Zygmunt Bauman - Tekutá modernita

recenze

Tekutá modernita (2020) / JohnMiller

Nerád používam silné prirovnania či superlatívy, ktorými by som pompézne opisoval nejaké dielo - v minulosti som to robil často (mladícka nerozvážnosť?) - pretože úmysel pozdvyhnúť nejaký aspekt nad rámec, na plecia ostatného, môže byť síce dobrý, zle však môže pôsobiť nadužívanie týchto slov, ktoré prekryjú podstatu zdieľaného odkazu (mimo toho, že sa mi to asi páči). Text stráca charakter racionality a môže pôsobiť skôr naivne. No tu tomu neviem úplne zabrániť, keďže ma toto dielo fascinovalo natoľko, že by som ho odporučil nielen ako povinnú literatúru sociológie - ak ju už teda nejaká fakulta nemá, katedra sociológie na Karlovej univerzite ju má v odporúčanej literatúre - ale ja by som jej pokojne obetoval aj jeden celý predmet počas semestra.

Autor v tomto diele opisuje dnešný svet popretkávaný prekvapeniami, prerušeniami a neistotamy. Je to svet ktorý je plný zmien a v ktorom ľudia strácajú schopnosť žiť bez neustálej obnovy podnetov. Nevieme snášať nič čo trvá, nevieme čo máme robiť keď sa nudíme. Toto dielo má už svoj vek (cca 20 rokov), no nestratilo nič zo svojej aktuálnosti a naliehavosti, a príde mi, že čím dlhšie sa nachádzame v informačnej spoločnosti, tým viem viac potvrdiť platnosť tézy, a to na každodenných empirických príkladoch.

Zygmunt Bauman nám v tomto diele predkladá svoju teóriu tekutej modernity. Ide o premenlivý priestor, ktorý má všetky vlastnosti tekutej látky. Nedrží pevne na jednom mieste, často mení tvar a práve preto nemá potrebu upevniť svoju pozíciu na dlhší čas. Túto premenlivosť nachádzame v každodennom živote, vo vzťahoch, v práci (predstava jedného zamestnávateľa na celý život je pre absolventa dnes skôr nerealistická, respektíve ani nepočíta s takouto možnosťou ako výhodou). Kým v minulosti boli dané spoločenské pravidlá, sociálne väzby a triedne vrstvy pevnejšie, len veľmi ťažko podliehali zmenám - ako príklad uvádza autor stanovisko, ktoré Alexis de Tocqueville opisoval počas analýzy Francúzskej revolúcie (Starý režim a revolúcia, 1856), ktorý to komentoval ako proces spoločenských zmien, v ktorom každý jeden krok stál množstvo energie, pretože tradičné hodnoty boli natoľko upevnené v spoločnosti, že zmeny boli neakceptované s princípu, teda podľa Baumana boli tieto hodnoty v pevnom skupenstve a zmeny sa museli postupne odštiepovať - dnes už tento tvrdý, nemenný, tradičný základ takmer vymizol.

Pevnosť a nemennosť sme vymenili za akceleráciu, v ktorej sa ľudia menej viažu na priestor, vďaka čomu môžu síce využiť viacej možností toho, čo je momentálne v ponuke no zároveň najmä vďaka tej palete možností sa skôr vyhýbajú zodpovednosti, ktorá by im zredukovala prístup alebo výber. Nie, že by sme boli až natoľko nezodpovedný s porovnaním minulých generácií, avšak dnešná spoločnosť nám ponúka toľko podnetov, že skôr máme problém a cítime tlak pri výbere - teda, že sa bojíme či si vyberieme správnu možnosť, keďže vieme, že všetky alternatívy za náš krátky život nemôžeme vyskúšať, tak sa prirodzene bojíme toho, či si vyberieme správne.

Dnes sa všeobecne skracuje doba čakania, teda všetko je také instantné. Dnes môžeme prakticky cestovat kam sa nám chce, môžeme sa identifikovať ako chceme, môžeme sa stať kým chceme - samozrejme v rámci racionálnych limitov - týchto možností je stále viac. Dnes sa z praktického hľadiska užívajú veci tak, aby nám v tekutej modernite neprekážali a nezaťažovali naše “prelievanie sa v čase a priestore. Tieto veci by nemali byť an ťažké ani veľké. Miesto počítača nosíme so sebou smartfón, miesto nákupov na domácom trhu si volíme skôr veľké nákupné centrá v ktorých je všetko pekne na jednom mieste, čo šetrí čas, ktorý môžeme minúť inde.

Anonymita, vzostup individuálnosti v neustálom pohybe (v ktorom sa personalizuje takmer každý aspekt života), bez potreby - nutnosti - pevnejších sociálnych väzieb, vedie spoločnosť k odlúčeniu. Teda jedinci sú odkázaný na to, aby svoju životnú situáciu - jej nežiadúce prvky - riešili radšej sami za seba. Preto dnes môžu v spoločenskom diskurze zaznieť výčitky typu - zlý zdravotný stav sa za vinu dáva pacientovi, ktorý nedodržiaval zdravú životosprávu, chudobu si jedinec zapríčiňuje tým, že sa nedostatočne snaží, respektíve zlyháva v presadení sa. Čo neznamená, že to mnohokrát nemusí byť pravda, no vyznie to veľmi cynicky a arogantne.

Túto individuálnosť, anonymitu a odlúčenie, zažívame vo svete ktorý je plne zosieťovaný. Sme komunita plná individualít ktorá môže (niekedy doslova až naživo) sledovať život celebrít - avšak pokojne môže ísť aj o obyčajných, všedných ľudí - a dokáže sa identifikovať s individuálnymi ťažkosťami týchto ľudí. Táto komunita pociťuje senzibilitu spolupatričnosti z toho, že aj niekto iný, nielen oni, zažívajú takéto situácie a tiež rovnako ako oni ich musia riešiť samy za seba, keďže sa nemôžu spoľahnúť na nikoho.

Ako sme spomínali, podobné neistoty zažívame aj v rámci pracovného prostredia. Dnes je dôležitá flexibilita. Zamestnanci by mali byť pripravený prispôsobovať sa novým situáciám. Veľmi zjednodušene: mali by pracovať úkolovo kým je práca, ak už nie je mali by si nájsť inú. Premenlivosť v tekutej modernite má však ešte jednu, ešte horšiu, vlastnosť, a to, že pracovné schopnosti, zaužívané normy a skúsenosti, ktoré jedinec nadobudol v minulosti nemusia byť už platné a schopné udržať takéhoto jedinca na trhu, čo môže byť aj pohnútka k zmenám pracovného miesta. Autor prirovnáva tento jav k individuálnym vešiakom, na ktoré si môžeme, hoci aj na krátko, odložiť svoje rôzne životné rozhodnutia.

Jeden z ďalších trefných prirovnaní dnešného sveta je porovnanie s kampingom pre karavany. Účastník si platí za istú službu, viac nepotrebuje, viac za danú cenu neočakáva. Tento účastník-nájomca má tiež iba obmedzené možnosti, zmenu nikto neočakáva, nechce, nemá motiváciu - keďže tam strávi aj tak iba presne danú určitú dobu. Pokiaľ sa viac účastníkov sťažuje na konkrétnu vec, zmena pochopiteľne môže nastať, dokonca keď si nejaký jedinec vydobíja niečo na viac, tak pre nastolenie pokoja to teoreticky aj môže získať ale väzby sú neosobné.

Tekutá spoločnosť je orientovaná na konzumovanie, v ktorom nezáleží na konkrétnom produkte. Cieľ je samotný proces, a tým je spotrebiteľská činnosť, ktorej hlavným motívom je: mať čo nemám zo všetkých možností. Neplatí to len pri nakupovaní, ide aj o služby, či rôzne urob si sám návody (keďže sme aj tak všetci sami, nebudeme nikoho otravovať a sami si spravíme/opravíme/vyrobíme čo treba). Ide o závislosť ktorá nemá cieľ. Postmoderná spoločnosť je orientovaná na spotrebovanie a konzumovanie, nie na vyrábanie.
Podstata tohto spotrebiteľského správania je v okamžitosti, bezprostredného naplnenia a uspokojenia, zároveň o čo najrýchlejšie bezprostredné vyčerpanie a oslabenie záujmu. Ide o neznesiteľnú ľahkosť bytia. Neviem si tak vychutnať veci, radovať sa s maličkostí lebo nepretržite prichádzajú nové a nové podnety. Je to instantné prežívanie, ktoré vytvára z konzumovania závislosť. Bauman nazval tento jav ako konzumné narkomanstvo, a obchody zase chrámami konzumu, kde sa narkoman cíti pohodlne. Všetko má na dosah, je obklopený cudzími individuami od ktorých neočakáva žiadne nepredvídateľné správanie. Vie za akým cieľom tam sú, vie, že s ním nikto nechce nadväzovať kontakt a práve preto sa cíti bezpečne.

Keďže v tomto nedokonalom tekutom svete žijem, naučil som sa v ňom orientovať sa a dokážem využiť možnosti, ktoré ponúka - aj vďaka slobode voľby o ktorú by som nechcel prísť - neprepadám spomienkovému optimizmu (na to nemám ešte vek) ani zidealizovanej a zromantizovanej predstave o minulosti a naopak veľmi často tento svet pred nimi obraňujem. Na druhej strane však nemám problém pomenovať negatívne a nežiaduce prvky, ktoré zo sebou modernita prináša a komplikujú život. Hoci si stále si myslím, že žijeme v najlepšom období v dejinách, neznamená to, že budem bezohľadne brániť negatívne prvky (ako arogancia, egoizmus, bezbrehý konzum) ktoré tu Bauman opísal a ktoré prežívame v tieni každodennej všednosti.

Kniha zpracovává jeden z klíčových konceptů, s nimiž přišel slavný sociolog Zygmunt Bauman. Podle něj ideu tekuté modernity charakterizuje individualismus, narůstající pocit nejistoty a privatizace ambivalence. Jde o chaotické pok... více

Komentáře (0)