Amnesiac
komentáře u knih

Dámy a páni, dnes je 25ho decembra a ja som prečítal najlepšiu knihu, ktorá sa mi za už o chvíľu uplynulý rok dostala do rúk. Nebojte, manželská zápletka nie je žiadna Harlequinovka a má v sebe viac z autorovej výbornej prvotiny. Teda pekne psychicky natvrdo. Pri čítani autor často odbočuje do rôznych odvetví, ale iba natoľko aby to nerušilo, takže v tomto smere by som knihu odporúčil aj čitateľom Paula Austera. Eugenides sa stáva s prehľadom mojím obľubeným súčasným americkým spisovateľom.


Po všetkej tej postmoderne, magickom realizme, Musilovi, Pynchonovi a podobných Bolaňoch (samozrejme v dobrom) , padne dobre prečítať si knihu s témou od ktorej akosi vopred očakávate dojatie a podobne silné emócie. Faulksov magnum opus však nie je žiadna lacná či nebodaj povrchná literatúra. Je to prvoligová literatúra napísaná tak povediac klasicky.Všetky slová chvály adresované tejto knihe sú namieste. Ptačí zpev je o ludskosti v neludských casoch


Tak toto bola jazda. Už dlho som sa tak nebavil. Táto kniha má všetko čo od kvalitnej literatúry možte čakať.


Skvelé epické dielo a Steinbeckov magnum opus-o tom niet pochýb. Samotný príbeh je však trochu prehnaný. Oklahomskí farmári to rozhodne nemali ľahké, miestami však Steinbeck skutočne preháňa. Ale z literárneho hľadiska je kniha ukážková.


Obvykle tento druh literatúry nečítam, ale pri tomto titule som urobil výnimku a musím povedať že kniha rozhodne nebola ,,jalová".Slušná sonda do hlavy tak rozporuplnej ako bola Kuklinskeho mozno nikdy nebude uplne objektívna, ale Carlovi sa myslím podaril celkom slusný job na relatívne malom priestore.


Prvý Houellebecqovský trpký zákusok ktorý som okusil. Doma máme aj Možnost Ostrova. Mapa a Uzemie ma každopadne patrične nažhavila aj na ostatné tituly autora , od ktorých očakávam viac vecí ,, z druhej strany" ľudskej mentality. Mapa a uzemie ale viac ako slusna kniha ktora skutocne donuti zamysliet sa nad viac vecami nez len podstatou umenia.


Úplna bomba, trhám si vlasy že som si to prečítal až teraz, ako 24 ročný ,,starý hríb" akoby povedal sám Vonnegut. Samotne spracovanie knihy, krátke odstavce, flashbacky mi pripomenuli knihu Menej než nula, čo je tiež skvelá kniha, pričom nemá s bitúnkom nič spoločného. Kniha je smutná a vtipná zároveň. Vonnegut sa tu ukázal ako majster stručnosti a prirovnaní (Billy vyzeral ako ufúľaný plameniak, poprípade polámaný šarkan).Vonnegut sa chytro vyhol detailnému znázorneniu vojny, pretože takýchto kníh už bolo a viac sa sústredil na zbytky ktoré vojna zanechala.


Chlapík z antikvariátu mal pravdu. Od P.K som toho ešte veľa nečítal, asi 4-5 kníh, ale táto je naozaj dobrá.


Oproto ostatným dielam trosku slabsie, kazdopadne ale stale prva liga s typickými Kraussovským témami a motívmi


mile prekvapkanie. Knihu som prvy krat cital este na strednej, ale dole som ju nedal.Tentokrat sa mi to podarilo. Nakolko som ten magicky realizmus nikdy nemusel, rovnako ako latinsko americku literaturu celkovo, k jej opatovnemu precitaniu ma nakoplo az totalne okuzlenie Robertom Bolanom a povedal som si ze sa do tej juhoamerickej literatury pustim. A kde inde som mohol zacat. A vysledok? Vskutku magicka kniha, vsetky tie incesty, nanebovstupenia, vynalezy a storocne matrony BOHATE vyvazia fakt,ze kdesi v tretine knihy uz neviete o ktoreho Buendiu , Remedios , Ursulu ci plukovníka sa to jedna.


Taký ten klasický bildungsroman, odvyprávaný naozaj nenápadne a pritom pútavo. Aj keď v tomto žánri je jednoznačne majster Paul Auster ( a nie kvoli tomu ze sa to rymuje) jedna sa o vskutku vynimocnu knihu. Musim si od kamaratky pozicat pokracovanie.


McEwana si kupujem už naslepo, až na jednu výnimku (pokánie, ktoré ma netušim prečo aj napriek nesporným kvalitám akosi neoslovilo) sú jeho knihy už klasikou. Ani Solar nevypadáva zo šablónky a ide o typicku mcewanovinu, kde človek očakáva akýsi rozvláčny koniec a vždy príde niečo ine. Pokial sa Vám páčili aj ostatné knihy tak Solar by vas nemal sklamať. Mňa nesklamal.


Čítal som to kvoli započtovej eseji z dejin Am. Literatúry. A tak ako ma kniha bavila do polovice, druhá polovica bolo jedno velke repete polovice prvej, aspon tak mi to pripadalo. Po lopate, ta kniha nie je zlá, iba zbytočne dlhá


Nicole Krauss je pre mňa veľmi príjemným prekvapením, aj keď podobne ladené knihy s poprehádzanou konštrukciou plotu veľmi nemusím. Tento sa však odvíja úplne prirodzene, v patričnom tempe. Tak prečo nie ?


Keď už sme pri generačných výpovediach, tak táto kniha sa mi zdá ešte o niečo lepšia ako Less Than Zero od B.E.Ellisa. Je to samozrejme trochu klišovitá téma ( také súčasnejšie pojatie márnotratného syna), ale chytré použitie nezvyčajného vyprávača (kniha je písaná v druhej osobe) a priamočiary príbeh robia túto knihu veľmi kvalitnou a atraktívnou. Jedno z najväčších prekvapení v poslednom čase.


Celkom mílé prekvapenie, síce forma trochu predčila obsah (ako to niekedy v slovenskej literúre býva zvykom), bolo tam pomerne veľa vecí ktoré stáli za podčiarknutie, a aj napriek tomu ,,urychlenému" záveru novela stojí za prečítanie.


celkom slušná historická kniha plná odkazov na známe osobnosti a udalosti. Ale akosi mi nejde do hlavy prečo bola kniha nominovaná na Nebulu? Kvoli Houdinimu ?


Wow, vazne bomba. Cital som to v anglickom paperbacku a tak ako som bol zo zaciatku rozcarovaný a cakal som, kedy sa to rozbehne, ku koncu som akosi pochopil, ze je tak trochu jedno ci sa tých pat knih ,,spoji,, alebo nie. Neviem to vysvetlit ani presne pomenovat co mi tato kniha dala.


Na úvod musím povedať že kniha nie je až taká jalová ako sa mi zdala na začiatku, a aj napriek očakávanému rozuzleniu v polovici chytí dych. Roth to proste vedel....