adorjas komentáře u knih
Mať tak opäť 14 a čítať to, tak mimozemšťanov sama hľadám a ani Mulder a Scully na mňa nemajú. Takto som knižku zhltla za jeden večer a mladšiemu čitateľovi ju rada doporučím...
Tajomná komnata ma nikdy až tak nebavila, ak si to hlavne porovnám s ostatnými dielmi. Prečo? Opäť sa niečo celý školský rok hľadá, a až na konci sa im to podarí vyriešiť- t.j. jemná variácia predošlého dielu.
Kniha, ktorá ma navrátila do detských spomienok, dusné letá, detské priateľstvá i nepriateľstvá, vnímanie sveta dospelých. A v pozadí téma ľudskej nenávisti. Odporúčam!
Klasický Kingáč- jednoduchý jazyk, rozprávač niekedy predpovie dej (aj keď sa tomu snažíte všetkou silou vôle neveriť), množstvo neobozretných hlupákov a iba hŕstka ľudí so vštepenou Descartovou vetou. Námet zaujímavý, a vy premýšľate, čo by bolo, keby sa to naozaj stalo. Bravo, pán King! Toto bol dobrý ťah!
Jeden deň, na ktorý si možno spätne až tak nebudú pamätať, ale ktorý ich vyformoval a nejakým spôsobom bol osudný. Je to kniha o pocte detailom, maličkostiam, myšlienkovým pochodom, ktoré sú navonok nepodstatné, ničotné. Ale tak, ako keď do vody hodíme kamienok a kruhy sa zväčšujú, celý dej je popretkávaný súvislosťami...
McEwan mi príde ako taká Woolfová našej doby- hlavne, čo sa týka premýšľania a uvažovania postáv v knihách. Avšak, čo sa týka mojej obľúbenosti, zostávam verná autorovej knihe Na pláži.
Verím, že je to pre mnohých dychtivá knižka s napínavým dejom. Dokonca valná časť knihy vychádza na základe skutočných udalostí. Kniha ma teda neoslnila, ale oceňujem vykreslenie tej doby v zmysle praktík polície.
Ľahký príbeh, skvelo sa pri ňom uvoľníte a zvládnete za jedno popoludnie. Ideálna na cesty a dovolenky.
Druhý diel jemne klusal za tým prvým, pretože v podstate už to bol obohraný dej. Trošku som čakala nejakú zmenu, inováciu, ale napriek tomu 3*.
Nemám rada stredovek, ani opisy katedrál (viď Zvonár u Matky Božej), ale toto bolo ľahkočitateľné a veľmi deju vťahujúce. Akurát, po istom čase, sa dej začal opakovať- prídu zlí, dobrí to napravia, a znovu prídu zlí, a dobrí opäť len pasívne napravujú škody. A ku koncu, tak ako každá správna rozprávka, tak to končí ... (neprezradím).
Chcete vypnúť? Tak to je kniha pre vás! Tak, ako si človek po ťažkom dni zapne komédiu, tak je to aj s tou knihou. Niekoľkokrát pobavilo, usmiala som sa a deň nebol až tak stresujúci.
Námet zaujímavé, komentáre na databazeknih.cz nadšené. A tak som si myslela, že to zvládnem- žiaľ, nie. A to som si myslela, že Vlny budú ťažký oriešok. Knihu mám vo svojej poličke, a verím, že po rokoch sa k nej ešte raz vrátim a objavím jej čaro...
Reálny príklad bezcitného, prázdneho, plynúceho života. Nie je priam strašidelné, že aj o nás by bol schopný niekto napísať takýto presný popis?
Autobiografický román, ktorý je napísaný pre masy- číta sa to ľahko, každý v ňom nájde kus seba (možno menej, možno viac) a tak sa ani nečudujem, že autorkin počin sa stal bestsellerom. Inak, ja som tam videla tiež jemné paralely medzi Jesť, meditovať a milovať. Ale čo je hlavné, keď prídete večer z práce, je fajn si nad túto knihu sadnúť a vnímať svet aj očami niekoho iného...
Určite pri tej knihe nečakajte spoveď citov autorky (možno len v nepatrnom množstve). Hlavný dôraz sa kladie na jej prácu a húževnatosť, pri ktorej dennej sedela a písala, prepisovala, korigovala, premýšľala. Je krásne vidieť, ako veľmi autorka prežívala kritiku a recenzie o svojich knihách. Zároveň, sama pôsobila ako kritička, a v knihe krásne vidieť jej názory o iných dielach a ľuďoch.
Mrzí ma, že sa nikdy nedostanem k jej úplný denníkom....
Kniha, pri ktorej som rada, že je pri povinnom čítaní na strednej škole. Je ľahká, číta sa dobre, ako stvorená aj pre "nečitateľov".
*SPOILER*Hneď na začiatku tam bola chyba- keď Fin išiel na pitvu, tak sa tam spomenulo, že už Fin bol na mieste činu. Ale Fin na miesto činu o niekoľko strán neskôr. A popravde, netušili ste od začiatku, že páchateľom bude Astair? Rozhodne, ale súhlasím s tým, že to nebola detektívka v pravom zmysle slova, dokonca ani thriller, skôr psychologický román. (Aj keď tá "strata pamäti" bola už príliš)....
ALE, to všetko mi nezabránilo v tom, aby som začala čítať 2.diel.... :)
Dávam tri body, ale skôr by som sa priklonila k 3+. Zaujímavé poňatie toho, prečo sa stalo, to, čo sa stalo. Aj tak si myslím, že výchova v prípade Rudolfa nebola finálnym činiteľom- veľa za to mohla aj genetika, ktorá sa skrývala v jeho bunkách od počatia.
Prekvapil ma ale fakt, že kniha bola prvýkrát vydaná už v roku 1952- keď tie časy ešte neboli prebolené a bola to ešte priveľmi boľavá a citlivá téma (akoby to teraz, tak nebolo, že?).
Asi by sa o tom dalo diskutovať, polemizovať rozsiahle hodiny, a húfy psychológov by o tom mohli písať knihy a ďalšie knihy, ale podstata človeka sa nemení. Či už hovoríme o roku 1952, alebo 1295, alebo 2014...
Čo tým chcel autor povedať?! Milujem tú jej celú životnú metaforu. Kto na to nie je, ten to ani nepochopí...
Táto kniha by mala byť na 1.mieste v rebríčku najhorších odpadov, pretože veľactený autor prekopíroval v podstate celý text Austenovej, pripol tam zopár hlúpych, bojových scén o zombíkoch a doteraz netuším ako to mohol akýkoľvek priemerne inteligentný vydavateľ vydať!
Ale asi je chyba vo mne, pretože som sa práve dopočula, že chystajú filmovú verziu...