznymi spôsobmi. Niektoré druhy dĺžkou parožia, iné farebnosťou svojho peria či nejakým iným ukazovateľom, ktorým sa vie odlíšiť od ostatných. Pokiaľ mu táto špecifickosť nebráni v existencii, tak jeho gény sa predávajú ďalej.

Ako jeden z ďalších dôkazov evolúcie a pretrvávajúce zmeny je inštinkt. Ide o vlastnosť, ktorú druhy získavajú vlastnou skúsenosťou, ktorá sa vie predávať z generácie na generáciu. Darwin totiž zistil to, že niektoré druhy alebo dokonca odrody, ktoré sídlia na rôznych odľahlých miestach, môžu mať odlišné správanie a iné návyky napríklad v rámci zaobstaravania potravy. U niektorých druhov Darwin spozoroval správanie, ktoré u podobných druhov nikdy nevidel a odporuje daným stereotypným kritériám - ako príklad uviedol mravce, ktoré zotročujú iné druhy mravcov.

Jeden z relevantných kritických protiargumentov, ktorý pochybuje o teórií pôvodu druhov je fakt, že hoci je vývoj modifikácií pomalší, v prírode nám chýbajú priame prechodné odrody. To znamená, že nevidíme v prírode prechod z jedného druhu na druhý nejakým “medzi druhom. Tento fakt Darwin vysvetľuje tým, že vývoj akoby nedovoloval prežiť tým, ktorí nie sú schopný sa prispôsobiť. Preto nemáme napríklad medzi holubmi už skoro holuby ale stále ešte nie. Darwin už vtedy tvrdil, že väčšina druhov, ktoré žili na zemi sú už vyhynuté. Medzičlánky je však možné nájsť v skamenelinách - v geologickom zázname - čo je však oveľa náročnejšie akoby sa zdalo.

Darwin opisuje aj nedokonalosť geologického záznamu. Dokonca vysvetľuje akým spôsobom sa datujú určite nánosy. Predpokladám, že technológia datovania už výrazne pokročila no aj tak je fascinujúce, že už v 19. storočí paleontológom a geológom išlo toto počítanie celkom dobre. Darwin vysvetľuje za akých podmienok sa tvoria skameneliny a predpokladá, že záznam tvorov z minulosti je nedokonalejší viac, než si myslíme. Bolo mu už vtedy jasné, že medzery medzi obdobiami a druhmi sa možno nikdy nezaplnia informáciami, no už počas jeho života boli objavené niektoré medzidruhy, ktoré iba potvrdzujú správnosť jeho teórie.

Poslednú tému ktorú by som rád spomenul sú zemepisné rozšírenie a neprechodné hranice. Podľa Darwina sa nejaký špecifický druh vyvinie na nejakom konkrétnom mieste a keď je úspešný expanduje. Nemôže však expandovať cez neprechodnú hranicu. Darwin poukázal na niekoľko prípadov. Napríklad západné a východné pobrežie Ameriky. Pre morské druhy ide o nepriechodnú hranicu. Preto je život v mori na týchto dvoch pobrežiach tak rôznorodý, iný. Ďalej vysvetľuje spôsoby expandovania, a opisuje dôvody prečo sa na odľahlých ostrovoch oceánie nenachádzajú žiadne cicavce až na netopiere.

Netreba zabúdať, že toto dielo je prevažne prírodovedecká práca a neslúži ako útok na náboženskú doktrínu. V diele sa napríklad spomínajú rôzne formy rozmnožovania kde autor nevynechal partenogenézu - teda narodenie bez samčieho oplodnenia, čím je známy Ježiš Kristus - a bez ďalších komentárov ju ani len nespochybní. Darwin v tomto diele parafrázoval a citoval nespočet autorov a sám sa na konci priznáva, že niektorí autori - dokonca jeho známy - s ním nielen, že nesúhlasia ale dokonca sa nanho nahnevali, pretože ich objavy a dáta podporujú Darwinovu teóriu s ktorou nesúhlasia. V rámci kritiky som častejšie natrafil na komentáre typu: že sa Darwin často opakuje a používa tie isté argumenty na rôznych miestach a to môže čitateľa unavovať. Rozumiem tomu, no mne sa to naopak páčilo - aj keď to sťaží v istom zmysle sústredenie sa na text - keďže z týchto poznatkov, a ich prepojením, je očividné, že Darwin mal široký záber vedomostí a to nielen v rámci biológie. Sú to desiatky rokov pozorovania, štúdií, a praxe ktoré v tomto diele pretavil do jednej z najdôležitejších vedeckých teórií ľudstva.

Dielo, ktoré navždy zmenilo naše chápanie sveta. Po revolúcii vo fyzike, ktorá počnúc Kopernikom narušila a vyvrátila starý a nevedecký obraz sveta, stav poznania v ostatných prírodných vedách v polovici 19. storočia jasne naz... více

Komentáře (0)