Adhara diskuze

Neviem, či to tu už nepadlo, ale ja považujem za neuveriteľne preceňovaného Christophera Paoliniho. A naopak hájim tu opakovane spomínanú Rowlingovú, ktorá sem podľa môjho názoru patrí zo všetkých spomenutých mien najmenej.

Moje stručné hodnotenie troch postapo diel: http://www.adhara.sk/?page_id=3749 Žiadne z nich nie je dokonalé, ale každé postapo, čo som kedy čítala, malo nejaké muchy. Spravidla v uveriteľnosti.

Ja mávam viac a väčšie výhrady k obsahu ako k forme. Aj keď... brožovaná, tuho zviazaná kniha, ktorej držanie v otvorenej polohe je hotovým posilňovaním rúk, to mi tiež k dojmu z knihy nepridáva.

Mňa tiež neláka extrémne násilnícka literatúra, ale bežné násilie v knihách zvládam v pohode. Možno to bude v tom, že aby čitateľ súcitil s postavou, mala by mať aspoň také alebo horšie problémy než on. A násilie to autorovi skoro zaručuje. Skutočne málokto prežil toľko zabíjania a násilia ako v bežných detektívkach, trileroch či historických fantasy...

Viac mi vadia dejové klišé než slovné spojenia. A úplne najviac ma vytáčajú nezmyselné vzťahové klišé, ktoré v realite nie sú možné. Napríklad:

- Donchuan sa zamiluje do panny, ktorá je „celkom iná než boli jeho ostatné ženy“ a vďaka nej sa zmení na vzor vernosti
- Hlavná hrdinka je len priemerne pekná. Napriek tomu za ňou šalejú minimálne dvaja borci. Iná hrdinka, krásavica, naopak zostáva ohrdnutá.
- Ten pravý pre hrdinku je najlepší priateľ, ku ktorému nikdy nič necítila, ale zrazu začala.

Ďalšie v knihách sa opakujúce a mňa nesmierne otravujúce situácie:

- Hlavná hrdinka, pubertiačka, sa od rodiča dozvie, že má stráviť dlhší čas na vidieku. Pri tejto predstave chytá hystériu (a u mňa získava mínus tisíc bodov).
- V záverečnej explózii či podobnom jave sú zničené materiálne statky, čo ale nikoho z hrdinov netrápi, lebo už zistili, že pravé hodnoty sú inde.
- Hrdina milujúci život sa bez strachu a s radosťou ide obetovať na záchranu niekoho iného.

Tak sorry, ale do krčmy kvôli tomu, aby si niekto prečítal moju knihu, nepôjdem! :-) Všetko má svoje medze...

Či sú moje knihy dobré, posúďte sami. Odjakživa som bola tvrdou odporkyňou akýchkoľvek drog vrátane alkoholu, ale o nápady som nemávala núdzu.

Pre mňa je knihobúdka cenným zdrojom kníh, ktoré som kedysi prečítala z knižnice. Vďaka nej som ich po viac než polovici svojho života prečítala znova. I keď možno povedať vďaka? U mnohých som zistila, že neboli až také super, ako si ich pamätám. :-)

Ďalej pri téme knihobúdky musím ešte vyjadriť ľútosť nad ich rozkrádaním. Na Slovensku nefunguje nič založené na dobrej vôli. Aj preto som viac konzumentka ako napĺňačka knižnej búdky. Aj horších kníh je mi totiž ľúto, keď si predstavím, že pôjdu na podpal. Dávam do nej len knihy, u ktorých mi je jedno, či sa prečítajú alebo spália. Lenže to je zase medvedia služba čitateľovi, dávať tam len úplný odpad... takže mám dilemu, či a čím knihobúdku plniť.

Napríklad Den, kdy se nevrátila Columbia: https://www.databazeknih.cz/knihy/den-kdy-se-nevratila-columbia-63357

Možno to bolo aj tým, že som v čase jej čítania mala pätnásť rokov, to je taký citlivý vek. Hoci... mám dojem, že väčšina pätnásťročných čítava celkom iné knihy. :-)

Hm, ťažko povedať. Vo všeobecnosti asi Čarodej a sklo zo ságy Temná veža. Okrem iného aj preto, že bolo iné než King bežne píše. Niežeby písal zle, ale dosť unavujúco sa opakuje. Z jeho tradičných sólo príbehov mám najradšej novelu Langolieri (v češtine Časožrouti), čo však asi nevyšlo ako samostatná kniha. Obľubujem ešte aj Dievčatko, ktoré malo rado Toma Gordona, To, a Misery.

Dôvodov je istotne viac, v podstate už väčšina bola aj vymenovaná. Napríklad, že spisovatelia viac ako druhí rozmýšľajú o svete a spoločnosti, čo nevedie k optimistickým záverom – a nebolo tomu tak ani v žiadnej dobe. Alebo sú viac citliví a empatickí, čo tiež nie je pre praktický život veľmi užitočné. Môžu byť duševne trochu... iní, čo im umožní na jednej strane pozerať sa na svet novým pohľadom (a so šťastím takým, o aký svet stojí), na druhej strane potom majú problémy sami so sebou a/alebo s okolím. Alebo môže prísť problém so samotnou tvorivosťou, dlhodobá tvorivá kríza – aj to je hrozne deprimujúce. A napokon sú tu ešte individuálne poruchy alebo traumy, ktoré postihujú tak spisovateľov ako aj nespisovateľov.

Corvus: Tá otázka "Jak jste na ní narazila?" bola myslená vážne? Ak áno, pozrite sa na môj profil. :-) A čo sa týka českej mutácie, tá azda tiež raz bude. Kniha je už dávno preložená do češtiny, len tlač je stále v nedohľadne.

Snáď to nie je odo mňa nevhodné na ňu poukázať, ale táto kniha fakt plne spĺňa kritériá zadania: https://www.databazeknih.cz/knihy/uvod-do-teorie-chaosu-327433

OK, tak z nedávnej minulosti si spomínam na

Mrazivý závan od Sandry Brown – triler, trochu možno aj ženský román so zaujímavým nielen ústredným párom, ale hlavne vedľajšími postavami a tematikou zaviatia snehom. Mňa osobne dosť oslovil.

Vianočná ríša od Joa Hilla – tá tu už padla, ale príliš vianočná tematika to nie je, zato rozhodne hororová. :-) Väčšina deja sa ale odohráva mimo Vianočnej ríše, mimo zimy.

Terror od Dana Simmonsa je hororový román, pri ktorom poriadne vymrznete. Celý sa odohráva v Arktíde. Ja celkove Simmonsa nemusím, ale tento román mi od neho pripadal relatívne najlepší.

Prežiť od Axela Morena sa tiež odohráva v zime a snehu, ale túto knižku zásadne neodporúčam a čo nevidieť na ňu zverejním zdrvujúcu recenziu.

Mala som toho viac, ale nejako mi povypádavali názvy a autori a bez toho ich neviem dohľadať. :-(

Uf, tak toto by bolo nadlho... v každej knihe mi udrie do oka minimálne preklep, väčším problémom sú však podľa mňa faktické chyby vyplývajúce z neznalosti/lenivosti autora. Už dlhé roky proti nim protestujem, napodiv som však veľkú podporu nezískala (väčšine čitateľov akoby nevadilo čítať hlúposti).

Z prekladov mňa astronómku osobne položilo:

V knihe Limit sa zamieňa pojem kométa a meteor, Slnečná sústava a galaxia (to sú brutálne astronomické omyly).

Vo Fáze gravitace od Simmonsa sa Apollo nazýva raketoplánom, čo je kolosálny nezmysel (raketoplán je niečo úplne iné a skonštruovaný bol až oveľa neskôr ako kozmická loď Apollo).

Osobne rada pred Vianocami čítam knihy, v ktorých je tiež zima alebo dokonca práve Vianoce. Lenže vzhľadom na moje celkové literárne preferencie to nebývajú sladké rozprávky. Má niekto záujem aj o také? Zimné trilery a podobné žánre? Ak áno, môžem dať nejaké tipy... a tiež by som tipy na nejaké vianočné a zimné trilery, horory, uvítala.

Je ťažké jednoznačne zvoliť najobľúbenejšieho autora rovnako ako najobľúbenejšiu knihu. Podľa akých kritérií je autor či kniha naj? Najľahšie čitateľná? Najsilnejší dojem? Najlepšie myšlienky? Najsilnejší vplyv? Naj...?

Nuž, ja som ženská autorka, ale mám pocit, že píšem hlavne pre mužov. Sci-fi je skôr vnímaný ako mužský žáner, mojimi hlavnými hrdinami sú vždy muži, je v nich technika...

A keď je reč aj o hrdinoch, pridám, že ja si v knihách iných autorov všeobecne lepšie rozumiem s mužskými hrdinami ako s hrdinkami. Je pritom jedno, či je tvorcom hrdinky žena alebo muž.