adorjas komentáře u knih
Síce má pani spisovateľka nad 50 rokov, aj knih písala v zrelšom veku, ale prostoduchosť postáv ma nezmyselne vytáčala. Áno, pochopila by som to pri Agnes Greyovej u Bronteovej, ale nepochopím to pri súčasnoom románe. Možno to bol pokus o napísanie románu z prelomu 18./19. storočia v súčasnom svete. Nereálne, nereálne, nereálne...
Rozprávka! Dobrí sú dobrí, zlí sú dobrí. Niekedy umrú aj tí dobrí, ale zlí potrestaní budú tiež. Kto vie, prečo kniha získala Pulitzerovu cenu...
Pani Rowlingová je prirodzený rozprávač pre detektívne zápletky . Táto časť ma bavila o niečo menej, dokonca mi pripadala trošku zbytočne obsiahla. Hlavne vzhľadom na to, že kniha mala 500 strán a nakoniec reálne rozuzlenie, ktoré prišlo nečakane rýchlo, nastalo na posledných 20 stranách...
Avšak, táto séria ma rozhodne baví, je to taký návrat ku klasickým anglickým detektívkam v súčasnom svete, a ďalšiu časť si veruže opäť prečítam.
Zaujímavé používanie jazyka, ale tie línie, myšlienky sa striedali tak závratne, že to bolo priam bolestné intenzívne čítať dlhšie ako zopár hodín. Dej vám po chvíľke vyprchá z hlavy, konanie postáv vám bude pripadať nerealistické, avšak spomienka na tú zvláštnu štylizáciu zostane.
P.s. Na druhú stranu verím, že keď sa kniha prvýkrát vydala na začiatku 90.rokov, tak musela vzbudiť ohlas...
Knihu som prečítala až po Kafkovi na pobreží, 1Q84 a Kroniky vtáčika na kľúčik, takže motív Murakamiho paralelných (až absurdných) svetov nebol pre mňa neznámou veličinou.
Kým zo začiatku mi prišiel román priam absurdný, a to hlavne, keď sa ma okolie pýtalo, čo čítam, a ja som odpovedala, o knihe, kde vystupujú pokoutníci a unášajú ľudí. Verte, že ľudia budú klopkať o čelo. Ale ako príbeh napredoval, kniha naberala čoraz melancholickejší a skľučujúci pád.
Pričom, popis mesta s hradbami je úžasnou alegóriou ľudskej psychiky...
Som neuveriteľne rada, že nepatrím do rodiny Bennettovcov. Pri takej matke a sestrách by som sa asi zbláznila :D Vraj, je to najbrilantnejšia kniha Austenovej, u mňa je táto kniha na druhom miesta, predbehla ju Anna Elliotová. Napriek všetkému ju hodnotím veľmi pozitívne. A to, čo ma na jej štýle písania baví najviac je opis charakteristiky postáv, dokáže ich opísať s jemnocitom a predsa zábavne, kriticky a predsa dobrosrdečne.
Malá dohadzovačka Emma :) Len jedno ma mrzí, že kvôli filmovej predlohe, si už navždy budem Emmu predstavovať ako Gwyneth (a tú ja veľmi nerada).
Priemerná detektívka, ktorá neurazí- nenadchne, a po uplynutí pár hodín vám aj vyšumí z hlavy. Ale odporúčam prečítať. Prečo? Pretože J.K. písať vie a má prirodzený rozprávačský talent, čo sa prejavuje tým, že knihu dočítate v priebehu pár dní. A v druhom rade, pretože tí, čo čítali sériu Harry Pottera budú iste zvedaví ako sa spisovateľka popasovala s novým žánrom zo sveta dospelých.
P.s.: Spoiler: A ako to nakoniec dopadlo so Charlotte? :)
Knihu mi odporučila kamarátka s tým, že mi to určite zmení život. Život mi to nezmenilo, to, že som čítala túto knižku upadlo v zabudnutie. Ale predpokladám, že väčším "citlivkám" zahrá knižka na strunku...
Jedna veľká metafora, ktorú si je možné vysvetliť po svojom...Kiežby aj reálny život plynul tak, ako opis vysádzania stromov...
Prosím vás- musím to zdôrazniť, nesúďte knihu podľa obalu, pretože za celý môj život je asi toto najhorší obal na knihu a nemá absolútny súvis s knihou ani s autorkou, dokonca komentár od s-reader-a vysvetľuje aj prečo.
Ale teraz ku knihe. Silné ženské postavy v knihe ma neustále fascinujú, a v tejto knihe dokonca vystupujú dve takéto postavy- Emerence a samotná autorka. Autorka opisným štýlom opisuje charakter svojej služobnej, postupné odhaľovanie jej minulého života, spoznávanie jej súčasného života, útržky života, ktoré z Emerence vytvorili to, čím sa stala. Zvláštnym podaním, je pre mňa osobne, text, v ktorom prevládajú opisy nad dialógmi, a tým pádom vniknete ešte hlbšie do autorkiných spomienok.
Je to silný, ženský, psychologický román, nielen pre ženy. A keby ho napísal anglický autor, bol by zaradený medzi literárnych velikánov, a preto som obzvlášť rada, že som sa ku knihe dostala...možno si na ňu raz trúfnem aj v originálnom jazyku...
Moja prvá kniha, ktorú som si kúpila z prvej brigádovej výplaty v živote a nikdy na ňu nezabudnem. Prvá kniha od Murakamiho, prvá kniha, ktorá ma vtiahla do jeho sveta. Odporúčam najviac každému a možno po prečítaní knižky začnete mať radi aj Norwegian Wodd od Beatles :)
Asi romantické príbehy nesadnú každému ( a to nie som na romantické knižočky), a nesadne každému ani Rollandove vyprávanie deja (ja sama mám problém pri jeho iných knihách), ale táto novela ma uniesla do iného obdobia a chytila ma.
Prvá kniha od autora (a zároveň môj prvý komentár na tomto serveri)...Dejovo sa jedná o klasickú detektívku, brilantne chladné severské prostredie dodáva detektívkam isté čaro. Nie je tu nič, čo tu ešte v tomto žánri nebolo, ale opis života ženy v diere/klietke mi dával zabrať...dokonca aj dva mesiace po prečítaní knihy si na túto postavu spomínam a v hlave ju analyzujem...
Ja neviem, všade hypovaná kniha, ale až taký ohlas u mňa to nebol. Áno, bolo to oddychové, také dovolenkové, ale chýbal tomu cit. Hlbší cit, alebo hlbšie čokoľvek. Takto sme mali postavy, ktoré dosť tlačili na inšpiráciu Malými ženami, ale málo vyformované, povrchne vykreslené charaktery. Ako hovorím, ak si knihu zaradím do žánru oddychoviek, budem spoko.
Claire Keegan do každej knihomoľskej domácnosti!
V útlej zbierke nájdete tri novely, krátke, trefné, úsečné. Novely o vzťahoch medzi pohlaviami, ktoré sú niečím pokrivené, narušené...
Osobne mi najviac učarovala hneď tá prvá a ja márne zháňam ďalšie preložené knihy od tejto írskej autorky. Odporúčam!
Toľko som premýšľala, či ísť do prekladu, až som sa hecla a začítala sa do Coco Mellors v origináli. (AJ v pohode čitateľná cca od úrovne stredne pokročilých).
Povedzme si to tak, túto knihu vidieť všade. Oplatí sa ju prečítať?
Ak chcete stručnú odpoveď, poviem len: oplatí.
Pre tých, ktorí sú zvedaví na dojmy, tak poviem trošku obšírnejšie- je to vzťahovka o Cleo a Frankovi. Ona 24, on o dosť viac. Dokáže sa aj medzi takou vekovou kategóriou vytvoriť puto? Nie je tam už príliš veľký generačný rozdiel? Alebo tuto to autorke vôbec nešlo, a v rámci tém a motívov sa sústredila na iné? A čo vedľajšie postavy, pri ktorých vždy dostaneme malé preview do ich života. A nie je ďalšou postavou náhodou NY, ktorý je nenásytný a žerie ľudí zaživa? Dokážu sa ešte meniť vyformované charaktery? Zmenia svoje vzorce správania? A prečo sa občas musia vyskytnúť vzťahy, ktoré sú medzistupňom nášho vlastného ďalšieho vývoja? A možno len každý vzťah je formatívny? Veľa otázok, veľa možností k diskusii. Fakt vydarená contemporary vzťahovka, ktorá nejde do klišé a pokojne môžem vyhlásiť, že ide skôr do hĺbky.
Slepého vraha som si dala hneď bezprostredne po Pani veštbe a ej, trošku sa mi to prelieva/lo. Oba príbehy sú rozprávané retrospektívne. V Slepom vrahovi je príbeh rozprávaný staršou Iris, ktorá nám postupne prezrádza svoj príbeh. Detstvo, výchovu, ľudí, ktorí ju ovplyvnili, a hlavne, čo sa stalo potom. Ale nebola by to Atwoood, ak by tam opäť nevložila niečo svoje, a podobne ako v Pani veštbe, je tam vložený ďalší príbeh. Kniha v knihe. Takisto hlavná postava je v skutočnosti pred každým iná, a hraje hru na dvojaký život. Navonok pôsobí ako mierumilovná starenka, ale vo vnútri dokáže byť ostrá a kritická.
Akože po celý čas viete, že ide o fiktívny príbeh, ale číta sa to dobre. Celý príbeh je ako víno, ktoré na prvý omak chutí mdlo, ale po prehltnutí sa vône a nuansy postupne odhalia, a prídete na to, že si autorkin bohatý príbeh pamätáte do detailov... Ani jednou z kníh, či Pani veštba alebo Slepý vrah, nesiahnete vedľa!
Dobrým apokalyptickým románom nepohrdnem a veľmi sa čudujem, že kniha v slovenskom preklade Koniec všetkého má také smutné recenzie. Nepátrala som, či je to prekladom alebo kultúrnymi rozdielmi USA vs. SR obyvateľstva, ale mňa kniha bavila!
Kniha, kde sa zdanlivo nič nedeje, odohráva sa viacmenej v jednom dome niekde uprostred lesov medzi šiestimi postavami. Niečo sa stalo, ale nikto nevie, čo. A potom sa začnú diať zvláštne veci, ako sú plameniaky, neschopnosť nájsť cestu von z lesa, a iné. Je to len paranoja alebo sa fakt niečo deje? Zvláštne konanie postáv vás bude dvíhať zo stoličky, a budete si nastopro hovoriť, že vy by ste sa správali inak. Do toho zaujímavé náhľady do ich myšlienok a minulosti, vytvára zvláštnu snovú atmosféru, kde priam šípite niečo diabolské a zlé.
Ja som bola spoko. Oddychovka, nad ktorou o premýšľate, s tým, že autor tam vložil dosť svojich názorov o rodičovstve, spolupatrčnosti, živote strednej triedy a pod.
Super! Skvelé! Autor sa s nami zahráva a síce viete, ako to skončí, ale i tak trošku dôfate, že to bude inak, že tí dobrí vyhrajú.