Adhara diskuze

siena: A takto s rodia flamewary. :-( Nuž áno, nemusela som spomenúť, keďže sa to až tak netýkalo témy. Na druhej strane, vyjadriť len súhlas s názorom mi pripadalo v duchu neobľúbených komentárov typu "dobrá kniha". :-)

Ešte raz, písala som o komentároch na imaginárnom blogu, nie tu na DK. Hoci ja osobne ani na DK nečítam komentáre predtým, než napíšem svoj vlastný. Aj recenzie inde si čítam až potom, ako si knihu prečítam ja. A podľa čoho si vyberám knihu? Podľa anotácie, ukážok, odporučení známych...

kapr, mne sa vaša myšlienka zase celkom pozdáva.

Tiež som kedysi rozmýšľala nad tým, ako dosiahnuť čo najreastickejšie hodnotenia príspevkov (ale na blogu, nie kníh). A napadlo mi, že komentáre by sa zobrazili len tomu čitateľovi, čo by sám komentár napísal, skôr nie. Tak by sa komentujúci navzájom neovplyvňovali a vzájomne by si mohli komentáre hodnotiť až potom, ako by dielo prečítali (aj keď vybabrať sa s tým, samozrejme, dá).

@ijcro:

Citujem " je-li muž-žena a případně věk), to hodně o preferencích napoví". Nenapovie. Proti týmto generovo-vekovým predsudkom bojujem už desaťročie. Povedali by ste napríklad, že dvanásť-trinásťročné dievča bude milovať sci-fi a horory? Nie? Tak potom asi (teda, moje mladšie ja) neexistujem. Inak, zhruba od dvanástich som čítavala všetky "dospelácke" knihy a vo všeobecnosti sa mi vtedy páčili oveľa viac než sa mi páčia ako dospelej.

Kniha môže čitateľovi "nesadnúť", ale s jeho vekom, pohlavím a vzdelaním to nemusí mať nič spoločné.

Dúfam, že sa vám nestane, že po všetkej tej práci sa vám kniha po prečítaní nebude páčiť. :-)

Prečo ste sa do toho vlastne pustili sám a nedali ste to do kníhviazačstva?

Aj ja si tlačím obsiahle texty z internetu, ktoré nechcem čítať z obrazovky. E-knihy nie, na tie mám čítačku, dokonca dve, ale náučné texty s obrázkami o ktorých som si takmer istá už pred čítaním, že budú kvalitné a dobre mi doplnia knižnicu. Zalomím si to, aby to nejako vyzeralo (tlačiť priamo z webu prudko neodporúčam), vyrobím tomu narýchlo nejakú obálku, ale väzba mi v týchto prípadoch stačí hrebeňová.

[PanPredseda]: Viem, bohužiaľ sa to stalo, odkedy web prešiel na nový dizajn (a ja som z neho z toho dôvodu odišla).

Ja mám k dispozícii ešte staré softvéry a tlačiarne (a vďakabohu aspoň za ne). Robila som preto aj ručne tlač do brožúrky po skupinách, pretože som od Chemoprenu časom upustila a knižky som si dávala viazať vo viazačstve diplomoviek. A pani odtiaľ mi poradila, že lepšie sa to viaže v naskladaných brožúrkach než v preložených dvojstranách, čo je postup, ktorý je prezentovaný v odkaze. Vypočítať a ručne zadať správne čísla strán do brožúrky však boli pre takého antimatematika, ako som ja, strašná tortúra, s mnohými chybami a papierovým odpadom.

Ja áno, kým som bola ešte len šuflíkovou autorkou. Pred sto rokmi som k tomu napísala návod. Článok samotný veľa nepovie, ale v komentároch som to rozvinula (samotnej väzbe sa venujem v poslednom od konca): https://blog.enigma.sk/2010/03/10/suflikove-vydanie/

Naias: isteže, spracovanie a spojler spolu nesúvisia. Nechcela som povedať, že spojler často prezradí niečo zaujímavé, čo anotácia nie a čo je práve magnetom pre mňa. A tak začnem čítať, nie kvôli prekvapeniam, ale kvôli tomu, že som zvedavá na spracovanie. Preto si tiež chcem prečítať knihy, ktoré som najprv videla sfilmované.

Vidíte, a pre mňa je práve spojler často dôvodom, prečo si knihu prečítať. :-) V beletrii sú pre mňa informácie druhoradé, na prvom mieste je spracovanie.

Keď už sa táto diskusia zvrtla na polemiku o kvalitách jednotlivých spisovateľov z vrcholu rebríčka, prispejem svojou troškou do mlyna.

Prvých šesť dielov Harryho Pottera je podľa mňa v tom knihách celkom zaslúžene. Myšlienkovo iste existujú knihy ďaleko lepšie, ale Potterovská séria pre mňa zostáva tou najlepšie napísanou, akú som kedy čítala. Beletria má ľuďom poskytnúť predovšetkým zábavu, únik, a v tomto je táto séria na jednotku.

Tolkien je ťažšie čítanie, bodaj by nie, keď vznikol tak dávno. Ale vytvoril silný svet s pre mňa ohromujúcou magickosťou a atmosférou. Nie je to síce môj top autor, ale nie som ani rozhodená z toho, že je v rebríčku tak vysoko.

Ja som si prečítala knihu Boh múch od Goldinga na základe toho, že sa veľmi páčila všetkým postavách v mnohých románoch Stephena Kinga. Pomaly nebolo hororu od Kinga, aby nespomenul Boha múch. Na základe toho som čakala veľa - veď si túto knihu ctí aj taký velikán - ale bola som sklamaná.

Inak, názov tejto témy mi skôr evokoval, že reč bude o situáciách, kde si autor fikcie v románe vymyslí inú fiktívnu knihu a tá hrá dôležitú úlohu.

kapr: Priznám sa, že vašej logike hodnotenia knižných sérií nerozumiem. Nedať viac než jednému dielu plný počet hviezdičiek už princípu? To mi pripadá rovnako skresľujúce, ako keď nejaký užívateľ dáva z princípu plný počet všetkým. Pretože áno, vyskytujú sa prípady, keď je prvý diel za päť hviezdičiek a ostatné za jednu, lebo autor už varí z vody, stavia na minulom úspechu, umelo naťahuje... a čitateľ má právo vedieť, že je lepšie čítať len prvý diel. S vašim hodnotením však napomáhate tvorbe takéhoto dojmu aj u tých dielov, ktoré sa prečítanie stoja. To už si radšej ostatné diely dať do prečítaných bez hodnotenia.

PanPredseda: Nenamietam, preto sa viac kamarátim s mužmi. :-)

ijcro: Vidíte, a ja psychologických rozborov pri čítaní väčšinou nenachádzam dosť. Hlavne u ženských postáv je pre mňa ich správanie v nejakej pasáži nepochopiteľné a zaslúžilo by si lepšie vysvetlenie. :-)

PanPredseda: ja to riešim cez pridanie svojej knihy do podobných kníh. :-) Ovšem takýto prípad som mala len raz (Crichtonova Sféra – môj Úvod do teórie chaosu). Pri iných knihách bola moja inšpirácia konkrétnymi dielami taká zlomková, že to nestojí za zmienku. Ak sa ale pýtate, či by sa mi páčilo na niečo také natrafiť, v princípe nie som proti, no muselo by to byť napísané tak, aby to nebolo odradzujúce.

Ijcro: Ak márne čakáte na oslovenie od niekoho konkrétneho, možno nezaškodí ponúknuť sa mu sám (súkromnou správou). Ja viem, že pchať sa niekam, kde ho nepozývajú, je mnohým ľuďom vyslovene proti srsti – mne tiež. Ale občas to zafunguje. Prinajhoršom vás budú ignorovať. Ale to predsa robili už aj predtým. :-)

Vas: ja vás chápem, na vlastnej koži viem, aké je ťažké publikovať a propagovať. Ale asi sa zhodneme v tom, že samokomentovanie je priehľadné a knihe to nepomôže, skôr naopak.

Začínajúci spisovateľ si môže založiť webstránky alebo ešte lepšie blogovať na nejakom serveri, kde sú ľudia (lebo na jeho novozaložených stránkach logicky ľudia veľmi nie sú), komentovať, byť aktívny. A nielen ohľadom vychvaľovania svojich kníh – to rýchlo začne liezť na nervy a navyše povzbudí predátorov, aby sa na jeho „úžasné“ knihy pozreli poriadne kritickým okom.

Osobne si myslím, že autor by sa mal svojimi príspevkami prezentovať ako zaujímavá a rozhľadená osobnosť, pretože skôr tým vzbudí neagresívnu zvedavosť na to, čo píše. Je to ale beh na dlhé trate. Podobne ako v písaní, ani v propagácii neexistuje skratka.

pobijecmuch: tak napríklad server https://www.legie.info/ pustí prispievateľov ku komentovaniu až po splnení poriadne prísnych podmienok, ktorú aj mňa takmer odradili. Na druhej strane, nekritických komentárov je tam zjavne akosi menej.

Ja osobne spozorniem, pokiaľ komentár - pozitívny či negatívny - vyznieva tak, že by ho mohol napísať aj niekto, kto to vôbec nečítal. Keď komentujúci vôbec nevie konkretizovať, v čom je kniha dobrá/zlá, tak ho neberiem do úvahy. Nemusí to ešte automaticky znamenať, že komentár napísal autorov osobný priateľ/nepriateľ, možno niektorí užívatelia len nevedia hodnotiť alebo si neuvedomia, že ich komentáre nemajú skoro žiadnu výpovednú hodnotu (stačili by hviezdičky). Ale pri väčšine kníh býva dosť iných vydarenejších komentárov, na základe ktorých sa dá utvoriť názor.

Naias: Ani knihe to nemáte naraz a v tom istom čase. Jedna pasáž je taká, iná onaká. Alebo aspoň zopár viet.

Ja som taký zvláštny človek, že potrebujem činnosti striedať v dosť rýchlom tempe. Asi tak po hodine duševnej práce si musím dať hodinu telesnej. Preto som tiež rada, ak si po iné prvky nemusím ísť do inej knihy, ale mám to v tej istej, ktorú tým navyše prehlbujú. Čistá romantika ma rýchlo unaví a nemá už také silu, ako keď na ňu niekto priamo v tom diele občas neponúkne cynický pohľad. Kontrasty sa vzájomne zvýrazňujú.

Preto to nerada robím tak ako vy, že si dávam jednu knihu takú a na vyváženie zase onakú. No musím, nič iné mi nezostáva, keďže aspoň približne vyvážených kníh je málo.