Adhara komentáře u knih

Čakala som viac. Oveľa viac. Námet príbehu je prastaručičký, obomletý x autormi počínajúc Lovecraftom: oblasť zasiahnutá mimozemským artefaktom, následkom čoho v nej dochádza v fyzickým a psychickým zmenám obyvateľstva. Otrepané je aj „rozuzlenie“ – nikto nič nevie, na každú zodpovedanú otázku sa vynorila kopa ďalších, takže sme skončili horšie než sme začali. Aspoň čo sa tohto prvého dielu týka. Neoslovil ma ani rozprávačský zahmlievací štýl. Pritom je mi povedomý – neviem kde, ale niekde som sa s týmto zahmlievaním už určite stretla, no je mi nesympatické. Taká prebujnená snaha o efekt. A napokon mi bola nesympatická aj hlavná postava. Vôbec som jej nerozumela (a to som vyštudovala rovnaký odbor!). Jej pohnútky mi aj napriek početným spomienkam zostali zahalené. Cez to všetko ale kniha bola napísaná pútavo. Lákalo ma zistiť, čo bude ďalej, hoci už zo štýlu sa dalo tušiť, že sa žiadne veľké uspokojenie čitateľov nechystá.

6 17.05.2019

Kniha spočiatku vyzerala sľubne. Zdalo sa, že autorka je zbehlá vo fungovaní NASA, prípravy na let, v lekárskom prostredí, a pritom nezabúda na hĺbku, sympatickosť a uveriteľnosť postáv. Žiaľ, čím ďalej dej pokračoval, tým sa stával plytkejším, absurdnejším a klišéovitejším. Námet infekcie síce nie je príliš originálny, no originálnym sa zdal aspoň jeho pôvod – kým sa to všetko nezvrtlo na stokrát prevarený čaj. Uveriteľnosť tiež šla postupne dolu. Astronauti trénovaní na ISS nevedia, aký je tam kde modul? A potrebujú prednášku o dôvodoch, prečo na ISS robia pokusy? Štarty kozmických lodí sa absurdne urýchľujú, časové okná nesedia s realitou, čím ďalej tým viac nezrovnalostí so známymi faktami (Edwards AFB nebola pre NASA základňa na možnosť poslednej voľby pristátia raketoplánu, atď.), netrénovaní ľudia robia – samozrejme úspešne – kaskadérske kúsky, vývoj deja je úplne predvídateľný... a začína pripomínať filmy a la Armageddon či Jadro... Psychológia postáv, zo začiatku celkom pekne rozvinutá vrátane prepracovaných reakcií na prvé úmrtia, ku koncu tiež veľa priestoru nedostala.

2 15.05.2019

Hoci sa už nenachádzame v typických Hrách, ale vo vojne, kniha v mnohom Hry pripomína. Spôsobmi boja Sídla vo forme početných nástrah, ale aj v tom, že boj-neboj, v prípade Katniss ide stále o imidž a vizáž, o šaty, make-up a mocné heslá.

Rozprávanie je akési vláčne a mierne vleklejšie než v prvých dvoch dieloch. No stále nad hranicou mojich limitov, ktoré naozaj nemusia mať akčnú scénu za akčnou scénou. Pripadá mi horší, ale iba o kúsok, a nie z dôvodov, ktoré uvádzajú iní kritici. Autorka nepoužíva niektoré klišé z románov pre takzvaných mladých dospelých. Postavy nie sú čiernobiele, nejde o klasický boj čistého dobra proti čistému zlu s vyvoleným pubertiakom na čele. Naopak, často sa objavujú morálne dilemy medzi tým, čo je dobré a čo zlé, alebo aspoň menej zlé. A neváha obetovať aj významných klaďasov. Aspoň vidieť, že na rozdiel od iných kníh tu nikto nemá okolo seba magické ochranné silové pole. Aj psychické rúcanie sa Katniss, na ktoré tiež mnohí šomrali, jej občasná pasivita a nerozhodnosť, mi pripadá nanajvýš uveriteľné a reálne. Katniss nie je obdarená ani úžasnou fyzickou (okej, tá jej skvelá streľba z luku sa tomu už blíži), ani úžasnou psychickou mocou. Takisto nemám pocit, že by tam bola nejako preexponovaná ľúbostná stránka príbehu (a to ja som na sladké dosť citlivá).

A pozitívne hodnotím najmä predposledné desiatky strán. Primäli ma k zamysleniu, že ešte horšia strata, než sú obete padnuté vo vojne, je strata tých, čo vojnu prežili. Je o to tragickejšia, že je zbytočná. Žijú, ale sú takí vzdialení, akoby ani nežili.

No autorka akoby sa zľakla silnej depresívnosti záveru a posledné tri strany úplne pokazila. Prekrútila ich na happyend, ktorý ma nielenže vôbec nerozveselil, ale pôsobil ako päsť na oko.
Napriek tomu sa po prečítaní prvých dvoch dielov ságy vyplatí prečítať aj tento tretí. Naozaj nie je až taký zlý, ako sa hovorí.

6 07.05.2019

Bez výstrahy je psychotriler tak na tri a pol hviezdičky. Bol pre mňa ľahko a svižne čítavý. Konečne dielo, kde sú pocity a myšlienky hlavnej hrdinky napísané po lopate a pochopiteľné a to nielen raz, ale aj do zásoby.

Hannah vo mne prvé tri štvrtiny knihy vzbudzovala prevažne súcit. Príbeh robí plastickým mnoho detailov, popisov jej zariadenia aj zmiznutých Mattových vecí spolu s útržkami spomienok. Na mňa to fungovalo, no mám obavu, že na iných nemusí. A ako to už býva, postupne sa pred nami vynára tiež obraz minulosti Hannah, ktorá bude mať do rozuzlenia čo povedať. Lenže…

Napriek tomu som po rozuzlení primárnej záhady mala neodbytný pocit, že som bola ako čitateľ podvedená. Obraty sa vo všeobecnosti nezaobídu bez zamlčiavania podstatných faktov autorom, no tu toho autorka zamlčala až priveľa. Po istom zamyslení sa to síce dá vysvetliť a ospravedlniť, no napriek tomu som nemala pocit, že by to všetko bolo pekne sadlo.

Na druhej strane ale oceňujem, že autorka do záveru nevniesla klasické klišé.

1 06.03.2019

V knihe sa do hĺbky a neklišéovito objavuje viacero tém a motívov. Niektoré sa načali už v Enderovej hre: morálka, filozofia, empatia, osamelosť, psychológia, ale tu sú rozvíjané do ešte väčšej hĺbky a pestrosti. Iné, ako náboženstvo, umelá inteligencia a sexualita, sú pre príbeh pomerne nové. Nastupuje rad nových postáv na čele s poznačenou ženou Novinhou, ktorých osudy nie sú len opakovaním Enderovho, ale ukrývajú vlastné nové neotrepané hlboké bolesti a traumy.

A Ender? Z geniálneho osamelého chlapca vyrástol geniálny osamelý muž. Ale jeho genialitu mu opäť – podobne ako v prvom dieli – veríme. Je to genialita oplývajúca hlbokou logikou, ale občas aj omylnosťou, genialita bez božskosti, čím robí Endera ešte sympatickejším, než vyumelkovaných, sústavne v najlepšom svetle ukazovaných klaďasov. Ender je uveriteľným spôsobom múdry, súcitný, empatický, krehký a zranený – no čo viac od klaďasa môžeme chcieť?

Žiaľ, s uveriteľnosťou konania iných postáv som už mala problém. Počínajúc Novinhou – druhou hlavnou postavou príbehu. Čo je naozaj veľká škoda, pretože tento román je práve o chápaní, aj veľmi odlišných bytostí, akými prasačníci (a nielen tí) bezpochyby sú. Okrem Novinhy som najviac krútila hlavou nad dvoma mladými výskumníkmi prasačníkov. Tiež ma úplne neuspokojilo ani vyriešenie hlavnej záhady, ktorá celej knižke dávala trochu detektívny aspekt vyšetrovania vraždy. Totiž, ak prasačníci zistili, že ich rituál nerobí to, čo urobil doteraz vždy, prečo ho opakovali? A keď to nevyšlo ani na druhý pokus, prečo neváhali a chceli to skúsiť aj tretí raz?

Na začiatku románu som bola trochu stratená v nových postavách, prostrediach a súvislostiach, asi v polovici som cítila hlboké nadšenie – konečne kniha podľa môjho gusta! Čítavá, inteligentná, hlboká, prekvapivá. Taká bola síce až do konca, no vyššie spomenuté nevysvetlené skutočnosti spôsobili, že som jej predsa len musela hviezdičku ubrať.

P.S.: Viac odveci motív na obálku už nenašli?

2 29.01.2019

Tak na 2,5 hviezdy. Krátke, strohé, suché, bez emócií, na konci príliš uťaté.

1 22.01.2019

Kvôli originálnemu motívu starých fotografií som v obsahu čakala viac originality. A vôbec, niečo temnejšie, možno hlbšie... no ide len o ďalšiu knihu z radu nenáročnej zábavy pre pubertiakov. Je napísaná dobre, niektoré slovné spojenia boli pekné a trefné, ale celý dej budil dojem, že som to všetko už niekde x-krát videla, len v ružovom. Spojler: ZASE hlavný hrdina pubertiak, ktorému nik nerozumie. ZASE vysvitne, že má nadprirodzené schopnosti. ZASE sa mu okolo krku bez akéhokoľvek povzbudzovania hodí krásne dievča, ZASE zohráva hlavný hrdina rozhodujúcu úlohu v boji proti zlu... kulisy sú nové, ale inak všetko po starom.

2 06.01.2019

Po stránke vedeckej odbornosti a uveriteľnosti super. Po stránke emócií, postáv aj rozuzlenia slabé. Typické hard sci-fi.

8 17.12.2018

Prvých pár strán bolo dobrých, navnadzujúcich. Potom mi začalo čoraz viac vadiť, že nevidíme do emócií a väčšinou ani myšlienok hlavného hrdinu, ktorý inak mohol byť sympaťák - ale absenciou jeho chápania emócií to celé bolo nemastné-neslané. A viac a viac chaotické. Pri opisoch fantasmagorických snov/svetov som sa vôbec nesústredila a spolu s filozofovaním mi pripadali zbytočné. Napodiv sa mi páčili jednokapitolové vsuvky opisujúce minulé príbehy jednotlivcov a ich bohov, no aj u nich som zmysel pre hlavnú myšlienku postrádala. Obrovské množstvo z môjho pohľadu zbytočného textu ma necháva na pochybách, či som naozaj pochopila, o čom to vlastne celé malo byť.

9 09.12.2018

Nezdá sa adekvátne niečo kritizovať z úcty k autorke a jej desivým zážitkom. A keďže nevieme, čo je práca jej a čo novinárky, aj ohľadom spracovania treba voliť slová veľmi opatrne. Aj tak sa však o to pokúsim...

Kniha má dobrú gradáciu až k najtvrdšiemu jadru – k útrapám Osvienčimu. Z Osvienčimu však už len rýchlo preletí k chabo popísanému a trochu priveľmi idylickému šťastnému koncu. Viem - ak mala raz Viola šťastie, zostala aj po nechutných gynekologických pokusoch plodná, a našla si dobrého muža, tak aké výčitky šťastnému koncu, že? Skrátka to tak bolo a basta! Preto musím zdôrazniť, že podivne skratkovitý záver knihy nevyčítam z hľadiska udalosti, ale spracovania. Až do pobytu v Osvienčime boli totiž Violine pohnútky, myšlienky a pocity spracované veľmi podrobne. Chápali sme ju a súcitili s ňou. A potom sa zrazu toto pevné spojenie s jej osobnosťou končí a už len kde-tu sa objaví záblesk nejakého, prevažne pozitívneho pocitu. Chýba mi tá komplexnosť a podrobnosť prvej polovice knihy. Chýba mi jej vyrovnávanie sa s prežitým. Chýba mi – a veľmi! – jej snaha zistiť, čo sa stalo s jej otcom. Chýba mi vykreslenie toho, ako sa zaraďuje do normálneho života – nie po stránke udalostí, ale po stránke emocionálnej.

5 28.11.2018

Námet vynikajúci. Spracovanie o dosť horšie. Myseľ hlavnej hrdinky mi pripadala veľmi povrchná, takže som sa s ňou nevedela stotožniť a súcitiť. Na to, že je v stave, kedy je jej jediným zmyslom sluch, mi pripadala neuveriteľne málo rozrušená, riešiaca neuveriteľne málo vecí, či dokonca menej podstatné veci. Ako to, že nebola frustrovaná z nedostatku pohybu? Z toho, že ju niečo svrbí a nemôže si to poškrabať? Že sa neobáva o zrak? že jej zvuky, ktoré musí ako slepá vnímať zvlášť citlivo, nevadia? Niektoré obavy vyplývajúce z jej príšerného stavu vypísané boli, ale slabo, bez emócií, povrchne... pritom by som čakala, že človek, ktorý sa nemá ako rozptýliť, nemá ako namiesto problému myslieť na niečo iné, bude zažívať priam emočné hurikány - či už z vlastného stavu alebo zo šokujúcich vecí, ktoré sa dozvedela. Casey nezažívala nič. Škoda...

2 23.11.2018

Knižka pomerne obsiahla, plná krásnych fotografií (ale to už každá vydaná v treťom tisícročí), zaujímavostí, často nebanálnych informácií. Bohužiaľ aj veľkého množstva chýb a nepresností. Podrobne som skúmala len súhvezdia, v ktorých sa možno stretnúť s už na pohľad nereálnymi informáciami o pozorovateľnosti či komentármi (označenie hmloviny s magnitúdou 9 ako jednej z najjasnejších a pod). Kvôli tomu som v rozpakoch aj nad ostatnými informáciami, ktoré nemám ako overiť. Treba ju čítať s nadhľadom nad jej pravdivosťou.

1 19.11.2018

Knižka po vedecko-technickej stránke vynikajúco spracovaná. Detaily otrepanej témy, akou je kontakt ľudstva s mimozemskou civilizáciou, sú vymyslené tak úžasne a autenticky, že som pri jej čítaní cítila riadne napätie. A to som predtým videla film. Ten film je v porovnaní s knihou mimoriadne plytký, toľko skvelých vecí vypustili, dokonca aj záverečnú pointu. No jeden klad filmu uprieť nemožno a to akciu. Kniha bola príliš statická, veľa rozmýšľania, najväčšou akciou kapitoly bol zvyčajne prechod postavy od stola k oknu. Dokonca aj jediná (?) akčná scéna explózie bola opísaná tak staticky a bez napätia, že som tú explóziu najprv ani nezaregistrovala. :-) Nuž, to je daň realistickej sci-fi. Ale vedela by som ju prehltnúť. Čo som však prehltnúť nevedela, bola postava hlavnej hrdinky. Nerealistickejšiu a protivnejšiu potvoru som dávno nevidela. Autor nie je sám so sebou konzistentný – napríklad keď nenávidí mužov, prečo sa im chce zapáčiť? Prečo s nimi spáva? A v čom mala byť akože romantička, keď spĺňa všetky charakteristiky tvrdej cyničky? Ja sama som astronómka a nad tým, aké má Sagan predstavy o ženách v tomto povolaní, som sa len neveriacky usmievala.

5 13.11.2018

Začala som čítať od začiatku, ale Podzimní blues ma teda absolútne nechytilo. Príliš jednoduchá červená knižnica. Zato som si so záujmom prečítala Napospas vlnám. To, že ide o autentický príbeh, tomu pridáva grády. Škoda len toho pomalšieho rozbehu.

Bola by som dala päť hviezdičiek, lebo je to dobrá knižka, jedna zo vzácnych nevšeobecných kníh o astronómii, plná podrobných informácií a pekných ilustrácií.

1 29.10.2018

Mala som s tým podobný problém ako s predošlým dielom - a mimochodom, aj kvôli tejto obave som čítanie odkladala. Chýbal tomu dej. Na začiatku sa objaví akási zápletka, ale tá zamrzne. Zvyšok príbehu sú viac-menej už len popisy života a sem-tam nejaká filozofická rozprava. Čítavé, dobré na atmosféru, ale dojem nezanechá. Nemá totiž z čoho.

1 21.10.2018

Na mňa príliš uletená sci-fi. Autorovi by nebolo zaškodilo, ak by bol dával väčší pozor na hodinách biológie a fyziky. Zaklincoval to koniec pôsobiaci na mňa ako päsť na oko. Pre mňa najslabšia od Aldissa.

4 11.10.2018

Zaujímavý príbeh, v ktorom, podobne ako v iných Yrsiných dielach, vedú stopy k nadprirodzenu, ale... niečo som predpokladala (ak sa v detektívkach niečo príliš silne javí ako podozrivé, nebude to ono), ale mnohé aj prekvapilo. Pre mňa jedno z autorkiných lepších diel. Možno aj preto, že mám rada príbehy z nezvyčajných prostredí a uzavretej skupiny ľudí, medzi ktorými narastá dusivá atmosféra.

4 30.09.2018

Jedna z najznámejších Fieldingovej kníh, a právom. Rozpráva príbeh ženy, ktorá stratila pamäť. Našla sa na ulici s obrovskou sumou peňazí a krvou postriekanými šatami. Podľa lekárov je príčinou amnézie ťažký psychický otras. Ale z čoho, keď má perfektného manžela a perfektné bývanie? A prečo sa po návrate do svojho perfektného života, hoci si naň nespomína, cíti čoraz horšie?

Ide o zručne napísané dielo. Téma straty pamäte je v autorkinej tvorbe ojedinelá a hoci ostatné prvky sú viac stereotypné, pozitívne túto knihu vyčleňuje. Hrdinka majstrovsky balansuje medzi obavou, že prichádza o zdravý rozum, a podozrením, že jej niekto chce uškodiť. A vždy, keď nejaká možnosť vyzerá takmer isto, príde nový zvrat, ktorý to celé zase obráti… Pre silnejší efekt je ale lepšie čítať túto knihu ako prvú či aspoň medzi prvými, nie ako desiatu a viac. V takomto prípade totiž začnete poznávať bežné Fieldingovej archetypy a predčasne tušiť, odkiaľ vietor fúka.

6 20.09.2018

Asi najslabšia Fieldingová, ktorú som kedy čítala. Rozoberá pritom asi najsilnejšiu tému – príbeh matky, ktorej šesťročná dcérka bola znásilnená a zavraždená. Vrah sa nenašiel. Nie zápletka je však slabinou knihy – ňou sú stereotypné pasáže a dej plynúci odnikiaľ nikam. Rozoberá výnimočne iba jednu dejovú líniu a tou je postupné duševné rúcanie sa hlavnej hrdinky. Tá sa rozhodne vypátrať vraha na vlastnú päsť. Tu sa musím pousmiať nad naivnou predstavou, ako to pred rodinou tají: hrdinka každé ráno po odchode rodiny iba odloží zo stola a ustelie postele a potom hurá hľadať vraha. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že už po pár dňoch by sa rodinka brodila po pás v prachu.

Pozor, spoiler! Polícia ani hrdinka pri pátraní na vlastnú päsť sa k vrahovi nepribližujú. Napriek tomu jedna z postáv začína byť čím ďalej tým podozrivejšia. Knižku však úplne odpísal jej záver. Tesne predtým, ako sa hrdinka pokúsi spáchať samovraždu, ju zachráni Boh na stroji. Vrahom napokon nie je osoba, ku ktorej smerovali všetky náznaky a ktorá sa celý čas nevysvetliteľne podozrivo správala, ale postava, ktorá sa v deji zjavila len na niekoľkých posledných stránkach. Niežeby v živote nebolo bežné, že vrahom bol neznámy človek, ale v literatúre sa to tak nerobí. A nerobila to doteraz ani Fieldingová. Vrcholom je, že nájdením vraha sa zázračne vyriešia takmer všetky hrdinkine psychické a rodinné problémy. Palec dole.

1 19.09.2018