carcassonna komentáře u knih
Pre mňa zatiaľ najlepšia kniha roku. Každá časť - múza - tejto malej knižočky ma o niečo obohatila. Či už z oblasti medicíny, hudby alebo milujúcich slov na adresu manželky Jitky. Čítať o pánovi profesorovi a jeho živote bolo neuveriteľne povznášajúce a inšpiratívne - má krásne myšlienky, napríklad Prahu opísal tak, že som mala sto chutí ísť ihneď hľadať miesta, o ktorých rozprával (bola už noc), nebojí sa priznať chyby, aj v pokročilom veku, má ešte stále veľa plánov, vie a vedel si užívať život, a čo je na tom najlepšie - keď vezmem do úvahy, akou osobnosťou pán Koutecký je, čo všetko dokázal, koľko vyznamenaní má - zdá sa mi, že je stále neuveriteľne skromný.
Odporúčam si knihu prečítať, lebo moje slová nestačia na opis tohto skvelého človeka. Viac takých ako je on.
Taký život, aký prežila Liesbeth Otto, je ťažko uveriteľný, napriek tomu to nie je žiadny fiktívna hrdinka,ale skutočná žena. Niekto by mohol namietať, že po morálnej stránke, nebola práve ukážková - kradla, bila sa, bola v nápravných táboroch, bola agresívna, hádavá, ale treba brať do úvahy, že odmala žila na ulici, a práve tieto vlastnosti ju zachránili. Na druhej strane v nej ulica a všetky životné skúšky dokázali vypestovať aj silné stránky - odhodlanosť, nikdy sa nevzdávala, zmysel pre férovú hru a spravodlivosť, chuť neustále sa učiť, dokonca veľmi rada čítala, a aj v tých najťažších situáciách vedela nájsť niečo, z čoho sa mohla tešiť. Napríklad ešte ako dieťa milovala slobodu, niekoľkokrát to zdôraznila alebo naopak, keď ju zatvorili do detského nápravného tábora - pre ňu to nebola tragédia, ale strecha nad hlavou, posteľ a hlavne jedlo. Tieto veci mi neustále pripomínali, že ku šťastiu nám stačí málo, dokonca máme nadbytok, a stále to nevieme doceniť.
"Kdokoliv stvořil lidstvo, dopustil se podstatné konstrukční chyby. Lidé měli zbytečné sklony příliš často se ohýbat v kolenou."
Hloupí lidé často dokážou věci, o které by se chytří neodvážili pokusit ...
"...ale společnost, ať už je to cokoliv, většinou nemá ráda lidi, kteří udělali, co bylo třeba udělat, nebo řekli, co bylo třeba říci."
Tento diel sa mi zatiaľ páčil najviac, vystupovalo tam oveľa viac mýtických postáv, bolo to vtipné, malo to jasný odkaz a dokonca to bolo aj smutné - politika a jej intrigy na ovládanie spoločnosti, hranie sa na Boha, sloboda a jej cena, sexizmus, rasizmus a mnoho iných myšlienok - hlavne v závere, ktoré nemôžem napísať lebo spoilery.
Každopádne to stojí za prečítanie.
Strašne ma štvala tá kniha a hlavne som nenávidela hrdinku - neskutočne mi liezla na nervy. Ani som to nedočítala.
Snáď jediné pozitívum v tej knihe bola časť, keď vypukol mor a Ambra prestala byť na chvíľu do seba zahľadená, sebecká, povrchná, hlúpa ženská a ukázala trochu súcitu a starosti aj o niekoho iného, než o seba.
Môj prvý Pratchett a musím povedať, že úžasný. Že som ho neobjavila skôr!!! A pritom to vraj nie je ani jeho najlepší diel, no mne sa páčil a nemôžem si sťažovať, rozhodne som čakala menej a tentokrát som dostala viac! Myslela som, že to bude oddychovka jednoduchšieho zamerania, ale núti premýšlať a zaujímavým spôsobom podáva pohľad na náboženstvo, filozofiu, vieru. A humor fantastický.
Strach je podivná půda. Rodí hlavně poslušnost, která se podobá kukuřici, protože roste v řadách, a tak umožňuje snadno odstranit plevel. Jenže občas zplodí odpor, a ten, stejně jako brambory, roste a dozráva pod zemí.
"To je velký býk", řekla želva.
"To je podoba Velkého boha Oma v jednom z jeho božských vtělení! A ty budeš tvrdit, že jsi On!"
"V poslední době jsem se necítil dobře", zabručela želva.
Bohové nemají rádi lidi, kteří moc nepracují. Lidé, kteří nejsou dostatečně zaměstnaní, by mohli začat přemýšlet.
Om, který se nepohodlně kýval v Brutově mošně, začal propadat hluboké depresi, která se většinou zmocňuje realisty v přítomnosti optimisty.
"Hlavný problém-presnejšie jeden z hlavných problémov, lebo ich je viac-, jeden z hlavných problémov vlády nad ľuďmi spočíva v tom, koho na to môžete získať, či skôr, kto dokáže presvedčiť ľudí,aby ho získali a nechali si od neho vládnuť.
Aby sme to zhrnuli: Je známym faktom, že tí čo najviac chcú vládnuť ľuďom, sa na to práve z tohto dôvodu hodia najmenej.Aby sme zhrnuli zhrnutie: Ktokoľvek, kto je schopný nechať sa zvoliť, by tento post nemal v žiadnom prípade zastávať. Aby sme zhrnuli zhrnutie zhrnutia: S ľuďmi sú problémy!"
Arthur a Trillian mali na tvári výraz zajaca, ktorý v noci na ceste dospeje k presvedčeniu, že blížiacim sa reflektorom auta sa dá najlepšie čeliť tak, že ich pohľad opätuje.
"Vy ste vyhlásili vojnu susednému kontinentu?!"
"Presne tak!Totálnu vojnu! Vojnu, ktorá navždy ukončí všetky vojny!"
"Ale veď tam ešte nikto nežije!"
"To viem,ale raz tam niekto bude žiť.Nechali sme im otvorené ultimátum."
Mne sa kniha páčila, Pipi je svojhlavá, nebojí sa a jej názory i hodnoty sú občas pokrútené, ale inak je s ňou sranda...synovi sa kniha páčila, aj keď neskôr ju prebil Emil z Lonnebergy :-)
Zasa nesklamal. Kratšia kniha,ale o to kvalitnejšia. Je o osobnej morálke a náboženskej viere. Avšak Steinbeck nesúdi, dáva len pohľady a na konci Vás nechá, nech sa sami rozhodnete, čomu chcete veriť, a kto reprezentoval to svoje vierohodnejšie. Je to ten typ knihy, o ktorej premýšľate ešte aj po dočítaní - je temná, možno depresívna, tajomná a podnetná.
Jedna hviezda za obálku a za dve či tri zmienky o drakoch. Inak to bola veľmi dlhá kniha, ktorá sa na povrchu tvári, že je o niečom, ale pri hlbšom zamyslení sa, je vlastne o ničom.
Štítky "draci" a "pro dívky" pri tejto knihe sú zavádzajúce.
Skôr 2.5 Začala som to čítať, lebo som chcela skúsiť niečo od českej autorky, čo nebude nijako experimentálne alebo inak umelecké. Boli to príbehy žien - v podstate nejaké úseky zo života postáv, viac-menej "zlomové", celkom zaujímavé, navzájom poprepájané, čo bola tá dobrá časť, ale nešli veľmi do hĺbky, príbehy ostali otvorené - čo je fajn, ak je autor zručnejší alebo dá postavám väčší priestor, tu bolo postáv veľa, ale málo priestoru - takže môj dojem
z knihy je, že to bolo hlavne povrchné a zbytočné ... Nedočítané.
Takúto knihu som nikdy predtým nečítala - myslím z pohľadu imaginárneho priateľa, Buda. Pamätám si, že som ju "zhltla" za deň, pretože sa číta ľahko, je napínavá, miestami vtipná,ale aj smutná. V príbehu je načatých viacero vážnejších tém - autismus, šikana, smrť, priateľstvo, dôvera, najviac ma však zaujalo detstvo, a ako rýchlo ho strácame - to bolo najlepšie ukázané práve na životoch imaginárnych priateľov.
Ja tomu nemám, čo vytknúť, mne sa kniha veľmi páčila. Mám rada, keď v sebe príbeh nesie nejaký odkaz - aspoň ja som ho tam našla.
Najlepšie! Kúpila som synovi na Vianoce ( ale tu nebudem klamať a priznávam, že som to kupovala hlavne pre seba, a s ďalšími dielmi, to bude to isté).
"To, co se tady odehrává...je akt pravé dobročinnosti..."
TO TEDY NENÍ
"Cože? Jak se odvažuješ -"
KDE JSI BYL MINULÝ MĚSÍC? BUDEŠ TADY PŘÍŠTÍ TÝDEN? NE. ALE DNES V NOCI CHCEŠ UVNITŘ CÍTIT TO PŘÍJEMNÉ TEPLO SPOKOJENÉHO JÁ. CHCEŠ, ABY O TOBĚ DNES VEČER ŘEKLI -JAK DOBRÉHO TO MÁME KRÁLE.
Perfektný príbeh na Vianoce. Tento diel sa mi zdal viac filozofický a obsahoval oveľa viac skrytých významov. Hlavne to však bolo o viere, fantázii, aké je pre nás dôležité, všetky tie vymyslené príbehy uchovať - tie tu boli už odpradávna, a ak by sa vytratili, stratili by sme časť samých seba - hlavne čaro detstva. Vraj už odmala by sme sa mali učiť veriť týmto malým klamstvám, aby sme neskôr v dospelosti mohli uveriť v tie veľké, ako je morálka, spravodlivosť a podobne.
"TOHLE NESMÍ BÝT SMUTNÝ ČAS. PŘEDPOKLÁDÁ SE, ŽE ČAS SVÁTKU PRASEČÍ HLÍDKY BUDE ČASEM RADOSTI, HOJNOSTI A MÍRU. A SLÁB TEN, KDO ZTRÁCÍ V SEBE VÍRU! A MALÝ TEN, KDO MALÝ MÁ JEN CÍL!"
Knihu som čítala už veľmi dávno, hneď ako u nás vyšla, takže pamätám si len dojem, ktorý z nej mám a ten je hodne dobrý. Mám rada knihy iných kultúr, kde sa môžem niečo zaujímavé dozvedieť a tento príbeh k nim určite patril.
Kniha bavila a po prečítaní ma napadlo, že chcem natrafiť na viac takýchto podobných.
Jedna z mojich obľúbených, už viackrát som ju čítala a nikdy ma nesklamala - s každým novým čítaním sa tam dá nájsť niečo nové, čo je známkou dobrej knihy. Vybrala som ju aj na výške ako záverečnú analýzu spomedzi všetkých anglo-amerických klasík (ale výber nebol jednoduchý). Mne sa páčil hlavne Janin charakter - je silná, odolná a drží sa svojich zásad, aj keď to znamená, že si odoprie, čo najviac miluje...Ale nie je to len o tom, je tam mnoho iných zmienok, napríklad o náboženstve, morálke, je to prepracovanejšie, temnejšie, než napríklad knihy od Jane Austenovej (ktorú mám tiež rada, ale jej knihy nejdú tak do hĺbky)
Autorka nám všetko povie, vysvetlí, skoro nič neukáže - nedajbože by sme to mohli pochopiť inak, ako zamýšlala. Na začiatku nás žiada, aby sme ku knihe pristupovali kreatívne, napriek tomu je to viac menej historická fikcia - po alternatívnej histórii ani vidu, ani slychu. Autorka pridala mágiu, ktorá ničomu neslúži, nemá žiadnu transformačnú silu. Ak čakáte fantasy prvky, tých je tu jak šafránu a používaním moderných, politických fráz na dotvorenie atmosféry akože 19. storočia, si tiež moc nepomohla - hlavne, že sa téma knihy točí okolo využívania jazykových nuáns a nepresností!!!!!
*Unavujú ma ľudia, ktorí emigrujú do sveta plného bielych mužov, vyštudujú tu elitné, biele školy a potom sa tu rozvášňujú, jak je tento biely svet zlý a hrozný! Zaujíma ma, kde by autorka bola, keby jej rodičia do tohto hrozného sveta neemigrovali z Číny!
Autorka si robí doktorát na témy prezentované v knihe, takže je možné, že odráža širšie problémy v rámci našich vzdelávacích systémov, kde je kritické myslenie a tvorivosť podceňovaná. Tak tu máme generáciu mladých spisovateľov, ktorí sa viac zameriavajú na sprostredkovanie preddefinovaných správ, a nie na vytváranie vyvážených, podnetných príbehov.
Záverom: Celkovo je "Babel" sklamaním. Kniha prehnane vysvetľuje, je málo imaginatívna a poučuje svojich čitateľov, ktorí si nemožu vytvoriť vlastný názor.Autorka nevytvorila ani pútavý príbeh, ani uveriteľný svet. Kniha je ukážkovým príkladom súčasného trendu v literatúre, kde agresívne, ideologické posolstvo prevažuje nad kvalitou naratívu.
Som nadšená, že sa táto kniha dostala aj na náš trh (mám ju anglicky a teraz už aj česky - obe knihy majú super obálky, ale chcela som hlavne autora podporiť). Nielenže je to od chlapca na autistickom spektre, ale je to žáner, ktorý ma v poslednej dobe dosť baví - o pozorovaní prírody, o vzťahu ľudí s prírodou a o tom, ako nám to môže pomôcť s duševným zdravím - pre mňa sú to dve dominantné témy (autizmus a vzťah k prírode, a práve tým, že je to takto špecifické, tak to asi nebude pre každého).
Za mňa je to magické, poetické, jeho napojenie na prírodu je inšpiratívne, jeho vášeň a znalosti prírody sú neuveriteľné, ... Dala by som aj desať hviezd :-)
Nedočítala som to. Kniha ma rozčulovala a zároveň nudila. Jedna s tých pseudo-intelektuálnych výplachov vedomia, kedy namiesto toho, aby postavy niečo robili, tak Vám to autorka len tak medzi rečou spomenie. Ako príklad: Lou je génius, IQ 160, nič v knihe tomu nenasvedčovalo, možno práve preto, že autorka sama nie je génius, takže nevie, ako také decko funguje, premýšla; sú to len klišé typu : Mám rada experimenty, o všetkom veľa premýšľam a nikto sa so mnou nebaví. Čakala som niečo hlbšie vzhľadom na pochvalné hodnotenie a zaujímavý námet, ale toto je podpriemerný román o ničom.
Myslela som, že to bude pre mňa za 5, ale nakoniec len 2.5. Rozťahané na viac než 400 strán, možno ak by to bolo o polovicu kratšie... Najskôr som sa zamerala na príbeh, ale chýba tomu nejaká nosná myšlienka (áno, je tam vojna a iné tragédie, ale niekedy to nestačí), potom som to skúsila s charaktermi, ale tie boli tiež plytké. Nemalo to nič, kvôli čomu by som chcela pokračovať, dokonca ponocovať, aby som mohla prečítať "ešte aspoň jednu kapitolu".
A preklad?! To neviem, čo malo znamenať, ale po asi 30 stranách som toho mala už dosť a hovorím si, že to si musí prekladateľ robiť srandu. Toľko zdrobnelín nie je ani v detských knižkách (hebounký, čisťounký, slaďounký, chrámek, lucernička, bradička, nosík, rybičky, bahýnko! ...) - na každej strane najmenej desať.
Po 200 stranách som knihu odložila. Nedočítala.
Slabšia trojka. Hodne povrchná, historická fikcia. Čarodejnické procesy z Lancashire - dôvod, prečo som knihu chcela čítať - sú tu použité ako kulisa pre panský život, konkrétne život Fleetwood, ktorý ma moc nezaujímal. Ale obálka je pekná.
Dcery čarodejného vrchu od Mary Sharrat je lepšia voľba.