adorjas komentáře u knih

Neviem, či táto kniha bude baviť čitateľov, ktorí od Berlinovej nečítali ani jednu jej poviedku. Ale ak máte za sebou Manuál pre upratovačky alebo nepreložené "Evening in paradise", a ste trošku maniakom na Luciin zaujímavý a dramatický život, tak toto vás tiež zaujme.

Tieto úryvky nie sú úplne dokončené- Lucia ich pripravovala vo svojom vyššom veku a svoje memoáre z rôznych domovov, v ktorých žila, skončila okolo 29.roku svojho života, potom už bola tak chorá, že sa im ďalej nemohla venovať a zbierku dokončil jej syn. Publikáciu sprevádza aj fotografický manuál a zbierka pár Luciiných listov, ktoré písala svojím priateľom. Veľmi ma mrzí, že nemáme jej záznamy aj z neskorších rokov, keď už bola rozvedená, so 4 deťmi, alkoholizmom na krku alebo ešte neskôr, keď žila u sestry v Mexiku, ktorá umierala na rakovinu.

V tejto publikácii bolo krásne vidieť, nakoľko sú jej poviedky autobiografické a koľko námetov čerpala aj zo svojho vlastného života.

12.10.2020

Prvý dojem z knihy bol absolútne mätúci. Trošku som očakávala podľa anotácie feministické myšlienky, trošku aj špionážny thriller, kde sa protagonistka vydáva za svojím milencom po celom svete. To druhé som vôbec nedostala. A čo som teda dostala? Krátke dielo, ktoré som si musela dopriavať po čiastkach, pretože to šlo ťažšie ako som si myslela.

Príbeh je o živote ženy, ktorá sa hľadá, kde neviete úplne, čo je skutočnosť a čo je sen. Je to milenka dobrodruha? Stratené dievčatko, ktorej sa zabila matka? Dievčatko židovského pôvodu, ktoré utieklo do Toronta? Alebo manželka nudeného patróna s dvomi deťmi?

Asi práve to malo byť to feministické, to hľadanie seba samej na pozadí blúdením ulíc Toronta. Zvláštne dielo, určite nebude obľúbené, ale rozhodne by som knihu zaradila ako najmätúcejšiu, akú som doteraz (alebo aspoň v poslednom čase) čítala.

26.09.2020

Knihu nehodnotím 4*, lebo sa s ňou vo všetkom nezlučujem, ale práve preto, že nám Paglia prináša iný, opozičný obraz feminizmu, ako to, čo sme sa naučili (hlavne) pri 2.vlne (Friedman a spol.). Paglia kritizuje, snaží sa o protiargumenty a prináša zaujímavých pohľad na sexualizovanosť porna a ženského tela, takisto ako na práva žien, ktoré by sa podľa nej nemali skrývať za zákony ochranňujúce ženy, ale ženy by sa mali tiež ozvať, ak chcú docieliť svoje. Takto, si totiž Paglia myslí, že systém sa nikdy nezmení, ak sa žena ukryje za zákon. Paglia adoruje Madonnu a jej prínos do feminizmu, aj keď popravde si myslím, že Madonna nikdy svoju rolu nechápala takto komplexne a po jej boome (hlavne na prelome 80. a 90.rokov) sa to aj potvrdilo.

Ak chcete čítať opozíciu, tak tieto eseje by vás mohli baviť. Za čo, ale strhávam hviezdičky, sú chýbajúce dáta. Mne nie je jedno, či čítam esej z roku 1988 alebo 2013. Je za tým iný kontext, doba a bolo by fajn, to mať pri jednotlivých kapitolách vyznačené. Takto, sa to čítalo ťažšie, lebo neustále ste hľadali náznaky obdobia. Takisto, zloženie esejí bolo trošku nešťastné- prvá tretina knihy je totálne katastrofálna, až neskôr nasledujú eseje, ktoré trošku viac obrezjmujú Pagiino myslenie a názory. Takto, sa obávam, že veľa ľudí odloží knihu skôr, ako sa dostane k niečomu zaujímavejšiemu.

Najviac ma zaujala esej: Ze sexu a násilí aneb příroda a umení (na e-čítačke som to mala na str. 152)

26.09.2020

Paradoxne, píšem tento komentár 31/8, keď je Deň neprečítaných kníh a u mňa skončila táto kniha ako neprečítaná kniha. Pokúšala som sa ju prelúskať, ale nútila som sa do čítania a to je to najhoršie, čo môžem spraviť, pretože ma potom prejde chuť na čítanie aj na niekoľko dní. Takže, som takto vydržala do 100. strany a vraciam do knižnice s tým, že o niekoľko rokov sa k nej vrátim.

Napriek nedočítanosti hodnotím knihu 4*, pretože jej kvality obdivujem. Fantázia autora, hravosť, kudrlinky, odbočky, piperné konverzácie medzi postavami, hry s jazykom, dokonca hry s tromi jazykmi (veľký obdiv českého prekladateľa, že to dokázal skombinovať aj s češtinou), slovné prešmyčky, dvojzmyselnosti. No povedzte, kto by niečo také dokázal napísať?! Asi jedine Nabokov, ktorý dokonca sám vyhlasoval, že knihy sa majú čítať v origináli a že v preklade sa ich hodnota kvôli inému jazyku stráca. K filozofickým úvahám o plynutí času som sa do 100.strany už nedostala, ale ostatné recenzenti tvrdia, že je tam krásna inšpirácia s Marcelom Proustom ;)

31.08.2020

Astrid, doteraz bola pre mňa autorkou detských kníh, ktoré sú super, ale nepoznala som ju ako dospelú matku dvoch detí v Štokholme počas 2.sv.vojny. Nie sú to rozhodne vojnové zápisky, ale jej popis bežného života prešpikovaný správami z frontu dáva nahliadnuť na život občana v krajine, ktorej sa vojna viacmenej nedotkla. Zároveň, máte možnosť vidieť Astridine začínajúce spisovateľské kvality, z ktorých potom neskôr vznikla jej legenda! Odporúčam a mňa kniha úplne navnadila prečítať si o jej živote aj viac.

23.08.2020

Milá psychologická kniha vedená vo forme dialógov o pároch, vzťahoch a o správaní ako by mali vzťahy fungovať. Občas ma prekvapilo u psychoterapeutky jej čiernobiele videnie- napríklad, že páry by mali ísť zaspávať v rovnakú hodinu a vstávať tiež spolu, a ak chodíte na smeny, alebo máte iný pracovný rytmus, tak by sa mal jeden prispôsobiť a podobne. V texte ma prekvapila aj absencia akéhokoľvek LGBTQ náznaku- nájdete tu len popisy heterosexuálnych vzťahov a ich problémov. 3* dávam práve aj kvôli tomu, že tie problémy, ktoré spomína sú vždy len na tematiku, že muž neupratuje a žena nedáva toľko sexu ako si to muž praje a nemyslím, že každý vzťah je len o tomto.

Zároveň knihu hodnotím kladne, že sa jedná o literatúru z našich končín, žiadne kecy typu "americké výskumy" a kladne hodnotím veľmi laický jazyk - taký, aký by ste bežne použili pri konverzácii v kaviarni- žiadna odborná terminológia, ale naozaj vety a slová, ktorým porozumie každý.

Príjemný počin, ku ktorým mám zopár výhrad, ale na druhú stranu si i tak myslím, že bude fajn, ak si knihu prečíta čo najviac ľudí.

13.08.2020

Povedzte mi ako mohol Sóseki Nacume napísať knihu v roku 1908, ktorá je doteraz moderná a aktuálna?! Autor skvelo vystihol prelínanie tradicionalizmu s modernizmom, popísal feministické ženy, ktoré nedbajú na konvencie v Japonsku na prelome storočia. (S touto knihou som zároveň čítala Slámu i hedvábí od Džuničiho Saga, ktorý pozbieral pamäti Japoncov na malom meste, neďaleko Tokya, kde práve jeho rozprávači hovoria o dobe na prelome storočí, a tam by si ženy nemohli dovoliť to, čo si dovoľujú v Sanširó.)

Veľmi cítiť západniarsky vplyv, autor pár rokov dokonca býval vo Veľkej Británii. V knihe je vidieť zrod moderného Tokya- nehovorí o náboženských balastoch a gejšách, výsmech tradičného učenia a sebapoznávanie hlavnej postavy, podľa ktorej je pomenovaná aj kniha.

26.07.2020

Zdatný a mnohovrstevnatý spisovateľ, ktorý dokáže písať aj takéto viac faktografické knihy. Kniha mala nádherné ilustrácie, ale ten text nebol pre mňa nejaký prudko čitateľný. Čakala som viac povestí/bájí a toto bol trošku iba informatívny výčet (na môj vkus až príliš veľa legendárnych miest vôbec nebolo zaujímavé pre mňa).

29.06.2020

Nebolo to zlé- chápem symboliku, postavu, strasti a malé radosti, vnímanie- lenže ku mne kniha neprenikla.

13.05.2020

Pani Daum ma bavila. Nevšedný názor na svet, ktorý vôbec nezapadá do väčšiny v rámci Gaussovej krivky. A to je skvelé! Pretože nie každý človek prežíva isté spoločenské udalosti, tak, ako by sa to malo. Ale všetci sa pretvarujeme, pretože sa obávame, čo by na to povedali ostatní. A keď tu máme ľudí, ktorí si idú svojou cestou, väčšinou dostanú pretáčanie očami a poznámky a klebety. Obdivujem pani Daum za to, že popísala ako jej umierala mama, že bola schopná vnímať pozitívne aj negatívne stránky svojej mamy, že si dokázala uvedomiť, že mať dieťa je len spoločnesky vyžadovaný fenomén, a že v jej prípade by to neprinieslo žiadne sebanaplnenie. Daum nám predviedla čriepky zo života, o ktorých sa nehovorí a už vôbec nemôžete hovoriť o nich nahlas pred ostatnými.

17.04.2020

Túto krátku novelu zhltnete za dve hodiny a už od začiatku som bola nadšená z jej muzikálnej dynamiky. Autorka nám v nej popisuje pulzujúci život švajčiarskeho Zurichu. A nepopisuje to na základe nejakého nočného života, ako to robí väčšina autorov, ktorí popisujú mestá. My tu vidíme Zurich vo svojej dennej kráse s Zurišškým jazerom, uličkami, kvetmi, ľuďmi na promenáde.

Hlavnou postavou je starnúca baletka Anna, ktorá si Zurich užíva plnými dúškami, cíti je pulzu, cíti je život. Anna sa stýka s umeleckými kruhmi (v knihe nájdeme aj mnoho úvah o umení a jej smerovaní), ale hlavne nehľadí doprava-doľava. Má milencov, chodí si kade-tade. Možno by ju nejaká prudérnejšia duša očiernila. Ale jej prelietavosť nie je nosným vodítkom knihy, jej lásky sú len vedľajším popisom jej charakteru. Jej hlavným sťažňom je jej láska k mestu, ktorým cupitá podobne, ako to robí na javisku, keď tancuje.

Dielo je veľmi pekne vyskladané, naozaj ako nejaká baletná hudba. Čítalo sa ľahko, bola to taká óda na prírodné prvky v meste a o ich užívaní a potešení.

15.03.2020

Jedná sa o beletrizovaný životopis matky autorky. Rámcovo sa jedná o obdobie zo začiatku 20.storočia až po polovicu 20.storočia, čo zhruba predstavuje celživotnú púť Elsy. Spoznávame sa s postupne uvoľňujúcim sa Berlínom pred 1. sv. vojnou až po jeho zlaté roky, kde sa žúrovalo jedna radosť, aby sme sa za pár rokov pozreli do vojnového a hlavne povojnového Nemecka, kedy ľudia trpeli prehrou krajiny a žili naozaj pochmúrne, hladné životy.

Angelika, jej sestra Bettina a matka Else museli kvôli pritvrdzujúcim protižidovským zákonom utiecť do Bulharska, kde sa im podarilo prečkať vojnu a následne sa vrátiť do Nemecka, ktoré len horko-ťažko spoznali.

Absolútne chápem jeden z komentárov na DB, ktorý knihu označil 1*- Elsa bola rozmaznaná, žila svoj život bez rozmyslu, uprednostňovala cit nad rozumom, líhala s mužmi, možno aj so ženami, ktovie! Ale kniha by sa nedala hodnotiť, ak by sme brali do úvahy jej povahu, my predsa v knihe nejdeme obraňovať dobro, ale dostávame tu farebnú postavu, ktorá naozaj žila. Ktorá nekonala len dobro, ale žila tak, ako každý z nás. A tu spočíva kvalita knihy, že sa autorke podarilo na základe ropzrávania príbuzných, korešpondencie a vlastných domyslení poskladať príbeh života svojej matky, ktorá naozaj nebola úplne taká ako tie iné matky v tých časoch.

Najsilnejšou časťou boli pre mňa posledné strany, kde spisovateľka nevkladala svoje domnienky, ale iba okopírovala listy, ktoré jej matka posielala v posledných rokoch jej života. Absolútne auntetické, dokonca nemilosrdné k osobe Angeliky. A som rada, že autorka to tam dala, a neobávala sa názorov na svoju osobu v tom, ako ju matka v týchto listoch popisuje.

Jednu hviezdu strhávam za trošku detinský prejav spisovateľky. Vraj sa jedná o veľmi uznávanú autorku, ale nejakú extrémne umeleckú formu to nemalo. O to viac by ma zaujímalo porovnanie čítania jej iných kníh- žiaľ, iné diela do SR/ČR preložené nie sú a dokonca jej iné diela nedostať ani po nemecky. Možno sa znej stane autorka, ktorá sama zmizne z dosahu spisovateľskej známosti.

15.03.2020

Neskutočne nudná kniha, aspoň pre mňa. Odkazy na prebale sľubovali zážitok, celá téma knihy ako je nebezpečenstvo sociálnych sietí a zneužívanie sľubovalo špičkový román. Žiaľ, nesplnilo sa mi to. Postavy ma nebavili a do tohoto takmer 500 stranového molochu som sa nútila. Myslím, že ak by bola kniha vydaná v USA nejakým americkým autorom, tak by mala väčší komerčný ohlas, trebárs aj na nejakého Pulitzera. Štýlom mi pripomínala Franzena (ktorý má tiež neuchvátil). A čo má teda aspoň trošku zaujalo? Ako som spomínala, nebezpečenstvo vymývania mozgov pri používaní sociálnych médií, zneužívanie našich dát, kultúrne strety medzi USA a inou malou európskou krajinou (Fínsko), kritika amerikanizmu a spôsobu vedenia odborných výskumov.

19.02.2020

Poviedky s cieľom šokovať, poviedky, ktoré od začiatku smerujú k niečomu drsnejšiemu, ktoré viete, že vás budú šokovať, ale napriek tomu do nich idete a čítate ďalej (podobne ako Humbert Humbertove dobrodružstvá s malou Dolores). Niektoré poviedky bavili viac (Vší sílou), niektoré menej (Sardinky), niektoré mali dokonca aj nejakú morálnu pointu (Zrcadlo, kýbl a stará stehenní kost) a pri niektorých si ani za svet nespomeniem, o čom boli (Milovník koček). Poviedky nie sú "líbivé" a to ma nich práve bavilo! Čítalo sa to dobre, aj keď to občas bol riadny hnus (poviedka o pazaritoch v tele Symptom krabičky od sirek).

10.02.2020

Autor potreboval asi vyrozprávať svoje putovanie prešpikované vsuvkami o budhizme a hinduizme. Asi to bol taký trend v tých časoch- kniha je písaná v 70.rokoch v ére vrcholiaceho hnutia hippies. Práve preto autor aj popisuje svoje experimenty s drogami, pri ktorých hľadal svoj cieľ či cestu. Himaláje musia byť nádherné a ešte nádhernejšie v tých rokoch, keď tam nechodilo toľko turistov, ale proste ten autor nedokázal písať pútavo a citlivo, ani vtipne. Možno je to tým, že som videla jeho portrét a má v očiach niečo, kvôli čomu sa ho bojím...

21.01.2020

Veľmi zaujímavá kniha, ktorej námet je nevšedný a často o tom nemáte možnosť čítať. Kapitoly sú však príliš zdĺhavé a to, čo mohla autorka napísať spolu, občas rozvinie na jednej strane, zmení tému a následne sa vráti k téme. Takto preberá dejiny hyginy v 20.storočí- sme pri 70.rokoch, zrazu skočí do roku 1994, aby sa znovu vrátila k 70.rokom. Trošku neprehľadné. Napriek tomu zaujímavý počin, aj keď dej knihy hovoí hlavne o anglosaskej tradícii, východnú Európu, USA, Áziu, proste zvašok sveta by ste tam hľadali márne...Ale je zaujímavé vidieť, že aj takáto vec je plne prepojená so svetovými dejinami. V knihe mi chýbalo väčšie spomenutie témy vakcinácie a vývinu samotných liekov, napríklad penicilínu, ktorý nesporne pomohol prežiť mnohým ľuďom...Tri hviezdičky za na zaujímavú tému, o ktorej často nemáte možnosť čítať.

31.12.2019

Jedna z tých lepších grafologických kníh, ktoré sa dobre môže čítať aj širšej verejnosti. Rozhodne mi to prišlo prehľadnejšie napísané ako grafológia od Jeřábka (2003) alebo od Kulku (2001). Asi najpraktickejším dielom je doteraz kniha od Fischerovej a Katzerovej (2009), ale Romanová prepája vo svojej viac symbiózu jednotlivých znakov, hovorí o vývine písma v detstve, o predĺžení ruky, ktorá je len nástrojom mozgu. Ku koncu boli veľmi zaujímavé jednotlivé grafologické rozbory. Čo mi vadilo, a kvôli čomu utrhujem jednu hiezdičku, bola neaktuálnosť- v dobe vydania originálu knihy v roku 1952 bola ešte homosexualita kladená do triedy chorôb a sexuálnych odchýlok! Bolo by fajn do knihy napísať nejaký dodatok, kam odvtedy grafológia pokročila, alebo aké zmeny sa udiali za tých cca 70 rokov...

29.12.2019

Hodnotím priemerne. Niekoré eseje boli čitateľné, s hlavou a pätou, ale niektoré (hlavne tie od herečiek) boli absolútne o ničom. Z toho dôvodu mám tiež zmiešané pocity z knihy. Prekvapil ma fakt, že v UK sociálne slabšie dievčatá bojujú o to, aby mohli byť ženské hygienické potreby bez zdanenia a že koľko mladých dievčat niekoľkokrát do roka nedorazí do školy, pretože si proste nemajú za čo kúpiť dané potreby. Kniha je hlavne pre mladšie čitateľky, aby ich feminizmus nejakým spôsobom zaujal a vtiahol. Napriek tomu, som rada, že vôbec sa obdobný počin u nás vydal.

28.12.2019

Nechápem tie negatívne komentáre, pretože toto na 48% nebolo (súčasné hodnotenie knihy na DK- november 2019). Knihu by som ohodnotila na cca 60-65%- bavili ma krátke príbehy ľudí naprieč Helsinkami, Parížou, Londýnom. Chápem, že tam autorka chcela pravdepodobne vložiť aj svoj vlastný príbeh (2.časť knihy), ale tá bola na mňa neuchopiteľná a unikala- typický príklad toho, keď slovenský autor chce písať vysokoindividuálne texty.

Ale inak, kniha príjemná, mrzí ma, že som ju musela prečítať v českom preklade (ku slovenskému prekladu som sa nevedela dostať). Myslím, že krátke epizódy postáv v 1.časti úplne ukázali podstatu toho, ako sa cíti tuzemák vo veľkom svete. Tú časť hodnotím skvelo!

11.11.2019

No, bol to príbeh o jednoduchom vidieckom, írskom dievčati, čo hovorí veci z mosta doprosta a snaží sa riešiť veci prakticky. Díva sa divne na ľudí, ktorí konzumujú sushi, nedajbože sa ich snažia jesť dokonca paličkami. Proste, dedinčanka. Ale kniha ubiehala rýchlo, bola tam aj smutná časť a rozhodne mi pripomínala Veselí od Třeštíkovej- aj keď táto írska verzia bola neporovnateľne kvalitnejšia. Feel good román pre ženy.

30.10.2019