bulat
komentáře u knih

Vedecké poznatky časom zastarávajú, ale pohľad do zákulisia fungovania vedy je navýsosť nadčasový. Navyše veľmi vtipne, s nadhľadom a sebeiróniou podaný. Verím tomu, že biológovia si na tejto knižke zgustnú dvojnásobne a často budú uznanlivo kývať hlavou a usmievať sa popod fúz!


Kniha presne 50 rokov od svojho vzniku síce stratila čo-to zo svojej aktuálnosti a niektoré názory sú už dávno prekonané až archaické /napríklad vznik homosexuality/, avšak ako celok knihu hodnotím kladne. Ako píšu iní autori v inej knihe- človek nevznikol z opice, dokonca človek a opica nemajú spoločného predka. Ono totiž platí, že človek JE opica!


Úžasná detektívka o tom, ako sa moderný človek rozliezol z Afriky po celej planéte. Hlavnými stopami, ktoré poslúžili k odhaleniu "páchateľa" je mitochondriálna DNA a predovšetkým mužský chromozóm Y (odtiaľ názov knihy). Pre mňa osobne kniha poskytla mnohé prekvapivé odhalenia- netušil som, že prvá vlna osídlenia Austrálie moderným človekom je staršia, ako osídlenie Európy. A že samotná Európa nebola osídlená migráciou cez Blízky východ a Balkán, ale predovšetkým zo strednej Ázie - z oblasti dnešných stredoáziských republík. Do svojich domovov sme sa dostali riadne veľkou obkľukou!


Osobne mám rád dejiny sveta podané z pohľadu ekonómie. Uvedený titul, i keď je 20 rokov starý ma preto rozhodne nesklamal. A taktiež nestratil nič zo svojej aktuálnosti. Od tej doby vyšlo viacero titulov na túto tému - napríklad Ferusonova Civilizace alebo Proč státy selhávají od Darena Acemoglu. Všetky tieto tituly sú si v podstate podobné - a novší autori zcela určite čítali i túto knihu. Autor v tejto knihe navyše nie je prehnane politicky korektný, čo mu umožňuje pomenovať čiernu čiernou a bielu bielou. Ona často preklínaná a očierňovaná západná civilizácia sa za svoj prínos ľudstvu rozhodne hanbiť nemusí ...


Skvelá kniha nabitá informáciami do tej miery, že až praská vo švíkoch... a okrem toho, neskutočne zaujímavý a originálny pohľad na dejiny sveta !


Túto knihu som si kúpil pred pár rokmi s predstavou, že pojednáva o kvantovej mechanike a Einsteinovi. Nakoniec som zistil, že sa jedná o matematiku, konkrétne o teóriu chaosu. Matematika je pre mňa pole neorané ale súčasne je to oblasť veľmi zaujímavá. Čo sa týka chaosu, nemožno si ho pliesť s náhodou. Náhoda a chaos sú dve rôzne kategórie, aj keď nie vždy striktne odlíšiteľné. A kde nájdete chaos? No takmer všade. Zo všetkých príkladov sa mi najviac páčil vodovodný kohútik. Ak sa budete doma priveľmi nudiť, skúste pomaličky otáčať kohútikom na vašej batérii a sledujte, čo sa deje. Najprv bude voda kvapkať pomaly a pravidelne. Pustíte viac, frekvencia sa zvýši, ale stále zostáva pravidelná. Ak budete veľmi precízni, pri ďalšom púšťaní kvapkanie zmení rytmus- rýchle dve kvapky + pauza + dve kvapky + pauza... Ak by ste ďalej púšťali kohútik po stotinách či tisícinach milimetra, rytmus sa zase zmení, počet kvapiek viazaných v jednom balíčku sa zvyšuje. Avšak rytmus celkovo zostáva stále ešte pravidelný.Úplne nakoniec sa stáva kvapkanie úplne nepravidelné - a to je práve ten CHAOS. Mne sa uvedený pokus podaril po dvojkapky, ďalej som už nemal dostatočne citlivú ruku. Schválne si to skúste - len pozor, aby ste nevytopili kúpeľnu


Vo svojej dobe to bola zrejme zaujímavá popularizačná kniha osvetľujúca embryológiu z funkčného hľadiska. Dnes, po 25 rokoch kniha už nutne zastarala. Výskumy z oblasti molekulárnej biológie, ktoré boli vtedy ešte v plienkach sú zmienené iba veľmi okrajovo, ako smer výskumu do budúcnosti. Biológia, predovšetkým tá molekulárna je obor, ktorý sa za posledných 20 rokov búrlivo vyvíja. A knihy venujúce sa tejto oblasti starnú rýchlo.


Predstavte si chorobu, ktorej výskyt je v populácii 1%. Táto choroba sa dá odhaliť testom, ktorého spolahlivosť je 79 % - čiže v 21% prípadov vyjde falošne pozitívny výsledek (test u vás vykáže dané ochorenie, aj keď ho v skutočnosti nemáte). Vy si urobíte daný test a vyjde vám pozitívne. Akú pravdepodobosť (v percentách) máte, že daným ochorením skutočne trpíte ?


Najlepšia kniha o svete elementárnych častíc, aká sa mi dostala do rúk. Autor patrí k osobám najpovolanejším- stál u zrodu časticového modelu a sám ho veľkou mierou spoluvytváral. Kniha čitateľa prevedie húštinou častíc, od elektrónov a miónov cez protóny, mezóny, pióny, bozóny a čo ja viem čo ešte až po neutrína a kvarky. Dokonca aj ťažšie partie, kde vysvetľuje Higgsovo pole, virtuálne častice, poruchové a kalibračné teórie, renormalizáciu a ďalšie výpočtové techniky sú dobre zrozumiteľné. Kniha ide dostatočne do hĺbky, ale pritom zostáva veľmi dobre zrozumiteľná i laikovi. Niektoré fakty sa od vydania knihy upresnili, napríklad hmotnosť a oscilácia neutrín, ale inak je stále platná. Jedna z kníh, ktoré ťažko zohnať ...


"Kurt Gödel zemřel schoulený jako nemluvně v sobotu 14. ledna 1978. Podle úmrtního listu byla příčinou smrti podvýživa a vyčerpání způsobená duševní poruchou. Před smrtí vážil jen 30 kg. Jeho paranoja odpovídala syndromu strachu otravy jídlem , který vedl k dobrovolnému vyhladovění"
... ono tá genialita býva často vykúpená niečim iným- a medzi matematikmi zvlášť


Začítal som sa do knižky o MITOCHONDRIÁCH. Nevedel som si predstaviť, čo takého zaujímavého môže autor písať o týchto malinkých bunkových organelách na 450 stranách, ale po prvých 100 stranách som zistil, že je toho neúrekom! Tieto malé štruktúry v sebe skrývajú viac, než by si človek myslel. Už len proces ich vzniku je ojedinelý a výnimočný a autor ho podal priam detektívnym spôsobom. Ani som sa pri čítaní nenazdal a bola polnoc !


....
Pri večeri zo zvyku
dal sa kocúr do kriku,
že ho páli, že ho štípe,
nechže si to sama chlípe,
že tam dala papriku!
...
ako zo života vystrihnuté !


Prvá kniha od Paula Daviesa, ktorú som prečital, rozhodne nesklamala. Prvé dve tretiny knihy sú položené na poctivom /tradičnom/ fyzikálnom základe, v závere sa autor dostáva viac na pole filozofie. Kladie si otázky ohľadne zmyslu existencie vesmíru, ako i života v ňom, pokúša sa dešifrovať úlohu vedomia, pozorovateľa a chápateľa prírodných zákonitostí. Súčasne naznačuje principiálne mantinely vedy ako takej...


Kniha je viac ako 50 rokov stará a je to na nej poznať. Všeobecné veci o vedeckom pokroku ako takom samozrejme nezastarali, ale inak človek žasne, čo všetko v r. 1965 nebolo ešte známe. Navyše od tej doby bolo napísaných kvantum kníh na túto tému. Možno si ju kúpiť z úcty k Feynmanovi, ale to je tak asi všetko.


Túto knihu som pomerne dlho zháňal. V ponuke antikvariátov sa vôbec nevyskytuje. Až som ju nedávno náhodou zadal do známeho nákupného vyhľadávača a ajhľa- jeden internetový obchod ju mal v ponuke a novú! Tak sa mi nakoniec, i keď trochu s oneskorením dostala do rúk.
A oplatilo sa byť vytrvalý. Kniha podrobne mapuje politickú históriu Spojených štátov amerických v rozmedzí od roku 1700 do r. 1900. Prvá kapitola popisuje vývoj pred ustavením nezávislosti, ďalšie sa venujú už samotnému vzniku štátu a jeho následnému politickému vývinu. Autor podrobne rozoberá vnútorné politické zápasy a ich prepojenie so zahraničnou politikou. V knihe búra mnohé mýty- napríklad tie o izolacionizme Ameriky či o ľahostajnosti Američanov k vonkajšiemu svetu. Podrobne analyzuje jednotlivé dôležité medzníky politického života, podhubie všeobecne známych udalostí, ako bola expanzia na kontinente, občianska vojna, americko-španielska vojna ale i mnohých ďalších.
Kniha je mimoriadne vyvážená. Autor je poctivý v tom, že americký štát a jeho históriu neadoruje, ale ani ju povrchne a populisticky nezatracuje. Podrobne sa venuje i menej slávnym kapitolám v histórii svojej krajiny. Genocídu indiánskeho obyvateľstva či desaťročia otrokárstva v už modernej dobe iste zarámovať nemožno. Ovšemže jednou zo základných motivácii národa v pochode na západ bola túžba po obohatení a zisku. Ale nielen to. Veľmi silný vplyv v americkej histórii mali i abstraktnejšie ideály, vyššie morálne faktory, republikánske hodnoty a osobné práva a slobody človeka zakotvené v Deklarácii nezávislosti. Tú prezident Lincoln vyzdvihol nad samotnú ústavu štátu, v ktorej bolo zakotvené otroctvo. Tento idealizmus bol nemenej dôležitý nielen v rozhodovaní politikov ale aj v utváraní verejnej mienky širokých vrstiev obyvateľstva.
Avšak európsky pohľad na americkú politiku bol vždy iný a nutne skreslený. Cynickí Európania málokedy chápali mieru idealizmu v americkej politike a činoch. Preto ich vždy interpretovali a dodnes interpretujú z tejto perspektívy. V lepšom prípade ich mali za naivných rojkov, v horšom prípade za pokrytcov, ktorí za vznešenými ideálmi skrývaju ziskuchtivosť a túžbu po moci. Tieto prízemné motívy mohli byť v pozadí prítomné, avšak neboli jedinou ich motiváciou a azda ani nie najdôležitejšou. Dakedy boli motívy k činom, konfliktom či vojnám oveľa ezoterickejšie a ťažko uchopiteľné- patrilo k nim mimo iné i túžba po uznaní moci a postavenia veľkého národa, túžba po sláve, presadenie svojho typu zriadenia a podobne. Hendikepom Američanov možno bolo ich absolútne presvedčenie o nadradenosti svojho politického a spoločenského systému. Ťažko potom znášali nevďačnosť a nepochopenie u "zaostalejších" národov a krajín, s ktorým sa nutne stretávali pri presadzovaní svojej moci a svojho pohľadu na svet.
Osobne som nemal hlbšie znalosti o ranej histórii USA, o to viac prekvapivých postrehov mi kniha poskytla. Táto história ovplyvňovala politiku Spojených štátov i v 20. storočí a ovplyvňuje ju zrejme do súčasnosti. Mnohé udalosti moderných amerických dejín majú svoje paralely alebo východiská v 19. storočí. To umožňuje vidieť novšie udalosti trochu v inom svetle a z iného uhla pohľadu. Spojené štáty si netreba idealizovať, ale rovnako hlúpa je aj ich démonizácia a očierňovanie. Módni antiamerikanisti o histórii svojho objektu nenávisti zrejme moc nevedia. Táto kniha môže poučenému človeku rozšíriť obzor a snáď i nabúrať niektoré zakorenené predsudky.


Nebudem sa zoširoka rozpisovať, táto kniha je jednoducho pecka. Úplne chápem, prečo sa tak ťažko zháňa.


Veľmi dobré a nerozvláčne zhodnotenie ešte stále teplej stredoeurópskej histórie. Autor sa zameriava predovšetkým na úlohu neoliberalizmu po revolučnej vlne roku 1989, avšak jednoznačne vymedzuje aj jeho vtedajšie i následné limity. Mnohé z myšlienok v tejto knihe sú naozaj podnetné a nútia minimálne k opätovnému zamysleniu či dokonca prehodnoteniu známych faktov z našej histórie.


Väčšina evolučných biológov vo svojich populárnych knihách popisuje cestu vývoja od baktérie k človeku. Richard Dawkins na to ide opačne- zostupuje od človeka k oným baktériám. Kniha je klasikou v danom žánri. Ak sa vám ju podarí zohnať, prečítajte si ju- rozhodne sa nebudete nudiť.


Mimoriadne zaujímavé je tematické vymedzenie tejto knihy- život mestskej populácie Sovietskeho zvazu v 30. rokoch /20. storočia/. Na pozadí kataklyzmatických politických a spoločenských udalostí autorka vykresľuje každodenný život, strasti a útrapy bežného človeka. Je zrejmé, že život celej spoločnosti nejde komplexne popísať ani na mnoho sto stranách tejto objemnej knihy, ale poctivú snahu autorke uprieť nemožno. A viete čo bolo v sovietskej spoločnosti mocnejšie od Stalina? Bol to "blat".
