Adhara komentáře u knih

Ak by som predtým nečítala Chlapca z lesov, bola by som hodnotila o pol hviezdičky lepšie (keby to tu bolo možné). Takto na mňa nezapôsobilo opakovanie motívov z týchto dvoch kníh, napríklad rodiny zloženej z otca, matky a dospievajúcej dcéry, pričom matka je zlá a rodinu opustila. Alebo až prehnaná šikana dievčaťa za jedinú drobnosť. Šikana jestvuje a je vážnym problémom, ale toto mi pripadalo až absurdne extrémne (a ešte znásobené tým, že je to druhý podobný prípad, ktorý nám autor predkladá). Tiež tam na môj vkus bolo až priveľa postáv. Čítalo sa to však dobre a linky osudov sa na konci pekne preplietli.

3 21.06.2021

Zhruba z prvej polovice som bola celkom aj nadšená. Zaujímavá zápletka, realistické prvé reakcie, celosvetové pozdvihnutie v rozličných oblastiach. Príbehy troch rodín, ku ktorým sa vrátili ich zomretí blízki, som dychtivo hltala (hoci Elvy + Flora ma bavili najmenej). No sila príbehu postupne slabla. Na môj neveriaci údiv nemŕtvi akosi prestali väčšinu ľudí a najmä vedcov zaujímať, nikto sa nič nepokúša urobiť pre ich záchranu, a pointa je strašne otrepané klišé. Navyše sa línia Elvy + Flora vôbec neuzavrela a absolútne nechápem, akú úlohu tam zohrala postava Petra. Škoda, iba priemer.

4 21.05.2021

Nedočítané. Knihu som si vybrala len kvôli nádhernej obálke a dúfala som, že vystihuje celkovú atmosféru diela. Nevystihuje. Je to - aspoň na prvej stovke strán - o niečom úplne inom. Či skôr o ničom? Postavy nezaujímavé, zápletka tiež, jazyk bez emócií. Vzdávam to.

Ako to už pri zbierkach poviedok rozličných autorov býva, úroveň je rôznorodá. A nič na tom nemení ani to, že všetky získali nejaké ceny. Nájdeme tu poviedky dobré, priemerné aj zlé. Za seba odporúčam poviedky:
Chyba 503
Leto, bazén a pílka na železo
Margita Besná
Prachy sa vždy zídu
Prvý podivný prípad Urbana Baránika
Šnúra
Svetlejšie zajtrajšky
Tvorca svetov
V starobe akoby si našiel
Zožrať zaživa

1 02.05.2021

Po Chlapcovi z lesov ide o veľké sklamanie. Už od prvých riadkov ma nepríjemne zarazilo, že kniha je písaná veľmi jednoducho. Akoby to autor písal o zhruba dvadsať rokov mladší, nevyzretejší. Prosté, polopatistické slová míňajúce sa účinku. Tú veľkú lásku som hrdinovi ani na chvíľku neverila. Ani to, s akým stoickým pokojom zvládal situáciu, keď začala ísť do tuhého. Nevedela som sa stotožniť s ničím. Nemám ani tak výhrady voči príbehu, ale to podanie... Dám autorovi ešte šancu a budem dúfať, že jeho iné knihy budú už oveľa inteligentnejšie.

3 02.05.2021

Prehrýzala som sa tým bez nadšenia. Áno, iná doba, iný jazyk, iný štýl... ale poznám aj akčné, čítavé a dychberúce dobové romány. Tento k nim nepatril. Zdĺhavý, ťažkopádny a nudný najmä v prvej polovici. Pasáže v zámku Blackwater (azda si si dobre pamätám názov) boli mojimi najväčšími čitateľskými útrapami. Záporné postavy, možno s výnimkou Fosca, boli vykreslené veľmi nevierohodne. Aj kladné majú čo doháňať. Podivné zdravotné problémy postáv boli úsmevné - paničkám stačí troška stresu a už sú choré na omdletie alebo rovno na umretie, zo zmoknutia sa zase chytí týfus... Možno keby som to čítala o dvadsať rokov mladšia, hodnotila by som to lepšie. Ale toto nebolo pre mňa. Žiadna atmosféra a ani napätia ktoviekoľko nie.

3 24.04.2021

Medzi tromi a štyrmi hviezdičkami. Páči sa mi neortodoxné a duchaplné vyšetrovanie hlavného hrdinu, ktoré ukazuje autorove znalosti naprieč mnohými odbormi. K tomu pútavý štýl, správne napätie. No postupom času som mal pocit, že z hlavného hrdinu robí až príliš nehrozeného a všeschopného amerického superhrdinu, čoho vrcholom bol scéna vo väzení. A s jeho duševnými pochodmi, zo začiatku sympatickými a uveriteľnými, sa už ku koncu autor nepáral. Škoda.

Dobrá, inteligentne a čítavo napísaná kniha. Hlavný hrdina je bystrý nie iba preto, že to autor tvrdí, ale skutočne tak koná a uvažuje. Autor rozohráva viacero pestrých dejových liniek, ktoré sa (väčšinou) vyvinú neočakávaným spôsobom. Vrátane vzťahov. Vhodné čítanie pre náročnejších čitateľov trilerov. Nie všetky otázky sa však zodpovedajú. Najviac ma zarazilo, že ani prvopočiatočná a zdá sa, že najdôležitejšia zápletka, sa nevyriešila. Ale to je cena za originalitu.

7 30.03.2021

Tak na 40 %. Keby som si prečítala anotáciu, mohla som byť pripravená na skutočnosť, že to bude spolovice životopis. Na čo ma ale nikto neupozornil bolo, že ten životopis bol riadne nechutný a k raňajkám nevhodný, plný zvratkov, zranení a rozplesknutých tiel. Bolo to fakt nutné? A bolo to vôbec do slova presné, či trochu prikrášlené, aby to pôsobilo šokujúco a teda komerčnejšie? Neviem. Čo horšie, po tom životopise neviem Kinga ani o trochu viac pochopiť. Nevysvetlil, prečo pil. Nevysvetlil, prečo drogoval. Len patetické klišé, ako si uvedomil, že rodina mu je nadovšetko. Jeho "život" pôsobí viac ako tuctový román než jeho skutočné romány.

Čo sa týka jeho prínosu k tvorivému písaniu, to bolo kusé, nesúrodé a trochu zmätené. Našla som si tam presne jednu užitočnú radu, inak išlo o známe veci alebo o veci v slovenčine nepoužiteľné. Príliš sa šprtal v základoch štylistiky, čo je téma, ktorá pre prekladovú knižku nemá veľký potenciál. Ale kde je výstavba príbehu? Budovanie napätia? Štruktúra deja? O tom nenapísal ani mäkké "f". Som dosť sklamaná.

5 27.03.2021

Čítala som len Akciu Neutrón - škoda, že tu nie je ako samostatná kniha, ktorou, ak si to dobre pamätám spred celého desaťročia, bola v knižnici. Vyhľadala som ju na základe úryvku v literárnej čítanke na strednej škole, ktorý ma veľmi oslovil. Žiaľ, ukázalo sa, že ten úryvok bol jedinou dobrou, zaujímavou a realite vernou časťou z celého príbehu. Na mojom nie najlepšom dojme sa však podpísalo aj to, že kniha je staršieho dáta a dokonca už aj pred tými desiatimi rokmi boli technológie spomínané v nej také prekonané, že neumožňujú vžitie sa do deja, prijatie ho za realitu.

Dobrý triler. Dejovo síce nijako prevratný, máme klasické zdroje napätia aj rozuzlenie. Na ňom je prekvapivé hlavne to, že nebolo príliš prepojené s tým, čo sme čakali. To ale neznamená, že odhalenia a rozuzlenia v knihe poprepájané nie sú. A aspoň to nie je prvoplánové.

Kniha je najmä veľmi dobre napísaná. Jeden z mála románov, ktorého autor si uvedomuje, že keď rozpráva len o takých obkukaných banalitách ako medziľudské vzťahy, nemá o nich rozprávať banálne a klišéovito, ale naopak, čo najviac zaujať. Jazyk je pestrý, detaily zaujímavé a čo viac – prináša nám nefalšovaný pocit hnusu, odporu a telesných tekutín. Nie, nevyžíva sa v opise zohavených mŕtvol, ale prináša z výzoru každej postavy nejaký nechutný detail, prípade nechutné drobné poranenie. V súvislosti s menštruačným cyklom, ktorý postavy skúmajú, a prekvapivými úmrtiami, to prináša ten pravý pocit hnusu. A presne to v knihe tohto typu na takúto tému očakávam. Veľkým pozitívom je aj reakcia hlavnej hrdinky na vraždy a úmrtia – je z nich primerane zdesená, šokovaná, otrasená, šalejúca. Žiadne nepresvedčivé mávnutia rukou nad stretnutím so smrťou. Napriek tomu mi ale hlavná postava nebola sympatická. Okrem iného aj svojím presvedčením, že chlapi rastú na stromoch, stačí natiahnuť ruku a nejakého si odtrhnúť, len na to akurát nemá čas...

3 12.02.2021

Už som sa síce v beletrii párkrát stretla s tým, ako nič netušiaca manželka zistila, že jej manžel je úchylák a vrah, ale dej spravidla končil jeho porazením. Tu však zatknutím príbeh iba začína, čo vytvára pomerne svieži motív s mnohými vetvami. Jednou líniou je ostražitosť a obrana, druhou dopad na psychiku nevinnej rodiny z rozličných hľadísk, treťou dopad na spoločnosť. Autorka vytvorila dobrú atmosféru života v neustálom napätí, neustálej úzkosti. Mám rada, keď je triler aj hlbšou psychologickou sondou. Tu sa to podarilo. Zvlášť v súvislosti s neošúchaným námetom. Problémom je rozuzlenie. Spáchala to osoba, ktorú som podozrievala ako úplne prvú. A potom, vzhľadom na to, že mi jej vina pripadala až príliš priehľadná, som začala podozrievať niekoho úplne iného.

1 07.02.2021

Zbierka poviedok s lepšími i slabšími kúskami. Najviac vo mne zarezonovala Záleží mi jen na tobě, melancholická poviedka z budúcnosti, ktorá nebude tým, čím sa po väčšinu doby javí. Dobré sú podľa mňa aj U stříbrných vod jezera Champlain a Temný kolotoč, hoci v každej z nich ma troche niečo hrýzlo – v prvej klišé, že dospelí nikdy nesmú uzrieť nadprirodzené javy zo sveta detí, v druhej sa zase nikto nezamýšľa, ako je tá fantastická zložka možná a ako by sa problém s ňou dal vyriešiť, nielen unikať pred ním. Nedostatočný šok a nepátranie po pôvode nadprirodzených javov mi ešte viac prekážali v Stanice Wolverton a Pozdní návraty. Ve vysoké trávě bolo pôsobivé. Malo len tú podstatnú chybu, že sa mi pritom neustále vybavovali Kukuričné deti – vysoké rastliny a medzi nimi temná sila, no, Kingovo spoluautorstvo z toho riadne trčalo. Vôbec som nedala Ďábel na schodech pre bizarnú formu jej formátovania, ktorá v čítačke ešte len spravila paseku a utrpenie namiesto čitateľského pôžitku. Neoslovil ma ani vojenský Palec a bezúčelné filozofovanie pred koncom sveta Propouštíme vás. Ostatné mali čosi do seba, ale aj svoje chyby.

4 01.02.2021

Spolu so Začíname malovat to v detstve bola pre mňa veľmi inšpirujúca kniha, plná námetov na napodobňovanie.

30.01.2021

Spolu so Začíname kreslit to v detstve bola pre mňa veľmi inšpirujúca kniha, plná námetov na napodobňovanie.

1 30.01.2021

Kniha postavená na zaujímavej, nebanálnej téme psychológie jednovaječných dvojčiat popretkávanej s tajomnom posmrtného života. Vyzeralo to tak sľubne... kým sa to nezvrhlo. Prvá polovica knihy bola pomalá, takmer na hranici s nudou, no načrtla veľa zaujímavých otázok – problém individuality jedinca, ktorý má svoju identickú kópiu, bezmocnosť duše, ktorá nevie opustiť tento svet, otázku vernosti k niekomu, kto umrel, no máme dôkaz o jeho posmrtnej existencii... Odhliadnuc od pomalého napredovania deja boli postavy vykreslené pekne, uveriteľne. V druhej polovici sa však všetko pokazilo. Valentina totiž vymyslí neuveriteľne šialený plán, ako sa odpútať spod vplyvu jej sestry, a ktorý dočista vymietol všetky moje sympatie k nej – ako môže byť taká hlúpa a nevidieť, že to na 99 % skončí zle? Aj ďalšie postavy stratia rozum – napríklad jedna dovtedy podrobne a uveriteľne vykreslená matka s veľmi chabým zdôvodnením zabije vlastné dieťa... skrátka druhá polovica knihy vyzerá ako narýchlo spichnutá kvôli nejakému deadlinu a tento dojem ešte umocňujú preklepy, ktoré sa v nej nachádzajú (aj keď je jasné, že tie sa tam dostali až prekladom). Škoda, takto je to iba priemer.

1 06.01.2021

Všedná i zvláštna kniha zároveň. Pomerne čítavá a v napätí udržiavajúca po celej dĺžke, ale zase nie natoľko, aby som ju nemohla pustiť z rúk. Na to, že išlo o víťazku Literárnej ceny, som čakala viac hĺbky až náročnosti v štýle. Ten je však skôr prosto popisný a neemotívny. Prekážala mi aj plochosť postáv, najmä doktora Hechtera, ktorý je priam komixovým záporákom. Ale na to, v akom mladučkom veku to autorka písala (22 rokov), to je naozaj nevšedné dielko. A to najmä pre jeho záver. Neočakávaný a nenaivný, potvrdzujúci, že ak máme skupinu hrdinov, bolo by absurdné, ak by skončili všetci rovnako. Síce mi prekáža, že veľa vecí nebolo dopovedaných a vysvetlených, ale rámcovo sa mi také zakončenie pozdáva.

02.01.2021

Začala som čítať s nadšením, dočítala som len so sebazaprením. Línia zo súčasnosti so spisovateľom ma zaujala. Línia z minulosti mi pripadala taká nemastná-neslaná, aj keď som sa ňou netrpezlivo prehrýzala k rozuzleniu. Chápem, že fantazírovanie o skutočných a nedávno zosnulých ľuďoch má svoje úskalia a zdá sa, že fantázie tam autor napriek tomu vložil až-až. No výsledok nie je silný. A vlastne z veľkej časti zbytočný. Neviem, či autor potreboval vyplniť priestor, ale pripadá mi naozaj zbytočné začať opisovať príbeh toľko dní pred nešťastím, keď žiadna z tých udalostí nemala na rozuzlenie nešťastia nijaký vplyv. Ani na to, aby som si postavy obľúbila a ich smrť ma nejako veľmi dojala.

A spisovateľova línia? Keď dôjde na prvé veľké odhalenie, len som krútila hlavou. Nič proti fantastickým rozuzleniam, nejakú fantastiku sme čakali, ale toto bola príliš silná káva. Aj napriek okamžitému vychrleniu kopy argumentov, prečo to môže byť práve takto. Nasledujúca akčná časť knihy ma nadmieru nudila. Postavy sa vôbec nesprávajú realisticky, nie sú na môj vkus dosť vystrašené, šokované, otrasené, unavené, podchladené. Len spurne sa pchajú vpred aj tými najužšími škárami, hoci nenachádzam vierohodný dôvod, prečo musia. Nedalo sa do nich vcítiť, prežívať s nimi útrapy. V závere bod za to, že odpadlo jedno očakávané klišé. Ale aj tak celkové sklamanie.

Bolo by to na dve hviezdičky, keby som hneď potom nečítala ešte slabší román na túto tému. Tak tri, čo sú zaokrúhlené dva a pol.

5 17.12.2020

Mal to byť román alebo faktografia? Neviem. Proti faktografii svedčia pasáže z osobného života, dokonca so silným prídavkom nadprirodzena, nad ktorým sa ale nikto príliš nevzrušuje. Proti románu svedčí všetko ostatné. Žiadny dejový oblúk, žiadne vypointovanie, žiadne rozuzlenie, žiadna uveriteľnosť, žiadne zakončenie a únavne dlhé pasáže plné nie vždy práve zaujímavých faktov. Pustila som sa do toho s chuťou, dočítala s veľkou nespokojnosťou.

6 17.12.2020

Bola som naozaj zvedavá, ako sa zápletka vyvinie. Útrapy hrdinu počas pokusu o útek z mesta som s ním prežívala úplne citeľne No vysvetlenie stálo na vode. V rozuzlení možno toho napadnúť toľko, že škoda slov.

3 18.11.2020