Richard Dawkins - Boží blud

recenze

Mnoho rokov ma už fascinuje skutočnosť, že ľudia ešte stále veria v nadprirodzené javy. Stále ponúkajú antropomorfné vysvetlenia pre úkazy, ktoré máme čiastočne prebádané, alebo ak ich nemáme, tak jediným možným vysvetlením a príčinou je entita zvaná Boh. Mám vo svojich kruhoch škálu známych, ktorí sú silne veriaci - a nepripúšťajú, že by sa vo svojej viere mohli čo i len teoreticky mýliť, až po vedeckých ateistov - a rád vediem rozhovory s obidvomi skupinami.

Fascinácia a nedostatočné odpovede od ľudí, ktorí veria na zázraky, ma motivovali pátrať po nejakej takej literatúre, ktorá by sa pokúsila odpovedať na moje konkrétne otázky. Boží blud bol prvou voľbou. Britský evolučný biológ Richard Dawkins napísal túto knihu - ako píše v úvode - aby zostavil argumenty pre a proti náboženskému pohľadu na svet a prezentoval všetky možné stereotypy veriacich, ktoré využívajú v dialógoch, ich pasce, niekedy emóciami nabité - nie vždy pravdivé - odpovede, ktoré majú v sebe často dávku agresie, výčitiek a snažia sa neveriaceho morálne potupiť. Nehovorím, že je to tak vždy, ale sám som zažil túto formu opresie na vlastnej koži.
Boží blud pracuje s nespočetným množstvom dát a výskumov, ktoré búrajú mýty o tom aká prospešná je pre spoločnosť samotná viera. hoci ide o odbornú literatúru, číta sa jednoducho, jazyk nie je náročný - skôr taký populárno náučný. Kniha je rozdelená do 10 kapitol - v prenesenom slova zmysle desatoro, v ktorom autor rozoberá vyčerpávajúco rôzne aspekty viery.

Hŕstku fenoménov, ktoré sú tu opísane, som počas svojho života odpozoroval aj ja. Nie, že by som sa tým chválil ale napríklad tiež považujem teológiu za typicky spiatočnícku vedu, kde sa priebežne vymýšľajú detaily. Je to možné preto, že má nejasnosť v pojmoch. Ak nepočítame históriu, literatúru, lingvistiku, tak teológia nemá odbornú kvalifikáciu.

Teraz si opíšeme niekoľko javov, ktoré síce nie sú pre veriaceho podstatné, teda ani sa nad nimi nezamýšľa - keďže podstatu viery vidí inde - mňa však ako skeptika zaujímajú, keďže to v mojich očiach uberá na dôveryhodnosti. Boh stvoril svet s pravidlami, ktoré uložil do času a priestoru. Tie však môže občas meniť ak sa mu prostredníctvom modlitby úprimne prihovárame. Môže zmeniť chemickú štruktúru alebo pohyb planét - a to len preto, že sme dodržali nejaké písané a nepísané morálne pravidlá. Modlitba je prosenie o to aby na chvíľu prestali platiť zákony vesmíru
Jedna z mnohých vecí ktoré som sa dozvedel - netušil som o nich - hoci som sa s nimi už stretol - je aj fenomén zvaný neprekrývajúce magistérium. V skratke: nezáleží na dôkazoch vedy ale na morálnych hodnotách, a keďže veda a náboženstvo si dali posledné zbohom asi tak pred 150 rokmi, ide v podstate o takú záchranu. Veda nech si skúma to svoje bádanie a viera to svoje duchovno. S veriacim by nemal pohnúť žiadny dôkaz ktorý buď vyvracia alebo potvrdzuje dohady.

Podľa Dawkinsa je útecha náboženstva založená na predpoklade, že prežijeme smrť vlastného mozgu. Ak by nejaká osoba tvrdila, že prežije svoju smrť ale by vynechala prvky viery, ľudia by tvrdili, že trpí bludmi. Ak bludom trpí mnoho ľudí nazývame to náboženstvom Celá pointa a výhoda náboženskej viery tkvie v tom, že si nemusí nič racionálne zdôvodňovať, dokazovať. Stačí, keď sa presvedčí, že to tak je a to stačí.

Dawkins často vychádza z biblie a je prvý človek, o ktorom viem, ktorý si všimol plno nezrovnalostí, chýb a protirečení - o miestach ktoré sú vyslovene zlé, nemorálne a násilné už ani nehovorím. Dawkins išiel ešte ďalej a opísal aj tie najzávažnejšie chyby z prekladov, ktoré menili obsah príbehov. Veľmi ma prekvapilo chybne preložené slovo ,,mladá žena ktoré bolo z hebrejského jazyka preložené do grétskeho ako ,,panna. Táto chyba nabrala také obrovské rozmery, že dala vzniknúť absurdnej legende, že matka Ježiša bola údajne panna, teda išlo o partenogenetické rozmnožovanie. Keďže som bibliu čítal môže potvrdiť, že som mal z nej pocit, akoby to bola chaoticky pozliepaná antológia.

Jeden zo zdrvujúcich výsledkov sociologických výskumov za niekoľko desaťročí - takzvaná metaanalýza - je aj zistený inverzný vzťah medzi výškou vzdelania, inteligenciou a vierou v náboženstvo. Teda čím má jedinec vyššie dosiahnuté vzdelanie tým viac sa zaujíma o vedu a tým pádom menej o náboženstvo. Keďže veda a náboženstvo nedokážu dnes spolupracovať - náboženstvo má pripravené argumenty, často nepriestrelné pre svoju nejasnosť - jedným veľkým tŕňom v oku náboženstva bola - a asi stále aj je - evolúcia. Hoci je vierou viacej akceptovaná ako v roku 1859 kedy vyšlo revolučné dielo Charlesa Darwina - O pôvode druhov, stále sa nájdu v civilizovanom svete jedinci, ktorí veria, že zem má okolo 10 000 rokov a to čo je napísané v biblii alebo v koráne treba brať doslova. S evolúciou majú veriaci problém aj preto, lebo boha považujú za nezjednodušitelnú zložitosť.

Ako som spomínal viera nepotrebuje dôkaz, stačí veriť, no ak vedecká obec nemá dôkaz, v tom prípade veriaci radi využívajú takúto príležitosť - aj keď to je z ich pozície celkom pokrytecké. Dawkins takémuto momentu hovorí - Velebenie medzier - ak niečo nevieme, určite je za tým božia prozreteľnosť. Dawkins cituje Augustína z Hippa, ktorý povedal, že ,,existuje nebezpečná forma pokušenia. Choroba zvedavosti. Tá nás ženie aby sme sa pokúšali odhaliť tajomstvá prírody, ktoré sú mimo nášho chápania, sú pre nás neužitočné a nemali by byť odhalené. Tomuto hovorím spiatočníctvo.

Ďalšie z floskúl proti ktorým som nedokázal nájsť nikdy vhodný argument, je údajný fakt, že veriaci sú šťastnejší ako skeptici. Podľa Dawkinsa je to, to isté ako keď je opitý človek šťastnejší ako triezvy. Čo je často pravda, je to však lepšie pokiaľ je jeho vnímanie mimo reality? To je na zváženie. Podľa mňa nie. Nie je podľa mňa správne ak lekár zaklame pacientovi v poslednom štádiu rakoviny tak, že mu povie, že už nie je chorý. Pacientovi sa síce uľavý ale za cenu nehanebného klamstva.

Zo všetkých možných príčin a teórií, ktoré sa snažia vysvetliť prečo ľudia stále veria v nadprirodzeno ma najviac oslovil - a teda tiež ho považujem za najpravdepodobnejšiu možnosť - takzvaný skupinový výber vedľajšieho produktu. Dawkins to vysvetľuje nasledovne: Každou generáciou sa odovzdávajú také kombinácie génov, ktoré vďaka prirodzenému výberu majú šancu prežiť. Šancu prežiť majú také deti, ktoré bezvýhradne veria všetkému, čo im dospelí človek povie. V minulosti to mohlo vyzerať tak, že rodič povedal svojmu dieťaťu ,,nekúp sa v rieke v ktorom sa nachádzajú krokodíly alebo nejedz tie červené bobule. Dieťa, ktoré bezvýhradne poslúchlo malo väčšiu šancu prežiť. Vedľajší produkt tejto bezvýhradnej dôvery môže byť práve dôvera bez dôkazu v náboženstvo. Deti majú takisto predispozíciu dávať všetkému význam, zmysel a zámer. Hovorí sa tomu teleológia.

Jeden z ďaľších argumentov, ktoré náboženstvu uberajú na dôveryhodnosti sú zaznamenané nové náboženstvá a kulty. Zaznamenané vzniky margo kultov na území Papui Novej Guinei po druhej svetovej vojne hovoria za seba. V tom období sa niektoré kmene stretli prvýkrát s civilizáciou a bez znalosti jazyka a pokroku si vysvetlovali isté javy po svojom. Prístroje, letecká doprava či úkony, ktoré robili vojaci, a domorodci im nerozumeli dali vzniknúť novým kultom, ktoré sa na seba v mnohom podobali. Kopírovali podobnú šablónu, že raz príde mesiáš, nastane koniec sveta a ľudia budú žiť v hojnosti. Tejto kulty vznikli nezávislo od seba.

Mohol by som o tejto knihe písať ďalej - opísal by som ešte egoizmus ľudí, ktorí si myslia že stvoriteľ reality sa zaujíma o malichernosti veriacich, pre ktoré rozpútal nie jednu genocídu, či o niektorých predstaviteloch - ako Mojžiš - ktorí boli v skutočnosti zločinci porovnateľní s najväčšími darebákmi v histórií - alebo o tom, ako náboženstvo dokáže otupiť zmysel pre spravodlivosť - ale tam už nechcem ísť.

Boží blud testuje vieru a náboženstvo takými metódami, ktoré sa veriacim zväčša nepáčia, svedčí o tom aj fakt, že kritika na toto dielo je zväčša o snahe zdiskreditovať odbornosť autora, poukázať na neúctu k veriacim, alebo sa účelovo vyberajú určité pasáže a kritizujú sa bez kontextu. Všetku kritiku som nečítal ale tie na ktoré som natrafil vôbec nekritizujú tie miesta, tie informácie, ktoré by dokázali mňa presvedčiť, že sa Dawkins mýli.

Keď známy britský evolučný biológ Richard Dawkins vydal v roku 2006 knihu The God Delusion, okamžite tým rozpútal živú diskusiu v masmédiách aj na internete. Tento vedec už predtým napísal mnoho diel o vzťahu filozofie a vedy, v k... více

Komentáře (0)