ChristineDaee komentáře u knih
Uznávam, Dance Macabre rozhodne nie je pre každého. Aby ste boli tým pravým čitateľom, musíte byť:
1. Fanúšik filmov, kníh a rozhlasových hier starších ako 20 rokov, pretože novšie tu nenájdete.
2. Veľký fanúšik, ktorý väčšinu už pozná a tak ho neznechutí lavína spoilerov.
3. Najväčší fanúšik, takže vás zaujme aj odpad z hororového žánru, ktorý si v skutočnosti zrejme nikdy nepozriete....
Ja osobne spĺňam požiadavky a knihu som si veľmi užila. Naozaj ma sklamala len absencia nemých hororových filmov a tiež tých z 30. rokov, ktoré preferujem. Najviac na oslovila kapitola o svätej trojici hororových klasik - Dracula, Frankenstein a Hyde.
Nešťastie tejto knihy sa skrýva v tom, že som ju čítala hneď po 1984. A toto dielo je tak neuveriteľne prokomunisticky vyfarbené, že to bolo neznesiteľné čítanie. Tupí, krutí a aj prihlúpli Nemci oproti statočným Čechom a dokonalým, nadľudsky dobrým Rusom. Prirodzene, náboženstvo sa stáva smiešnym a známa značka s kosákom symbolom najvyššieho blaha.
Ale oplatí sa zbierku prečítať. Milujem Drdov nádherný štýl, skvelú prácu s atmosférou a pestré opisy. Rozprávky (oplatí sa prečítať, každú jednu, čo kedy napísal) sú v zbierke dve, za každú som udelila po hviezdičke, pretože sú dokonalé a tretia je za poviedku Vyšší princip, tá je zrejme najlepšie z Drdovej tvorby vôbec a na jej konci som sa rozplakala. (v autobuse!!!)
Napokon, vyberme si jemnejší, večný význam diela: Vojna je strašná a treba sa jej vyvarovať.
,,Vedle hrnku s kávou tu leží na talíři nakousnutý krajíc. Široký mužský chrup v něm vyťal dva půlměsíce. Nic víc. Žloutne se máslem. Je rudý malinovou zavařeninou. Rudý - jako krev.''
Myslím, že sa neoplatí rozoberať význam diela, keďže tak urobilo už mnoho užívateľov predo mnou. Taktiež už netreba zdôrazňovať, aký inteligentný, geniálny vizionár spisovateľ bol. Mnohé jeho predpovede sa splnili počas komunizmu, mnohé sú neobyčajne platné v súčasnosti... (najmä všadeprítomné médiá, ktoré robia z ľudí stádo nemysliacich blbcov a stopercentná verejnosť všetkého, čo koná väčšina obyvateľstva - koľko je takých, čo odfotia nielen každé jedlo, než ho zjedia, ale aj nádhernú kompozíciu svojich nôh a záchodovej misy!)
Radšej sa chcem vyjadriť k vplyvu knihy na mňa. Čítala sa mi skvele, za dva dni som ju zložila, bolo to napínavé a desivé, teda ingrediencie, ktoré vyhľadávam. Lenže so záverom prišla ťažká vlna depresie. Toto je jednodznačne kniha, ktorá je najbezvýchodiskovejšia a najzúfalejšia zo všetkých, čo som čítala. Vysvetlím na príklade: Ak by sa v našej pokojne dedinke zjavil šialený vrah, zabednila by som dom a zapojila šedé mozgové bunky, ak by nastala invázia upírov, oprášila by som všetky vedomosti a pripravila koly, ak by vypukla vojna, utiekla by som do zahraničia, ak apokalypsa, do vesmíru... Prípadne sa dá za každých okolností umrieť nádhernou hrdinskou smrťou, ktorá pomôže mnohým... Lenže, ak by knihy pomaly vymierali, hudbu vyrábali stroje (čo je dnes aj pravda, lenže ešte vždy nám ostáva hudobné dedičstvo predkov), zužovali slovnú zásobu, zrušili lásku (!!!!!!), rodinu, priateľstvo, ZMAZALI HISTÓRIU... Jediné riešenie zavesiť na krk slučku a vyskočiť z okna... Jediné. Toto by som spravila po prvých dvoch stranách knihy. Nemohla by som žiť vo svete, kde neplatí, že dva a dva sú štyri...
Moja prvá tohtoročná kniha. Aká náhoda, že opisuje silvestrovské udalosti, o ktorých som čítala práve na Silvestra! A dúfam, že v tomto prípade sa vyplní:,,Ako na Nový rok, tak po celý rok.'' Som z nej naozaj uchvátená! Z dôverčivosti a zároveň cynickej odvahy autora, ktorý otvára mŕtvemu konzumnému svetu svoje najhlbšie vnútro. Neočakávajme od tejto knihy napätie alebo prekvapenia, Karl Ove píše len o tom, čo už všetci dávno poznáme a čo sme poznali vždy. Avšak takéto knihy sú predsa najlepšie. Je úžasné konečne vidieť tak veľa z mojich myšlienok a predstáv zhrnutých pár vhodne zvolenými vetami. Jeho skvelé postrehy o hudbe, knihách, maliaroch, detstve, starobe, otcovstve a láske som prečítala na dúšok a určite sa k nim ešte veľakrát vrátim.
,,Čím väčší má človek prehľad o svete, menšia je nielen bolesť, ktorú spôsobuje, ale aj zmysel.
Keďže som pomerne rýchlo zistila, že atmosféru vytvárajú spomienky, rozhodla som sa systémom opakovaných zvykov budovať svoje sviatky. Jedným zo zvykov, ktoré poctivo dodržiavam je čítanie Vianočnej koledy každý Štedrý deň. A nikdy jej nemám dosť. Každý rok ma znovu a znovu očarujú vtipné prirovnanie, zložité metafory a dokonalé budovanie atmosféry. Každý rok tak ako predošlý mi behajú zimomriavky po chrbte pred príchodom dávno mŕtveho partnera (ktorý bol bezpochyby mŕtvy, inak by tento príbeh nemal zmysel), vždy mi stisne srdce pri pohľade na veľmi skromnú štedrovečernú večeru rodiny tajomníka Boba a najmä koniec máloktorej knihy ( a už vôbec nie z mojich obľúbených, lebo tie sa zvyčajne končia trpko, ak nie priamo tragicky) ma naplní tak nesmiernou radosťou z lásky, dávania a z toho, že konečne sú tu Vianoce! A Scroodge je jedna z mojich najmilších knižných postáv, nielen preto, že sa na konci tak krásne polepšil, ale aj preto, že s ním zdieľam názor na duchov všeobecne a vrelo súhlasím s miernou úpravou jeho známeho výroku, vianočné naháňanie za jedlom, gýčovitými svetielkami, spievajúcimi mikulášmi, stepujúcimi tučniakmi a množstvom alkoholu je humbug! :D Lepšie je utiahnuť sa k teplému kozubu s touto rozkošnou knižkou a potom odviesť rodinu na prechádzku bez ohľadu na poveternostné podmienky (ďalšia z mojich vianočných tradícií). Veselé Vianoce všetkým! (bez ohľadu na to v akom čase čítate tento komentár :D)
Zaujímavé dielko. Zjavne na motívy klasického vlkodlačieho hororu ( kto má záujem, môže skúsiť klasický film The Wolf Man s Lonom Chaneym Jr.). Hlavnú postavu prekľaje cigán, najskôr odmieta existenciu svojho prekliatia, potom uverí, ale ostatní mu neveria, stáva sa z neho štvanec, snaží sa nájsť liečbu... King príbeh obohatil myšlienkou o konzumnej spoločnosti ( ako píše užívateľ Metla) a veľmi zdrvujúcimi opismi prekliatí hlavného hrdinu aj jeho známych. Keďže v čase čítania knihy začala mať moja mama problémy s vyrážkami, nebolo mi práve ľahko na duši. Mala opuchnutú celú tvár a viac ako rok sa lekárom nedarilo odhaliť diagnózu. Teraz je viac-menej v poriadku, ale myslím, že ma King zabezpečil strachom z kožných chorôb do konca života. :D
Túto hrubiznú knihu som sa pustila čítať plná nadšenia z minisérie s Jimom Currym a tiež z nového filmu s Billom Skarsgårdom. Obe sa mi naozaj páčili, aj keď uznávam, že miniséria mi viac ako horor pripomínala výbornú čiernu komédiu. :D Naopak nový film bol primerane zaplnený ľakačkami a asi by ma až tak neoslovil ak by som nebola (tak ako neuveriteľné množstvo fangirls okolo celej zemegule) očarená z neobyčajne peknučkého klauna. :D Vďaka tomu, že som len chvíľu pred videním filmov prečítala Žiarenie a Miesery, ktoré ma dostali do kolien, pustila som sa do zháňania Toho. Avšak všetky tri výtlačky žilinskej knižnice boli nielen požičané, ale aj zarezervované na tri mesiace dopredu. Čo teraz? V rámci zlepšovania svojich jazykových schopností (a zrejme aj v rámci testovania sily vôle) sa snažím čítať v angličtine. Doteraz to ale boli knihy, ktoré som predtým čítala po slovensky, prípadne krátke poviedky a novelky, ktoré sa dali zvládnuť za chvíľku... A teraz prišiel ten nešťastný nápad! Kúpim si IT v angličtine, filmy som videla teda s porozumením nebude problém. Nesmierne som sa mýlila! King má nesmierne bohatú slovnú zásobu, nezvyčajné slovné spojenia, rád foneticky zaznamenáva rôzne akcenty, nehovoriac o nesmiernom množstve postáv a komplikovaných skokov v čase a priestore a môj výtlačok mal navyše viac ako 1200 strán! Prirodzene najsmutnejšie bolo, že kniha mi ozrejmila, že hlavný záporák nie je žiaden playboy, dokonca je TO zjavne ženského pohlavia! Knihu som prekladala počas čítania všeličím možným a zabrala mi skoro 5 mesiacov. Čo sa týka mojich výhrad k deju, prekážalo mi, že TO na seba často berie podobu príšer zo starých filmov, ktoré som všetky do radu videla a jednoducho si ich neviem predstaviť inak ako vyzerajú v danom filme. Taktiež toľko spomínaná scéna záverečného sexu asi nebola nevyhnutná... ech... Napriek všetkému... TO sa mi naozaj veľmi páčilo. Je absolútne ohromujúce ako veľmi sa mi podarilo zblížiť so všetkými hlavnými postavami, viem všetko o nich, ich rodičoch, ich láskach, ich strachoch, ich obľúbených jedlách... a pritom vo filmoch som si u polovice z nich nezapamätala ani meno. A ani TO nemá byť žiaden playboy, ale prastaré kozmické zlo, ktoré určite nemá slúžiť ako romantický objekt. Po dočítaní som nakoniec ľutovala, lebo keď ste s nejakými ľuďmi tak dlho a toľko spolu prežijete, zaručene vám budú veľmi chýbať.
Dokonalé dielo, v ktorom sa nájde asi každý. Všetky opisy, dialógy a drobné príbehy sú také verné, až je to nepochopiteľné. Pani Bovaryová je mi veľmi blízka - nebojím sa to priznať, aj keď to na mňa vrhá zlé svetlo. Aj milujem prírodu len vtedy, keď sú v nej roztrúsené zrúcaniny a more, keď je rozbúrené. A nie je nás viac? Čo hľadáme v láske, priateľstve aj náboženstve nepostihnuteľné ideály, čo živíme city k platonickým láskam ako keď polievame zomierajúcu kvetinu a skutočné vzťahy sú pre nás katastrofou... Ale svoje dieťatko by som nikdy neudrela! Btw, Pani Bovaryová je nesmierne nenávidená postava, ale líši sa od inej, oveľa obľúbenejšej hrdinky Anny Kareniny?
Prenádherne básne, ktoré sú skôr pestrofarebné detailné obrazy veľkých citov vo svete prírody, slnka, mesiaca, vtákov, včiel a kvetov. Možnosť porovnania s originálom je skvelá.
Tak toto nie je iba napínavý príbeh o živote polopsa, polovlka v divočine a pod ľudskou nadvládou, ale je to aj univerzálna metafora cesty človeka - možno náhodného a možno autora, ktorý dá sa povedať po voľnosti a bezeľstnosti detstva sa stretáva s odporom, čo z neho robí samotára, s nenávisťou, ktorá ho robí zlý a týraním, čo ho robí šialeným, kým láska dokáže z jeho vnútra vyčariť poklad neopísateľnej hodnoty. Okamžite mi príde na um asociácia s kriminálnikmi, ktorých stvorila spoločnosť ( ako chlapík, čo ukradol chlieb :D). Kniha, čo v sebe skrýva oveľa viac, ako sa zdá na prvý pohľad.
Ono, táto kniha je odpoveďou na otázku, čo ma už dlho omínala. Ak by sa Jekyllovi podarilo premeniť nie na svoje zlé ja - t.j. stelesnenie jeho najhorších možných vlastností, ale na jeho dobré, dokonalé ja, vyriešil by sa problém ľudstva? Burgess odpovedá nie. Násilné dobro nie je riešenie. A zlo ako také je nesmierne hlboko zakorenené v umení, hudbe, literatúre aj samotnej Biblii. Položme si otázku ako hlboko sme vlastne spätí - všetci, až na malú skupinku skoro svätých - s radosťou z násilia, z bolesti, ktorá nie je naša a z moci, ktorú prináša silová prevaha nad druhými. Máte radi thrillery, horory, vojnové romány, detektívky, akčné filmy, western? A čo táto kniha? Páčila sa? Tak máte jednoznačne sklon k radosti z násilia. Všetko, hádam okrem romantických a porno vecičiek (ale nezabúdajme na 50 odtieňov sivej a novú vlnu torture sexu) v sebe nesie väčší, či menší obdiv násilia, nadvlády a smrti... Je to jednoducho ozvena pravekej krvi divokej zvery v našich žilách alebo odtlačok smrteľného hriechu? Nech je ako chce, táto kniha núti rozmýšľať a to je to najlepšie hodnotenie, aké knihe možno dať.
Jemné príbehy bez citového zafarbenia s milými opismi prírody, ktoré vám vždy na konci ušetria poriadnu facku !
Písané v najlepšej tradícii Krstného otca. Číta sa výborne, rýchlo - mne zabrala 2 dni. Postavy sú originálne, plastické a mafiánska hra opäť (a pre autora, ktorý po tejto knihe, bohužiaľ, skonal, aj naposledy) ponúka veľa prekvapivých ťahov.
Máme tu príbeh o mužovi, čo zneužil dve ženy, s ktorými sa oženil, minimálne tri milenky, podviedol a oklamal nespočetné množstvo priateľov i nepriateľov a azda ani jediný cit v jeho živote nebol hlboký a pravdivý. Takto zdolal všetky prekážky a žil šťastne až do smrti....! Autor príjemným prirodzeným spôsobom (realizmus) opisuje spoločnosť konca 19.storočia na pozadí krehkých prírodných opisov. Každá jedna postava v knihe je skazená a hrabe len pre seba. A súhlasím s užívateľom patrik0816, všetci sa snažia nájsť chvíľkovú rozkoš počas svojho zúfalého úteku pred smrťou. Kniha nám zanecháva znepokojivú otázku: Sme takí aj my ?
Naozaj V.Y.N.I.K.A.J.Ú.C.E. Od románu v listoch sa dá očakávať, že sa bude ťažko čítať, ale opak je pravdou. Práve perfektné podelenie deja a vlastných názorov postáv do korešpondencie vás vtiahne priamo do deja a stanete sa jedným z jeho aktérov. Príbeh sa ani na chvíľu nezasekávala a čitateľa zaplavuje množstvo stále diabolskejších intríg a podvodov. Každá postava je neuveriteľne plastická. A na 18. storočie veľmi odvážne reči o sexe. :D Určite si nenechajte ujsť aj dokonalý film s Malkovichom.
Otec Goriot mi miestami pripadá ako protipól ,,otca'' Jeana Valjeana z Bedárov. Obaja venovali všetku lásku a životnú silu svojej/svojim dcére/dcéram. Kým jeden zostáva zabudnutý, druhému plače zúfalá dcéra pri lôžku. Rozdiel je v prístupe. Dieťa nesmie vždy dostať to, čo chce. Príbeh považujem za nádherný a zároveň veľmi smutný.
Áno, film je úplne iný. Vážnejší, hlbší a dojímavý. Ale nezasmejete sa na ňom toľko. A preto túto knihu milujem. Na žiadne knihe som sa nesmiala skoro neprerušovane a nahlas. Zrejme tam nebolo treba zaťahovať domorodcov, cestu na mesiac a Hollywood, čo z filmu veľmi múdro vyradili. A zámerné gramatické chyba tiež neuľahčujú zrozumiteľnosť. Ale určite sa naozaj oplatí prečítať a pokiaľ možno PRED filmom.
Táto kniha ma vtiahla priamo do centra spomienok na letnú turistiku, ktorej som sa venovala s rodičmi v detstve a pokračujem v nej doteraz. King neuveriteľne verne vykresľujú všetky potešenia (výhľad, lesné plody, zvieratá...) a nevýhody(búrky, komáre, močiare...). Paradoxne jediné, čo mi na diele prekážalo, boli tie jemné hororové prvky, najmä ku koncu. V tomto kontexte boli trochu nevhodné...
Kniha sa naozaj číta ťažko. Dozvedela som sa, že autor si zámerne zvolil dlhé súvetia, ktoré sú v angličtine veľmi nezvyčajné. Zrejme tým chcel podčiarknuť istú neprirodzenosť v správaní hlavnej hrdinky. Ako spomína užívateľ Marceloo, miesta, ktoré opisujú bezprostredný kontakt s duchmi, sú naozaj desivé. Samotný dej poskytuje obrovské množstvo interpretácií aj po svojom (tragickom) ukončení. Boli na vine skutočne duchovia a nimi ovládané deti ? Alebo je guvernantka duševne nevyrovnaná ? Aj gazdiná sa správa podivne - v jednej chvíli absolútne verí veľmi nepravdepodobným príhodám, v druhej odmieta veriť hocičomu. Nemanipuluje guvernantku ona ? A čo otec, je možné, aby zakázal svojím zamestnancom, aby sa s ním o čomkoľvek radili, keď ide o jeho VLASTNÉ deti ? Nikde v diele sa nespomína, že by svoje deti ignoroval alebo nenávidel. Možno je riešenie niekde úplne inde. Filmové spracovanie je možno o niečo zrozumiteľnejšie ako kniha, inak mám z neho podobný dojem.
Oceňujem, že sa tu spomína toľko mojich obľúbených kníh. :D Zaujímavý je aj samotný námet, ale záver sa mi nevidí... preto strhávam bod. SPOILER ! Zázračná liečba ? Naozaj ? Celý čas som si myslela, že táto choroba je psychického rázu a vylieči ju návšteva u psychiatra alebo prudký šok (sex s Ericom :D). A s kým teda ostala ? Eric alebo Michael ? Neznášam otvorené konce ! :D