Adhara
diskuze
jaskr: S niektorými vašimi závermi súhlasím, s inými nie. Dovolím sa vyjadriť ale len k snahe šokovať na úkor logiky. Nuž, ja mám pocit, že je to presne opačne. Aby autor násilím vyprodukoval očakávaný happyend, poprie veľkú časť z toho, čo predtým napísal. Keby aspoň na tom prevracaní vybudovaného sveta naruby začal pracovať skôr, aby mal čas všetko presvedčivo zdôvodniť. Ale nie, on s tým príde v posledných pár stranách, aby po veľkom trápení postáv a neriešiteľnosti situácie prišiel "prekvapivý" obrat k dobrému. Pre mňa je na tom prekvapivé však len to, že čitatelia proti absurdným happyendom neprotestujú.
PanPredseda: Vidíte, a ja už ako dieťa som sa, naopak, pýtala rodičov, prečo v žiadnej rozprávke drak nezožerie princa namiesto toho, aby ho princ zabil. :-)
Naias: Aj keď je pravda, že nepredvídateľný koniec som častokrát nezhltla, napríklad v preslávenom Harrym Potterovi by som si priala presne taký koniec, ako píšete. Ak tu náhodou niekto nečítal Pottera, pozor, idú spojlery.
Bolo proti všetkej logike, aby Harry prežil. Mal v sebe kúsok Voldemortovej duše. Musel zomrieť, aby bol Voldemort konečne zabitý. Ale nie, autorka ho s trápnym odôvodnením poslala z polcesty na druhý svet zase naspäť. Ale aby to nevyzeralo, že protivník bol slabý, odstrelila pár vedľajších postáv, mimo iného aj jednu z mojich najobľúbenejších (obľúbenejších než samotný Harry). A vôbec, už to, že Harry prežil tak dlho, keď omnoho inteligentnejší, skúsenejší a vzdelanejší Dumbledore nie, bolo teda krajne divné.
Skrátka, hlavný záporák mal zomrieť spolu s hlavným klaďasom.
Nepredvídateľné finále je pre mňa vo všeobecnosti to, čo sa nesnaží vtĺcť do čitateľov poučenie z kategórie všeobecných klišé v našej kultúre. Toto poučovanie mi ide čím ďalej tým viac na nervy, navyše si nemyslím, že je to až taká svätá a neotrasiteľná pravda, ako sa prezentuje. Konkrétne príklady, aby som nebola len vágna:
- Peniaze sú zlé a preto treba postave skonfiškovať všetok veľký majetok nadobudnutý v príbehu. Cenné nehnuteľnosti treba vypáliť alebo rovno povyhadzovať do vzduchu, poklady zničiť. Milosť dostane len pár drobností s obrovskou osobnou hodnotou (napr. prsteň po milovanej zosnulej babičke).
- Postavy konajúce príliš v rozpore so súčasnými hodnotami treba utratiť. A to bez ohľadu na to, že majú aj dobré vlastnosti alebo svoje činy oľutujú. Patria sem postavy neznášajúce vlastné deti, postavy, čo sa dopustili incestu a pod.
- Ak sa zlá postava polepší, deje sa to jednorazovým rýchlym prevratom. Navyše je ochotná uznať, že konala hlúpo. Čo na tom, že v reáli to takto nefunguje. Takéto postavy sa do nás asi snažia vtĺcť, ako by to fungovať malo.
- Ak treba niekoho zo známych postáv (čiže nie z jednorazových komparzistov) zabiť, aby si čitateľ uvedomil závažnosť nebezpečenstva, tak platí po staršom do mlyna. Mladý život má údajne väčšiu hodnotu ako starší.
Napíšte knihu, kde sa tieto otrepanosti prevrátia naruby, a ja zatlieskam nepredvídateľnému finále.
Od veľmi známej autorky, čudujem sa, že tu ešte nie je: https://www.databazeknih.cz/knihy/specialistka-355852
Táto je dobrá: https://www.databazeknih.cz/knihy/na-dne-jazero-stillhouse-na-dne-392641
Táto až tak nie, ale čítať sa to dá: https://www.databazeknih.cz/knihy/mestecko-pines-394199
(Škoda, že moja vlastná s hlavnou postavou na úteku vyjde až na jeseň.)
Darovala som:
Osobnosti v moci démonov
Polnoc v Černobyli (ktorá ma samú zaujala)
Dostala som väčší balík e-kníh a Harryho Pottera 7 - posledný diel, ktorý mi chýbal do zbierky. Na jednej strane som ho aj celkom chcela do kompletnej zostavy, ale na druhej strane som si ho odmietala kúpiť, pretože bol zo všetkých najslabší a ja som chcela kúpou podporovať len naozaj dobré knihy. Ježiško to vyriešil. :-)
Myslím, že medzi tými, ktoré sú o známych osobnostiach a verne sa držia historických faktov, veľa románov s happyendom nebude. Tragicky skončila napríklad prvá manželka Henricha ôsmeho https://www.databazeknih.cz/knihy/katarina-aragonska-164785 .
Klamm: Ja som asi v dvanástich ako prvé od Kinga čítala Langolieri (časožrouti) a ohromne sa mi to páčilo. https://www.databazeknih.cz/knihy/povidky-a-novely-ctyri-po-pulnoci-i-casozrouti-skryte-okno-do-skryte-zahrady-17227 Nie je tam sex, násilia na Kingove pomery tiež málo, a končí to pre väčšinu postáv happyendom.
Aj Podpaľačka (Žhářka) je pre mladšie ročníky celkom dobrá, ale Langolieri viac.
Temnú vežu by som deťom určite neodporúčala. Je to nielen veľmi drsné, ale aj ťažké psycho a v mnohých ohľadoch náročné. Ja som to začala čítať v šestnástich a aj v tom veku mi to dalo poriadne zabrať.
Takých by bolo, v podstate nepoznám triler bez milostnej zložky :-) (čo je neraz na škodu veci).
Z nedávno prečítaných mi napadá Špecialistka od Meyerovej https://www.databazeknih.cz/knihy/specialistka-355852
Alebo Verity https://www.databazeknih.cz/knihy/verity-437726
Štvrtá vydaná alebo štvrtá napísaná? Asi to prvé. Ale môže v tom byť dosť veľký rozdiel.
Prihrejem si polievočku: Moja kniha Druhá planéta je štvrtá vydaná, ale druhá napísaná. https://www.databazeknih.cz/knihy/druha-planeta-406227
A moja kniha Večnosť omylov je zase druhá vydaná, ale štvrtá napísaná. :-) https://www.databazeknih.cz/knihy/vecnost-omylov-193574
Efča.M: Odporúčam Koutkem oka od Koontza, ak vám nevadí, že ja tam ešte jedna dejová línia mimo zločinu a jeho odhaľovania. Ale pohľady vraha sú popísané perfektne. Je tam aj trochu fantastiky, ale len okrajovo.
https://www.databazeknih.cz/knihy/koutkem-oka-8163
i386: Z vlastnej skúsenosti vám môžem povedať, že autor ani vydavateľ sa nesnažia vyrobiť hrubú knihu a už vôbec nie vkladaním balastu. To, čo čitateľ vníma ako balast, je väčšinou iba strata spojenia medzi ním a autorom. Autor sa skrátka snaží toho veľa vyjadriť, určite nepíše cielene vypchávky. Tomu by som uverila ešte niekde tak v USA, lenže na Slovensku - a zrejme podobne aj v Čechách - vydavateľ nič nevidí menej rád než hrubý rukopis. Lebo ľudia vraj také nemajú radi (čo vyvracia aj táto diskusia). A ak nejaký hrubý rukopis do redakcie predsa len prijme, odstráni z neho všetko, čo mu je zmučený autor ochotný tolerovať, a ten zvyšok napchá na stránky čo najúspornejšie.
Na začiatku čítania u mňa hrúbka knihy nehrá veľkú rolu. Ak je kniha dobrá, poteší ma, koľko strán ma v nej ešte čaká a naopak som skleslá z toho, ak je ich primálo.
Treba si však uvedomiť, že počet strán nie je priamoúmerný počtu slov. Okrem textu do neho vstupujú aj také faktory, ako je veľkosť písma, formát knihy, hrúbka riadkovania, šírka okrajov strán, ilustrácie, to, či sú začiatky kapitol na nových stranách alebo nie...
PanPredseda: Úplný súhlas s vaším príspevkov z 8:05.
Na druhej strane však tak málo kníh prináša názory a závery mne blízke, že keď nejakú takú nájdem, moja radosť z nej prevýši aj radosť z kníh, ktoré ma primäli k vývoju mojich názorov! :-)
@Ijcro
Možno som to už spomínala, ale ja to mám s tými žánrami plne naopak. Je mi na zúfanie, keď zisťujem, že kniha ide v starých zažitých koľajach, keď síce možno neviem plne predvídať dej, ale pri žiadnom zvrate nie som prekvapená, pretože som to už tak trochu očakávala. Pri young adult je to napríklad klišé, že postava dieťaťa ani teenagera nesmú za žiadnu cenu umrieť (a ak náhodou áno, ich duša sa zachová a veselo vystupuje ďalej). Ako má potom čitateľ prežívať hlbokú obavu o postavu, keď dobre vie, že pravidlo žánru je, aby sa jej nič nestalo?
Zoznam, ktorý som napísala, nie je žiadnym všeobecne uznávaným zoznamom z kurzov tvorivého písania (mimochodom, nikdy som nijaký neabsolvovala). Hodnotí totiž kvalitu jednotlivých komponentov a nešpecifikuje, ako konkrétne sa má tá kvalita dosiahnuť. Na to je množstvo možností, no všetky sú náročné a navyše hrá úlohu aj individuálny vkus. Navyše aj tieto veľmi všeobecné požiadavky sú len obrazom môjho individuálneho vkusu, nie návod na knihu, ktorá sa bude páčiť každému. Napriek tomu môj zoznam nehovorí, že zápletka musí byť taká a taká, postavy také a také, koniec šťastný či smutný. To už by sa dalo prirovnať ku kuchárskej knihe. Alebo zoznamy typu „Veta nesmie mať viac ako desať slov, pomer slovies k príslovkám musí byť 3:1“, atď. Pretože aj keď je pravda, že dlhé vety by sa vo všeobecnosti nemali veľmi používať a čítavosti textu vo všeobecnosti pomáha veľké množstvo slovies s malým množstvom prídavných mien, existuje bezpočet výnimiek, kedy je porušovanie týchto (i ďalších podobných konkrétnych) pravidiel k dobru veci. Zato si neviem predstaviť, že niekto v snahe napísať plnú, hlbokú a nesterilnú knihu cielene siahne k preklepom, štylistickej neobratnosti, otrepanosti, predvídateľnosti a plochosti postáv. A ešte menej si viem predstaviť, že takéto vybočenie zo zaužívaných mantinelov inak kvalitného autora čitateľ ocení ako novú, osviežujúcu zmenu.
Čo sa týka mojej tvorby, každá moja kniha je z úplne iného prostredia s inými charaktermi a problémami postáv (prirodzene, okrem tých kníh, čo sú súčasťou – zatiaľ len klíčiacich – sérií). Stavila som na pestrosť, hoci časť čitateľov to neoceňuje. A tí mi zanechali pár nepriaznivých komentárov pod mojimi knihami, pretože po prečítaní prvej mojej knihy očakávali „to isté, len v ružovom“, ale v ďalšej to už nedostali.
@ ijcro: ktorá kniha splnila všetky moje podmienky? Žiadna. To je len ideál. Ale otázka znela, čo musí mať skvelá kniha, nie ktorú konkrétnu knihu považujete za skvelú.
Podľa týchto pravidiel sa pri tvorbe vždy snažím riadiť aj ja sama. Či vznikla bramboračka, o tom sa už čitateľ musí presvedčiť sám.
DeepSea21, PanPredseda: ďakujem.
Za mňa aspoň pár bodov z tohto:
- Prekvapenia, ktoré som nečakala, ale súčasne logicky vyplývajú z deja
- Sympatické postavy s únosným množstvom (a rozsahom) ľudských chýb
- Kvalitné a do detailov premyslené prostredie
- Štylistická obratnosť
- Vyváženosť zložiek deja a dejových línií
- Dobre podaný kontrast
- Pestrosť charakterov vystupujúcich postáv
- Nezvyčajné, zaujímavé témy a prostredia
- Prepojenie na známe fakty a realitu
- Viacvýznamovosť textu a jeho vnútorná prepojenosť
- Dostatočná psychologizácia postáv
- Uveriteľný koniec
A naopak, nesmú tam byť:
- Otrepané témy spracované otrepaným spôsobom
- Chýbajúca atmosféra
- Chýbajúci dej
- Predvídateľný dej
- Bezkontextové ľúbostné vzťahy
- Autorova neznalosť faktov
- Logické chyby
- Nesympatické či ploché hlavné postavy
- Rozprávačovo tvrdenie niečoho, čomu všetky náznaky protirečia
- Neuveriteľne podaný happyend
- Silný rozpor s mojou skúsenosťou
- Megalomanstvo
- Preklepy
- Vymyslenie nejakej „zázračnej“ technológie, ktorá má veľký význam pre dej a nie je nijako vysvetlený princíp jej fungovania (sorry, ale toto dokáže každý)