Aeon
komentáře u knih

pokusal som sa tuto knizku precitat ale moj mozog to proste nedal :-) urcite to je ale podnetna publikacia len moje logicke zmyslanie je podes :-)

mali by to dat ako povinnu literaturu dejepisu strednych skol aby sa este stihlo vsiaknut do prvych volicov o com idu rozhodovat vo svojich prvych volbach a dalej


aplikacia jungovej teorie o archetypoch, konjukcii protikladov a realizacia bytostneho Ja priamo na texte, ktory do velkej miery zodpoveda tomasovi akvinskemu v poslednych chvilach jeho zivota. senzacne a realisticke. ci scifi alebo pravda to asi kazdy musi posudit sam. najviac ma zaujal citat, ze vsetko co som napisal, ma hodnotu slamy - z coho vyplyva, ze niet to nad originalny extaticky stav, ktory vyjavi ultimatnu pravdu.


hmota ako prostriedok projekcie ludskej psyche vo svojej celistvosti? nech sa paci:)


tazka kniha ale vysvetlujuca podstatu nedostatkov marxizmu v komparacii s existencializmom, ktory vnima cloveka v celej komplexnosti a nie len podradenu entitu dejinam a prirode.


vsecko je blud len mlieko je voda :-)


ah ah stvorky stvorky. ja som ich vzdy mal rad :-))


ide o jednu knihu ktora je rozdelena na "dve" knihy. komplexny popis ludskeho Self, prva je cisto text, druha obsahuje aj ukazky mandal od pacientov a vysvetlenia, co znamenaju


determinacia vlastnym nevedomim a jeho obsahmi je zradna vec. keep pushin :-) ale ako aj on sam uznava, tak existuju javy, ktore vysvetlit nedokazeme (asi este ani v roku 2022) a tym padom nemozno vylucit nieco "vyssie" nez len nase mentalne pochody. inak uznavam tych, ktori to prekladali z nemciny. vynajst adekvatne nazvy pre niektore slovne zvraty a slovne hratky asi sposobilo kurenie Krista z hlavy nejednemu prekladatelovi :D


(SPOILER) problematika zla a dobra (pretoze boh riekol, ze stvorenie je dobre ale na posledny den riekol, ze je to velmi dobre aj ako zlo samo o sebe :-)). podstatny je vztah, ktory je pre bubera velmi charakteristicky. zlo alebo dobro ako dve samostatne jestvujucnosti su urcite skutocne, ale ide o nas vztah a pohlad, aky im priznavame. zlo je pohanac k tomu, aby sme sa realizovali. pokial avsak prepadneme do iluzie toho, ze sme sami bohovia, tak je s nami koniec a budeme sa furt mutit v nespocetnych myriadach vlastnych obrazov, iluzii a ako by aristoteles povedal - moznosti. podstatne je im dat tvar a spravne formovat vlastnu dusu - a to mozeme len jednou cestou - oddanim sa bohu.
cital som po snad 10 rokoch. a cela kniha nabrala uplne inu dimenziu. ako buber spomina, myty bez skusenosti kazdeho z nas su len polovica pravdy :-)


krasna kniha. dospel som avsak k rozhodnutiu, ze ku kniham tejto vaznosti nebudem pisat nijaky komentar, pretoze na nom vlastne nezalezi. kazdy, kto si precita tak asi bude rozumiet :)


uzasna kniha. podstatou je zapudenie pohanskych kultov, ktorej sa autor venuje v pociatocnych styroch knihach. pohanske bozstva nie su nic viac nez len nizsie "bozstva" resp. zli duchovia. ti nasledne vo svojej pyche a povyseneckosti "riadia" zivot ludi, ktori ich na druhej strane uctievaju hnusnymi aktami v divadle, ktorych augustin tiez kritizuje. no viac kritizuje tych, co realizuju "nechutne" seansy v chramoch. prava viera realizovana cistou oddanostou pravemu Bohu (defacto v pojmoch platonisticko-aristotelovskej tradicie) a vykonavanim ctnostneho zivota.


nemozem nic vytknut, autori vycerpavajucim sposobom popisuju vznik krestanstva, jeho rozne odnoze a strukturu v kontexte s dejinami, ktore nepopieratelne formovali celu krestansku cirkev.

(SPOILER) cnostny zivot je podstatny avsak k dosiahnutiu "blazenosti" v zmysle zjednotenia s Bohom je nedostacujuci. jedina cesta, ktora pomoze cloveku sa vymanit zo strastiplnosti zivota, neustaleho kolobehu vznikania/zanikania je teurgia ako mysticka cesta k bohu a povznesenie sa do inteligibilneho sveta.
Najpodstatnejsi postreh v spise je popis systemu teurgie, kedy mozno najst paralelu s Plotinom o Bozom kralovstve, ktore prichadza a my ho vitame. Je to presne naopak, Bozie kralovstvo je vsade, len ho nevidime. Teurgia je sposob, akym sa otvorit bozej pritomnosti.
Taktiez je do viac-menej detailov rozpracovany ontologicky system, ktory je plny roznych entit. Zacinajuc Jednom, cez Nus (Duch/Logos), Dusa svetova az po duse individualne a hmotu (egyptske bahno alebo grecke hyle). Vsetko je ale v monade a presiaknute Jednom a jeho esenciou.
Iamblichos bol novoplatonik, ktory do filozofie pridava vlastne nazory a myslienky a tym padom je mierne odlisny od Plotina a jeho filozofie.


kniha by mohla byt kvazi uvod a inspiracia pre mnohych autorov neskorsej doby ako je jung alebo frazer. plutarchos sa zaobera dvoma aspektmi a to povercivostou alebo raznym ateizmom. dost sa zapodieva aj vplyvom epikureizmu a stoicizmu.


kniha je skutocne popis udalosti o zvrhnuti oligarchickej vlady. v ramci deja je par klucovych situacii, kedy postavy vedu dialogy resp. vedu monology na temy o pojme "daimonion" a jeho vplyv do zivota bezneho smrtelnika.


(SPOILER) Plutarchos bol skor spekulativny filozof-historik-religionista, ktory spajal veci, ktore mozno ostatna cast "akademikov" vnimala ako blud a fantasmagoriu ale jeho myslienky urcite stoja za povsimnutie. tato utla knizka poskytla viac nez dost a to svojim sposobom taky predskok k jungovej transformacnej psychologii osobnosti. silny vplyv novoplatonizmu je viac nez znacny pricom by som to nazval ako system henoteizmu - cely kozmos je zivy a v nom su urovne bytia od jedna cez ducha cez daimonov az po ludi a nizsie bytosti vo forme rastlin a podobne. a gro knihy je pojednanie o dionyzovi, apollonovi a poslednom z troch "svatych je hades.


uzasna kniha resp. studia na temu plotina a jeho chapania "slobody". autor vysvetuje povodne plotinove myslienky a "tlmoci" ich citatelovi. ide od cloveka cez bozsky nus az po samotne Jedno/Dobro.
