Ludwig Feuerbach - Podstata křesťanství

recenze

Nebudem sa tajiť tým, že som zberateľ literatúry. No netrpel som nikdy zberateľskou horúčkou typu - musím vlastniť nejaké špeciálne cenené edície, ani sa hrať na archeológa, ktorý chce vlastniť výtlačky, ktoré nikto iný nemá. Ale ani byť za každú cenu kompletista obľúbených autorov. Ale keby sa ma niekto spýtal, ktorá je podľa mňa najvzácnejšia kniha ktorú vlastním - Bola by to táto.

Podstata křesťanství od Ludwiga Feuerbacha.
Ide (svojho času) o kontroverzné dielo, ktoré kritizuje kresťanstvo. Vyšlo v roku 1841 a bol to jeden z pomyselných posledných klincov do rakvy rozkolu vedy a viery. Ak ma moje informácie neklamú, u nás vyšla iba raz v roku 1954 po slovensky aj česky v náklade 8400 kusov. Vydalo ju Státní nakladateství politickej literatúry. Preto nemusím byť Sherlock Holmes aby som prišiel na to, že socialistická ideológia, nemala s kresťanskou ideológiou veľa spoločných menovateľov a sám Marx aj Engels boli čiastočne ovplyvnení Feuerbachom, takže nie je prekvapením, že vyšla práve v tomto období a bola komunistami zneužitá. A to je možno aj dôvod prečo už nikdy nevyšla. Preto som dvojnásobne rád, že sa mi ju podarilo zohnať vo veľmi slušnom stave.

Kniha mi predstavila interpretácie mnohých situácií a javov v živote veriacich, ku ktorým som v rámci rozhovorov nevedel pristúpiť bez toho aby som vynechal nadprirodzené prvky. Niektoré bariéry medzi prirodzenou (kritickou) mysľou a nadprirodzenou (veriacou) mysľou sú také obrovské, že som sa cez ne nikdy nedokázal dostať. Feuerbach mi podal vysvetlenia, vďaka ktorým to už čiastočne chápem.

Podľa Feuerbnacha je náboženstvo antropomorfizmus. Teda prenášanie ľudských vlastností na vonkajšie prírodné sily alebo na mýtické bytosti akým je aj Boh. Teda boh je pojem nahradzujúci nedostatok teórie. Je vysvetlením nevysvetliteľného čo nič nevysvetlí pretože má vysvetliť všetko bez rozdielu. A preto je podľa neho teológia v svojej podstate antropológia. A v konečnom dôsledku s ním súhlasím. Prečo? To sa pokúsim popísať.


Feuerbach tvrdí, že ľudia si vytvárajú svoje predstavy o bohu podľa svojich vlastných ľudských vlastností a túžob ba niekedy až potrieb. Boh je tým pádom iba projekciou ľudskej podstaty, ktorá existuje mimo náš čas a priestor. Niekde ne-konkrétne ale kde, to nie je podstatné. Náboženstvo sa tým pádom sústreďuje na nadprirodzenú bytosť, ktorú vytvárajú ľudia, a tým sa odvádza pozornosť od ľudskej reality. V niečom je boh všeobecne rovnaký u každého ale v niečom je zase naopak individuálny pre každého. Takže v konečnom dôsledku človek vlastne uctieva svoje vlastné vlastnosti a ideály. Ak sa spýtate veriaceho na boha, tak Vám opíše najlepšie znásobené vlastnosti človeka. Povie Vám aj to, že boh má aj iné ako ľudské vlastnosti, iba, že tie nevie pomenovať.
Podľa Feuerbacha náboženstvo vzniká ako odpoveď na ľudské potreby. Napríklad pocit bezpečia a morálna kontrola atď. Boh je pre ľudí spôsob, ako vyjadriť svoje najhlbšie túžby a hodnoty.

Ďalšia z mnohých zaujímavých myšlienok, ktoré sa nachádzajú v tejto knihe a s ktorými som sa počas svojho života stretol, je - zákaz premýšľať o veciach tak, že vznikli prirodzenou cestou. Nemám informácie o tom, že by takýto dialóg o vzniku sveta niekto niekde dogmaticky zakázal (možno aj hej, neviem). No rozumnej odpovede ba ani dialógu som sa nikdy nedočkal. Nepriame nekonkretizované, abstraktné odpovede typu “ my nemáme právo to vedieť,to vôbec nie je podstatné vo viere či “zmenilo by sa niečo, keby že to zistíš? ma iba presviedčajú, že na tom zákaze či tabu alebo “o tomto sa nerozprávame niečo bude. Feuerbach to vysvetľuje nasledovne - Podľa neho pýtať sa ako boh stvoril svet je nepriamo pochybovať o tom, že boh stvoril zem. To je dosť silná myšlienka.

Celkom ostrá kritika - nie úplne nezaslúžene - padá aj na veriacich. A to nasledovnom znení.
Veriaci si vďaka viere myslia, že sú viac ako neveriaci, lebo sú prvý pri bohu. Čo znamená, že viera je neznášanlivá. Buď veríš alebo nie. Neakceptuje sa nestrannosť. Znie to ako oxymoron, no nasledovné vysvetlenie tomu dodáva na autentickosti.

Feuerbach sa pozrel aj na peklo. To na jednej strane trestá neveriacich ale na druhej oslavuje radosť blažených veriacich. Vyvolený sledujú utrpenie bezbožných v pekle a sú šťastní, plní radostí, že boh ich od tohto oslobodil. Nebudú-nemôžu ľutovať neveriacich. To by relativizovali božie rozhodnutia.

Viera je opak lásky

Ďalší z mnohých bodov je relativizovanie hrôz kresťanského náboženstva v dejinách (stretol som sa s tým všade - aj u profesorov na vysokej škole), tvrdia že tie zverstvá nepochádzajú zo skutočnej viery ale z falošnej. Popieranie hrôz je dôsledkom viery, ktorá to zvaluje na nepravú vieru alebo na človeka, politika atď. Ale práve v tom, že to popiera sa usvedčuje, lebo viera si privlastňuje iba to, čo je dobré a to je dôkaz jej obmedzenosti, straníctva a neznášanlivosti vďaka čomu je viera dobrá iba pre seba a svojich stúpencov a zlá voči všetkým ostatným.To čo vykonali dobré však už neurobil človek ale kresťan - teda viera.

Nasleduje už iba hŕstka myšlienok, ktoré ma zaujali - ak by som mal opísať všetko - už by som z toho mal monografiu :)

Rozdiel medzi kresťanstvom a pohanstvom - teda filozofiou je ten, že cit filozofov bol kozmický, realistický, určený prírodou - lebo vkladali svoje pocity do skutočných predmetov - ako priatelstvo, manželská láska či do rodiny - pri tom krestania postulovali svoj cit do boha. Kresťan nachádza boha v rozumu, rozum je preňho podstata ateistická lebo rozum nemôže chápať boha.

Podstata teológie - Rýdza činnosť bez trpnosti - bez tela. Činnosť oka ale bez očí, myslenie ale bez hlavy. Je nejaký Boh? znamená otázku - je nejaké videnie bez očí, rozmýšľanie bez hlavy, láska bez srdca, plodenie bez pohlavných orgánov či zrodenie bez delohy? Verím v boha znamená - verím abstraktné bez konkrétneho. V substanciu bez bytosti a teda verím v zázraky.

Biblia ako je obecné známe - má tú vzácnu vlastnosť že sa v nej nájde všetko čokoľvek sa chce nájsť.

Nový teológovia nezachádzajú do detailov ohľadom neba a všetkého čo sa stane preto, lebo majú strach pred vlastným rozumom a strachom pred tým že by mohli stratiť vieru.


Feuerbach rieši mimo tohto opísaného napríklad zázraky, trojjedinnosť boha, ducha svätého, Ježiša. je toho veľa. No musím upozorniť, že text je podľa mňa extrémne náročný. Ide o jeden z najťažších textov aké som doposiaľ čítal. Cez každú stranu som sa musel krvopotne prehrýzť.

Proslulé dílo, které po prvé vyšlo r. 1841 a mocně zapůsobilo na pokrokové hnutí v Německu i v jiných evropských zemích, podává především rozbor křesťanství a kritiku theologie. Feuerbach ukazuje, že náboženství je lidským výtvore... více

Komentáře (0)