Adhara komentáře u knih

(SPOILER) Dobre čítavý, netuctový príbeh. Vysvetlenie cestovania medzi paralelnými vesmírmi stojí trochu na vode. Páčilo sa mi však tvrdenie, že objavenie tohto cestovania je veľmi nepravdepodobné, ale stačí, že to dokázal jeden Jason v jedinom z nekonečného množstva paralelných svetov a mohol sa odohrať tento príbeh. Autor s nekonečným množstvom možností operuje aj ďalej a vcelku šikovne, no so všetkými otázkami a paradoxmi vyplývajúcimi z existencie nekonečna vesmírov si neporadí. Ovšem je namieste sa pýtať, či je úplné poradenie si s nimi vôbec v silách nejakého autora. Nekonečné množstvo ponúka aj nekonečné množstvo možností, ktorými by sa mohol uberať dej, ktoré by sa dali rozvíjať a u ktorých by sa mi páčilo, ak by ich bol autor rozvinul.

Zaujímavým osviežením je, že hrdina sa nesústreďuje ani tak na na opätovné stretnutie so svojím synom ako so svojou manželkou. A rozvíjanie ľúbostného príbehu s manželkou namiesto krásky, ktorá ho ťahá v kaše, je v literatúre príjemná zmena.

6 18.11.2020

Za mňa najslabšia kniha tejto autorky. Priveľa postáv a zďaleka nielen preto, lebo sú tam tri hlavné hrdinky. Ženských postáv bolo celkovo toľko, že som si ich neustále plietla. Priveľké skoky medzi scénami – ja viem, že to mali ozvláštniť, ale z oddychového čítania tak urobili vcelku náročný chaos. Všetky tri trojičky ma štvali, možno aj preto, že som v ich veku, ale nemala som ani s jednou z nich spoločné zhola nič. Ich životné štýly mi boli rovnako cudzie ako predstava spomínaných austrálskych 40.-stupňových horúčav na Vianoce. Inak to bolo ale napísané čítavo.

2 14.11.2020

Priemerný triler. Čitateľný, ale neveľmi rezonujúci. Obete Sue a Charlotte mi vôbec neboli sympatické, čo Jamesovo správanie k nim síce neospravedlňuje, ale aj tak znižuje napätie.

04.11.2020

Zmiešané pocity – ale ako pozerám, úplne opačné, než drvivá väčšina čitateľov predo mnou. Zo začiatku som sa veľmi dlho nevedela začítať. Páčila sa mi téma aj prostredie, ale v tom štýle bolo niečo, kvôli čomu som sa textom len ťažko prehrýzala. Postavy som dlho nevedela odlíšiť, boli nezaujímavé, atmosféra žiadna. Zaujalo ma to až niekde v polovici, kde som konečne nabrala nejaké sympatie k hlavnému hrdinovi, stotožnila som sa s ním a začala som mu držať palce. No jeho nezničiteľnosť mi začala byť podozrivá – schytáva zranenie za zranením, všetko neošetrené, má na sebe niekoľkotýždňovú špinu, ale žiadna infekcia, žiadny zápal... Občas mi tiež prišiel trošku pozadu v myslení, ba priam naivný. Keď som už dávno vedela, že sa na neho chystá nová hrôza, on očakával konečne zlepšenie situácie. Ale stále som mu držala palce. Napokon, jeho opakované zrútenia a pozbierania sa, prerody myslenia a osobnosti, boli za daných okolností presvedčivé aj presvedčivo popísané. Obyvatelia podkrovia mi už pripadali trochu navyše a ani nie desiví... a ten záver? Žiadal sa mi iný, hoci tento aspoň nebol klišé. Takže na rozdiel od hodnotiacich predo mnou bola pre mňa druhá polovica lepšia než prvá.

4 26.10.2020

Štyri hviezdy za to, že kniha mi poskytla množstvo cenných informácií (aj) pre vlastnú tvorbu. Nikde inde v slovenčine som nevidela toľko podrobností o fungovaní kozmických agentúr, prípravách na let, a živote astronautov pred, počas aj po misii. Jednu hviezdu strhávam za neúspešný, rušivý motivačný rádoby presah. Ako každá motivačná kniha má v sebe hromadu protirečení (napr. keď je v podstate fajn aj neletieť do vesmíru, tak načo tam vôbec letieť?), nevysvetlených a ľahko napadnuteľných vecí. Nesadol mi ani štýl – hoci sa astronaut snaží pôsobiť ako veľmi prísny na seba aj na iných, jeho skromnosť vyznieva falošne, ako maska. Rušivé pre mňa bolo aj neveľmi chronologické radenie udalostí, skákanie od misie k misii, porovnávanie rôznych situácií v nich za účelom ilustrácie motivačných myšlienok. A pritom, keby len stručne a jasne napísal pekne zaradom o svojej životnej ceste s použitím vecných informácií bez rozčuľujúcich „presahov“, mohla to byť dokonalá kniha. Teda, ak by bola dobre preložená. Nad prekladom niektorých výrazov do slovenčiny sa mi totiž nožík vo vrecku otváral. Prečo nedali terminológiu skontrolovať nejakému odborníkovi?

8 08.10.2020

Táto klasika ma sklamala. Áno, aj potom, ako prižmúrim oko nad dobou, v ktorej bola písaná. Logika ale existovala už vtedy. Príbeh je krajne nevierohodný a tým vôbec nemám na mysli oživenie monštra, ale jeho putovanie po oživení. Autorka toho málo tuší o prírode (jahody rastú pod snehom?), o prežívaní v divočine. Postavy sú príliš jednoduché, ich pohľady obmedzené a reakcie stereotypné.

3 09.09.2020

Dom na kopci má všetko, čo sa na strašidelný dom patrí: krvavú históriu (aj keď nie extrémne krvavú) a architektonické podivnosti. To však neplatí o príbehu. Príbeh sa nezačínal zle, alebo skôr nezačínal by sa zle, keby po pomalom rozbehu a načrtnutí Eleanorinej osobnosti začal gradovať. To sa ale nestalo. Nádej sa po prvých stránkach rozplynula a celá kniha sa niesla v mdlom duchu nemastnosti-neslanosti. Niežeby v strašidelnom dome nedostatočne strašilo. Naopak, až na prvú pokojnú noc to duchovia vzali riadnym útokom. Hrôza však nehrozila z prostého dôvodu – nebáli sa a prirodzene sa nesprávali ani postavy samotné. Okrem nelogickosti a nevystrašiteľnosti sú ešte aj veľmi monotónne. Eleanor vo mne spočiatku vyvolala náznak sympatií a súcitu, ktoré síce pretrvávali, ale nerozvíjali sa a neprinútili ma sa o ňu báť.

Celkový dojem? Nuda, nuda a ešte raz nuda. Príbeh mal potenciál, ale bol zle vystavaný a do istej miery aj zle napísaný.

2 02.09.2020

Životopisné romány takmer nečítam (predtým som dala „až“ jeden), preto neviem, aké sú štandardy a netrúfam si hodnotiť hviezdičkami. Je mi však jasné, že keď sa autor musí pridŕžať faktov, nenájdeme tu príliš dramatický dej, ani happyendy, hoci by sme si ich aj neraz priali. Spolu so starším jazykom to zapríčinilo, že išlo pre mňa o náročnejšie čítanie. Ale pomohlo mi preniknúť do duše tohto umelca, jedného z najväčších vôbec. Z knihy mám pocit, že jeho život bol prestúpený viac agóniou než extázou. Trápili ho medziľudské vzťahy, ale najmä tvorba, v ktorej si takmer nikdy nemohol robiť čo chcel a kedy chcel, čo ho strašne ničilo. Spolu s nepochopením ľudí, ktorí netvoria, mu to zo života robilo priam peklo. Stále mu niekto alebo niečo prekážalo v nasledovaní inšpirácie. Výroba umeleckých diel je dlhá, ale moc ľudí krátka a ich vrtochy sa menili tak prudko, že nešťastný umelec musel za sebou nechať rad nedokončených diel aj diel, ktoré mu neboli celkom pochuti. A tiež premárnené roky, kedy riešil financie či niečie rozmary a nemohol ich naplniť plodnou tvorbou. Kiežby k nemu býval osud priaznivejší, mohol toho zanechať oveľa viac.

(SPOILER) Podobný dojem ako z Kúzelnej skrinky pre Gwendy. Čítalo sa to dobre, ako King skoro vždy, ale pripadalo mi to iba ako začiatok knihy a nie samostatná kniha. Dej sa utína vo chvíli, v ktorej sa začína rozbiehať. Po celý čas som nechápala Scottovu absolútnu pasivitu aj rezignovaný postoj k životu. To nemohol po Dni nula počkať, ako sa to bude vyvíjať? Možno by sa mu hmotnosť časom bola vrátila. Možno by ju mal zápornú. :-) Zalietať si mohol kedykoľvek, keď už by ho čakanie a podivný život omrzeli. Nežil si nijako zle, nechápem preto jeho ľahostajný postoj k životu a pokorné čakanie na smrť. Dokonca bez strachu z nej alebo z toho, že záhadná vec, ktorá ho postihla, sa môže vyvinúť nejakým absolútne nepredvídateľným spôsobom. Skrátka, hoci je Scott milý chlapík, absolútne som sa s ním nevedela stotožniť. To, že príbeh nedostal nijaké vysvetlenie, som tiež neprehltla. A napokon ani to, ako veľmi sa King opakuje. Nápadovo to bol do veľkej miery kríženec jeho starších románov Zhubni a Dlouhý pochod (tie závody).

5 28.07.2020

(SPOILER) Pozor, spojlery.
Pripadalo mi to skôr ako ukážka z knihy než ako kniha. Čakala som, že dej sa bude rozvíjať takým tým tradičným kingovským spôsobom, že skrinka bude nad Gwendy získavať čoraz väčšiu moc, že dôjde na použitie viacerých tlačidiel... a ono nič. Utne sa to vo chvíli, keď sa príbeh práve začne rozbiehať. To ma teda poriadne sklamalo. Niežeby ma bolo potešilo, keby to skončilo klasickým kingovským klišé o magických predmetoch ako boli Tommyknockeři či Nezbytné věci, ale taký urýchlený a poriadnou drámou nezaslúžený happyend ma teší ešte menej. A ruku toho druhého autora teda necítim v texte vôbec.

2 06.07.2020

Nebavilo. Sucho napísaný triler plný klišé, slabo charakterizovaných postáv, predvídateľného konca. Spočiatku to vyzeralo, že by sa to azda aj mohlo rozbehnúť, boli tam náznaky zaujímavých postáv. Ale nerozbehlo. Vo výsledku takmer žiadne emócie, žiadna šťava, žiadne prekvapenie. Na základe anotácie som očakávala čosi iné. Nebolo to napísané úplne zle a príbeh Noahovej manželskej krízy ma spočiatku ako-tak zaujal, ale to je asi tak všetko, čo môžem na knihe pochváliť.

02.06.2020

Stred bol dobrý. Začiatok a koniec poslabší. Na začiatku som sa nevedela začítať, ku knihe som sa vrátila až na druhý pokus po roku či dokonca dlhšom období. Asi mi príliš prekážala bizarnosť postáv, Koontzov charakteristický znak, ktorý u mňa balansuje na hrane prijateľnosti. Počas Hollinho prenasledovania Jima môj záujem rástol. No keď sa dve hlavné postavy stretli a odhalili časť tajomstva jednej z nich, hovorila som si „bože, len toto nie“. Našťastie sa s tým vysvetlením neuspokojila ani Holly a postarala sa o veľmi zaujímavý zvrat, po ktorom ma to bavilo najviac. Koniec mi však prišiel useknutý a udalosti pred ním málo vygradované. Okrem toho spomínaného veľkého zlomu som sa iných zaujímavých prekvapení nedočkala.

1 11.05.2020

Aj keď je ťažko zhrnúť dojmy z viacerých autorov, vo všeobecnosti vo mne prevládal dojem lepšej štylistiky ako deja. Príbehy neobsahujú veľa klasického klišé (možno s výnimkou ich koncov), no súčasne som ani nad nad nijakým nápadom nepadla údivom do mdlôb. Mnohé nápady mi pripadali nedotiahnuté a dojmy z nich kazia menšie nelogickosti. A zopár poviedok išlo úplne mimo mňa. Podrobnosti pri jednotlivých poviedkach.

2 08.04.2020

Možné spojlery! Za mňa jedna zo slabších kníh tejto autorky, pripomínajúca mi (aj obsahom) Mrazivé svetlo. Hlavne rozbeh mi pripadal pomalší, potom to už išlo. Škoda, že tá sopka v tom nehrala nejakú väčšiu a desivejšiu úlohu, takto je názov aj obálka trochu zavádzajúci, lebo ide len o okrajovú záležitosť. A tiež som sa pozastavila nad tým, že len 30-ročný muž má 16-ročnú dcéru, čo nikomu nepripadá divné.

22.03.2020

Podobný problém, aký som mala s Kmeňom Androméda či s nedočítaným Jurským parkom. Vedecké pozadie zakaždým super, ale tieto staré Crichtonove knihy akosi nemajú šťavu. Na jednej strane oceňujem pestrosť tém, v ktorých sa autor vyzná do takej hĺbky, že to pôsobí uveriteľne – či už kvantová teória alebo história. Je fajn, že existujú aj knihy, v ktorých je (ako-tak) vysvetlené, ako sa postavy do minulosti dostanú, že to nestojí na nejakom zázračnom portáli. Niečo v tom vysvetlení však škrípe – keď sú cesty časom vlastne cestami do paralelného vesmíru, ako je potom možné, že ich následky sa prejavujú práve v našom vesmíre a nie v tom paralelnom?

Na druhej strane sú tu však absolútne nezvládnuté postavy. Pritom vidieť, že autor sa snažil. Aspoň hlavný hrdina má akú-takú minulosť, sem-tam je opísané, aký majú hrdinovia z diania pocit. Ale pocity, resp. minulosť sú opísané príliš polopate, príliš plytko a čo je najhoršie, absolútne neovplyvňujú konanie postáv. Nechápem, ako sa zo skupinky postgraduálnych študentov histórie hneď po poslaní do minulosti stala partička chladnokrvných a vždy energiou nabitých zabijakov, ktorých chcel každých päť minút niekto zlikvidovať. Samotný prenos časom musí byť strašný útok na psychiku a mnohopočetné pokusy o vraždu ani nehovoriac. Pre niekoho, kto dovtedy len zíval na prednáškach a hrabal sa v hline, to musí byť šoková zmena. Ale hrdinovia sú absolútne v pohodičke. A nie, tie suché konštatovania, že mal niekto z nich strach, ale napriek tomu naďalej pokračoval v akčnej činnosti, akoby sa nechumelilo, to nezachránili. Celkove je to slabo napísané a do čítania som sa musela nútiť, hoci námet sa mi veľmi páčil.

4 14.03.2020

Autor rozbehol zaujímavý príbeh. Moderný svet (píše sa rok 2012), všadeprítomné mobily, internet, youtuberi,... a aplikácia na čarodejnicu. No ako je u mňa bežné, naskakovali mi v hlave hromady otázok, z ktorých na niektoré sa mi odpovedí nedostalo. Napriek tomu som ale bola s prvými dvoma tretinami knihy veľmi spokojná. Azda okrem samotného začiatku, kým som sa zorientovala. Ale inak sa to čítalo dobre. Pekne sa rozbehli príbehy niekoľkých postáv, plastické, vyvážené, detailné, no napriek tomu ma niektoré ma chytili menej ako iné. Zaujímavá bola ponurá atmosféra prírody v období okolo Halloweena aj – ako je pre strašidelný príbeh bežné – pomalé stúpanie napätia, postupné gradovanie a hromadenie problémov s nadprirodzenom i obyvateľmi samotnými, ktoré spelo k vyvrcholeniu.

Kedy sa to začalo kaziť? Asi vtedy, keď sa zápletka zvrtla a začala veľmi okato pripomínať Kingov Cintorín zvierat. Ale úplne to dorazili záverečné scény. Moje výčitky k nim by sa dali rozdeliť do dvoch hlavných okruhov: žiadny strach a žiadny zmysel. A možno mi ten záver pripadal zbabraný pre to, že pointa mi pripadla tak trochu absurdná. Rozhodne bola v rozpore zo všetkým, čo sme o čarodejnici vedeli, a s pravidlami, ktoré boli ohľadom nej nastolené. A kým v prvých častiach knihy som počúvala neúnavné otázky: „A prečo...? A prečo toto...? A ako toto...?“ len v kútiku mysle, teraz priam revali.

8 10.02.2020

Čítala som od Gaimana Amerických bohov a tí ma vôbec neoslovili. Spontánne som sa rozhodla dať mu šancu ešte s touto knižkou, pretože bola krátka a anotácia aj ukážka ma zaujali. Ako to vystihnúť? Je to lepšie ako Americkí bohovia, ale podobne surealistické. Autor nedáva dôraz na príbeh, ale na atmosféru. Podarilo sa mu skombinovať pocity pohodlia v dome prívetivých farmárok s nadprirodzeným dianím v živote malého chlapca. Odpovede však nedostaneme nijaké a vlastne celý príbeh je len na úrovni sna, z ktorého sa preberiete a napriek silným emóciám nemá pre život nijaký význam. Okrem tohto mi ešte vadila priveľká vyspelosť hlavného hrdinu. Po väčšinu príbehu mal sedem rokov, ale na prváčika v škole prejavoval pozoruhodnú odvahu, rozvahu, psychickú odolnosť a sčítanosť. Prejavy, ktoré mal, by som neraz čakala najskôr u dvakrát takého starého hrdinu.

8 21.01.2020

Kladom príbehu je nadstavba nad klasický triler. Tu sa nejde hurá rovno k vražde, ale je dobre rozobraté aj pozadie postáv, vývoj ich vzťahov a plno atmosféru dotvárajúcich, aj keď dej zdanlivo len málo posúvajúcich situácií. Časť odohrávajúca sa počas vysokoškolských štúdií ma zaujala viac, zvyšok o trošku menej. Celá kniha sa ale čítala dobre. Mínusy? Ani s jedinou postavou som sa nevedela stotožniť. Dve z kamarátok boli antipatické a Kate bola absolútne príšerná. Vôbec som nechápala, prečo sú z nej všetci úplne paf. Bola krásna a mala peniaze, ale ku každému sa správala ako taká mrcha, že ono jej tajomné kúzlo išlo úplne mimo mňa. K neuveriteľnostiam sa pridala aj výdrž jej krásy pri jej životnom štýle. Tak celý život je na alkohole, omamných a striedavo povzbudzujúcich látkach, a pri takejto životospráve je aj v štyridsiatke očarujúco krásna? Taktiež emočne to pre mňa nebolo až také silné, ako to zrejme chcelo byť.

Na Pieseň ľadu a ohňa sa to nechytá, ale aj tak dobré. Hlavným problémom textu je (pre nás, nehistorikov) asi ten, že sa snaží napodobniť historické zápisky. Tie ale majú od bežného beletristického textu ďaleko. Nenájdeme tu preto veľa dialógov a už vôbec nie ponory do duše postáv, ktoré sa mi na Hre o tróny a spol. tak páčili. Napriek tomu ale autorovi hlavne v neskorších kapitolách niečo také ujde – vlastne na to, že ide akože o zápisky historikov písané x rokov po udalostiach, je tam tých dialógov a presných charakteristík postáv až príliš veľa. Je to tak síce čitateľnejšie, ale stráca sa autenticita kvázi historického textu. Tú však do určitej miery nahrádzajú nejasné udalosti dejín a časté rozpory v popise historických udalostí rozličnými „autormi“.

Dianie počas prvej polovice vládnutia dynastie Targaryenov je pestré, čítavé i ponuré s málo svetlými okamihmi, zato o to častejšími vojnami, chorobami a umieraním neprirodzenou smrťou. Trochu mi vadila len recyklácia postáv Martinom. V Targaryenoch a nielen v nich nájdeme plno paralel s Robertom, Cersei, Nedom, Robbom, Sansou, ale najmä s Aryou. Nepochybne ide o Martinovu obľúbenú postavu, lebo neženská a bojová zástupkyňa ženského pohlavia sa tam zjavuje najčastejšie. Spolu s nezapamätateľným kvantom iných postáv, ako býva u Martina zvykom.

3 08.01.2020

Slušná oddychovka, taký ľúbostný triler. Nastolená situácia je síce pritiahnutá za vlasy a rovnako aj záverečné vysvetlenie, ale dobre sa to čítalo. Inak mi vadila už len plochosť postáv. Carole bola príšera z najhorších pekiel bez štipky pozitívnej vlastnosti či citu. Avery zase hotový anjel z nebies, čo sa vzťahov k ostatným týka. Len som sa pousmiala nad tým, ako jej stačil jediný jej rozhovor s každým problematickým členom Tateovej rodiny a dokázala to, čo nedokázali ostatní x rokov predtým – zmenila im charaktery k lepšiemu. Ako vravím, len oddychovka, čo rýchlo vyšumí z mysle. Vraha aj jeho za vlasy pritiahnutý motív som odhalila skôr, ale uznávam, bolo to dosť náročné. Vierohodne naopak hodnotím Tateovu odťaživosť od svojej domnelej manželky spôsobenú mnohými sklamaniami.

2 22.11.2019