Adhara
diskuze
Písala som o vyváženosti prvkov, ktoré SÚ použité. Čo neznamená, že v knihe musí byť úplne všetko možné a nemožné.
Diela, ktoré si cením najviac majú spoločné to, že sú viac-menej vyvážené. Horšie hodnotím diela, ktoré sú okrem chýb prudko nevyvážené a najhoršie tie úplne prázdne (ani-ani). Nemám rada ani striktné žánrové vydeľovanie typu "toto je detektívka, tu musí byť toto a nesmie byť hento". Preto nemám obľúbený žáner, som za medzižánrové diela.
Zdravý život je o rovnováhe. Nepracovať stále duševne, ale niekedy aj telesne, nebyť stále vnútri, ale ísť aj von... a pre mňa je taká aj dobrá literatúra.
Dielo, v ktorom majú všetky použité prvky svoje protiklady zastúpené rovnakou mierou. Konkrétne napríklad:
- romantika/cynizmus
- veda/duchovno
- logika/emócie
- humor/dráma
- technológie/príroda
- mladé postavy/staré postavy
- akcia/oddych...
Podotýkam, že vyváženosť nie je to, čo je vyvážané počtom (napr. tri mladé a tri staré postavy), ale priestorom a významom, ktorý tomu autor venuje.
Ja som absolútny milovník vyvážených diel. Aj keď skôr platonický - úplne vyvážené dielo som ešte nečítala... :-)
Každopádne vôbec nerozumiem tomu, prečo čitatelia tak volajú po nevyvážených dielach.
kapr: Vyskúšané. Nefunguje.
Pritom milujem prírodu, turistika je podľa mňa najlepší šport, lebo prebieha v čistom vzduch, dá sa v nej vidieť veľa nového a aj si z nej doniesť domov veľa užitočného (suroviny na handmade)... ale pocit šťastia, pokoja, uvoľnenia? To tam nepodávajú. To si treba doniesť so sebou. :-)
PanPredseda: Áno, súhlasím. Nepovažujem to za uzavretú záležitosť, vravím si, že raz to musím začať riešiť - keď odbudne iných problémov a pribudne peňazí.
Jeden z tých študentov mal aspoň dobrú ústnu odpoveď na skúške, tak prešiel, aj keď so zhoršenou známkou. Druhý bol celkový lajdák, ktorý nevedel a nerobil nič, neabsolvoval, nezískal diplom.
PanPredseda: Áno, uvažovala som o súdnej ceste, hneď pri prvej krádeži, ktorá ma dosť psychicky položila. Lenže mala som vtedy iba 19 rokov a absolútne som netušila, ako postupovať, kde zohnať dobrého právnika, nemala som peniaze na právnika, nič. K tomu neustále hučanie okolia do mňa, že krádeže sú OK, mám sa s tým zmieriť - nijaká morálna podpora. A časom si človek tak nejak "zvykne". K vášmu druhému komentáru - áno, vo všetkých prípadoch išlo o prisvojenie si autorstva inou osobou bez citácie. V dvoch prípadoch išlo dokonca o mojich študentov, ktorí mi predložili "vypracovanú" seminárnu prácu, ktorú som písala ja. Ľudská drzosť nemá hraníc.
bamba: áno, takto mi radili sa na to pozerať - vraj mám byť rada, že moje práce sú dosť dobré na vykradnutie. :-) Ja sa s tým teda nestotožňujem, najmä keď za ne plagiátori dostali výhody, ktoré mali náležať mne.
freejazz: Ak aj vy máte takú skúsenosť, hoci nie zo strany autora, prečo potom ten odmietavý postoj?
PanPredseda: Priznám sa, že som myslela najmä na krádeže mojich článkov, ktorých bolo priam nespočetne veľa (krádeží, nie článkov). Asi v štyroch prípadoch sa mi podarilo plagiátora konfrontovať. Nikto z nich moje autorstvo nespochybnil, o to absurdnejšie boli ich reakcie. V prvom prípade mi sprosto vynadal a istú dobu na mne praktizoval kyberstalking. V jednom veselo kradne ďalej a to ho stretávam takmer na dennej báze, ale hanby nemá, ani čo by za necht vošlo. V dvoch prípadoch boli plagiátori naštvaní a urazení. Ešte raz: boli naštvaní a urazení za to, že ukradli systémom copy+paste moju prácu.
tibis: Kde to žijete? A čo ženy, ktoré sci-fi a fantasy rovno PÍŠU? Inak, Pána prsteňov som prvýkrát čítala v trinástich a odvtedy ešte párkrát.
Podľa mňa je oveľa nespravodlivejšie to, že v náučnej literatúre sa plagiátorstvo všeobecne toleruje a keď s tým má pôvodný autor problém, ešte dostane od plagiátora po papuli.
A odpoveďou bohužiaľ nepomôžem, ale je to rozhodne zaujímavá otázka. Zhodou náhod práve týchto dňoch premýšľam, ako by písal slepý spisovateľ pre slepých čitateľov. Ich knihy predsa musia byť vystavané úplne inak ako tie naše. Tým viac, ak je autor slepý od narodenia. Žiadne farby, žiadne opisy postáv (lebo väčšina ľudí asi nedovolí dať sa ohmatať), no o to viac zvukov, vôní, chutí a dotykov.
Takže aj mňa by zaujímali tipy, najlepšie od takéhoto extrému (úplne slepý autor), ak teda nevyšli iba v slepeckom písme. :-)
Vlastne jedným tipom predsa len môžem pomôcť, je to kniha Ema a ja (nie je tu na Databázi zatiaľ), príbeh slepej ženy a jej verného slepeckého psa, ktorý však zapísala, až keď operáciou znova nadobudla zrak.
ijcro: Budeme sa báť, že sa nám narodí dieťa s 52 chromozómami? To by som sa skôr bála, že sa mi z kvantových fluktuácii vákua nad hlavou zhmotní nákova, ktorá padne a zabije ma. :-)
Ja som taký zvláštny čitateľ, že odreagovanie bez veľkých myšlienok si neviem predstaviť. Pokiaľ ma kniha ničím aspoň trošičku neobohatí, neodreagujem sa, ale skôr sa naštvem.
Navyše som vyrastala na hard sci-fi o kozmických lodiach s čisto mužskými posádkami. Tak som začala v puberte písať hard sci-fi s čisto mužskými posádkami. A potom som počúvala sťažnosti od čitateliek, kde sú ženy a vzťahy. :-)
Young adult mi pripadajú na jedno kopyto, česť výnimkám. Lenže to aj knihy o teenageroch pre dospelých. Tí knižní teenageri sú tak strašne stereotypní, čo sa osobností týka. V knihách pre mládež a dospelých sa teenageri odlišujú len mierou zobrazenia násilia a sexu.
Tiež odjakživa neznášam, pokiaľ ľúbostné vzťahy nie sú súčasťou zápletky, nevyhnutnou zložkou príbehu, ale sú k nemu prilepené, „aby sa to dobre predávalo“. Tento fenomén často vidieť v sci-fi. Na všetku ostatnú vatu čitatelia nadávajú (aj v prípade, že to vata nie je, len niečo nepochopili), ale pokiaľ ide o vatu v pohode pridruženého ľúbostného príbehu, ktorý sa dá ľahko vyškrtnúť, nadávam len ja sama.
Rovnako nemám rada, keď autori používajú fantastické prostredie len ako kulisy, ktoré nemajú pre príbeh žiadny poriadny úžitok. Razím názor „literárnej Occamovej britvy“: „Čo sa môže odohrávať na Zemi, v súčasnosti a bez fantastiky, to sa aj má odohrávať na Zemi, v súčasnosti a bez fantastiky!“ :-)
Realistickosť je u mňa na jednom z popredných miest.
Btw., všimli ste si, že dnešné mladé autorky často píšu o dievčinách, ktoré sa ocitajú v cudzích svetoch a tam plnia nejakú významnú úlohu? Kde to autorky nabrali? Bol to nejaký knižný, hit, ktorý všetky kopírujú?
To, čo ste uviedli ako príklady, by som nenazvala kontroverznými témami. Nanajvýš tak možno kontroverzným klišé? :-) Ale aby som nerýpala a prispela k otázke, tu je kniha, kde sú splnené obe Vaše požiadavky naraz:
https://www.databazeknih.cz/knihy/mrazivy-zavan-173693
Har.Monika. Nevravím, že je to tento prípad, ale viem, že isté internetové obchody platia ľuďom za to, aby dávali iba päť hviezd a pozitíve hodnotenia knihám. Na skutočný názor hodnotiacich a ani na samotné čítanie tam samozrejme nie je miesto.
Nech už je to ako chce, ja beriem vážne len tie hodnotenia, pozitívne či negatívne, z ktorých vidno, že to dotyčný čítal. Nielen anotáciu. Knihu.
Pre mňa nie je počet čítaní knihy ani tak funkciou ich kvalít ako môjho veku. V detstve a v puberte som čítala dookola skoro všetko, dnes na to už nemávam chuť.
Kongo od Crichtona: https://www.databazeknih.cz/knihy/kongo-518
Jack London, myslím, hlavne cez tituly Martin Eden a Tulák po hviezdach. Je to veľmi zvláštne - prežil búrlivý, dobrodružný život, na rozdiel odo mňa, ktorej život je (neviem prečo) zážitkami dokonca aj hlboko pod priemerom ľudí našej doby a krajiny. Ako je možné pri takých odlišných skúsenostiach prísť k rovnakým záverom ohľadom života a ľudskej spoločnosti?
Lenka.Vílka: Obsahy na wiki by mali byť označené spojlerom. Pokiaľ niekde nie sú takto označené, môžete to napraviť.
ijcro: Vy hľadáte v komentároch obsahy diel? Mňa naopak rozčuľujú v prípadoch, že som dielo čítala, a že zároveň neprinášajú niečo nového (napríklad neironizujú dej, aby sme pochopili, že čitateľ ho vidí inak, než bol myslený).