Corso komentáře u knih

Ak ste fanda akehokolvek motosportu, doporucujem precitat. K piatym hviezdam si priratajte este dve! Skvele. Myslel som ze takato kniha sa mi do ruk v zivote nedostane. Tak uprimny a pravdivy nahlad do zakulisia pretekov Indy, Americkej serie, F1. Clovek by povedal ze to bude suche ako konstrukcny plan. Nie ze Adrian Newey je genius v hladani rieseni, poloboh aerodynamiky, ale pre nas citatelov dolezitejsia vec, je putavy rozpravac!!! V knihe nenajdete jedine slovo navyse, nic zbytocne nafukovane, nic obkecavane. Uprimne pise o majiteloch timov, o pretekaroch (ktorych teda zazil pozehnane), samozrejme sa dozviete stovku detailov o konstrukcii monopostov od 80-tych rokov az po sucastnost, Newey si spomina na desiatky pretekov rad radom. Radosti, smutky, uspechy, neuspechy, rozvody, cestovanie, zivot v boxoch. Stare casy, nove casy. Uz davno sa mi nestalo ze by som lutoval ze kniha mala len slabych 400 stran. Biblia pre fanusikov F1? To nie. Ale evangelium o ceste za dokonalostou a tisicinami sekundy urcite ano.
PS: Aky rozdiel oproti tiez ocakavanej knihe o Kimim Raikkonenovi... plnej sraciek a nudy a obkecavania aby sa nieco napisalo ale nic nepovedalo! (porovnavam len preto ze vysli u nas v tom istom roku, a tesil som sa na obe ako maly jojo)

11 20.01.2020

Nahodou, aj ked kazdy priemerny (aj ja) clovek polovicu tychto filmov musi poznat a videl ich, stale je co objavovat. Po precitani mi ostal papier s asi 40 filmami a seriami, ktore som este nevidel a chcem si doplnit vzdelanie. Inspirujuca kniha, potesilo ze autori sa nedrzia suchych komentarov, ale mnohokrat heslo pekne okorenia humorom. Myslim ze aj tak ostalo este vela nespomenutych filmov a mien, mnoho tem by si zasluzilo rozpisat. Materialu na pokracovanie takeho druheho zvazku by sa este urcite naslo.

11 06.01.2020

Toto sa raz stane klasikou!!! Ako sci fi prechadza vyvojom ako kazdy zaner, tak mam dojem ze citatelia stale tuzia po dielach zlatej ery. Musel prist niekto z Ciny, aby napisal podla mna jedno zo zasadnych hard scifi minimalne tejto dekady? Neviem. Autor je silne ovplyvneny angloamerickou SF. Myslim ze sa bude raz spominat spolu s Asimovom, Heinleinom, Clarkeom, Bradburym a Dickom. Tato trilogia KLADIE OTAZKY a ukazuje urcity scenar vyvoja ludstva. A skvela sci fi nie je len o ohurovani napadmi, ale hlavne o kladeni otazok. A ja ich mam po precitani tejto trilogie v hlave asi 50. Trosku ma sklamal zaver, ktory sa stal pre mna dost nejednoznacny, dost metafyzicky, silne symbolicky, symbolizujuci, a ponal tak giganticky usek casu a vesmiru, ze mam dojem ze proste Liu Cch-Sinovi dochadzali slova v ludskej reci. To, na com som celu dobu "ujizdel", teda hard scifi podopreta prisnymi pravidlami sa zmenila. Taktiez je nutne spomenut, ze od prveho dielu sa styl trosku meni. Ubudlo z poctu hlavnych postav, ktore nam (mne urcite) dost robilo problem orientovat sa. (fuj krkolmna veta) Zaverecny pocit? Spisovatel si s kazdym dalsim dielom bral stale vacsie susto a teda...klobuk dole.
PS: Jedna smutna poznamocka. Autor na tuto trilogiu vyhadzal napady, z ktorych by bolo niekolko plnohodnotnych sci fi romanov, a ze teda je pozehnane spisovatelov co varia z vody. Ak by sa venoval pisaniu poviedok, tato trilogia obsahuje napady, z ktorych by sa dalo cerpat cely spisovatelsky zivot. Toto je syty vyvar a fakt az trestuhodne nadhodene niektore linky alebo namety ktore sa po par stranach stratia v ohnostroji dalsieho deja a napadov. Citit ze z tejto trilogie hrozi rozvetvenie do celkom bohateho univerza pokracovani. Hoci, original je len jeden a toto je take monumentalne, ze vyzobavat napady teraz uz asi nebude najlepsie. Tesim sa do coho sa Liou pusti. A dufam ze sa to aj u nas prelozi. Som si isty ze po trebars 5-10 rokoch budem mat velku chut to precitat znova, lenze ako tie bychle vidim vedla seba na policke, tazko preglgam. Vekom stracam chut do hrubych knich. :) Takto na mna uz treti rok caka rereading Mena ruze a strasne sa na to tesim... tri roky :)

11 03.10.2018

Tak sa konecne dostavam k pokracovaniu Saturnina. Tesil som sa, odkladal citanie na neskor s tym jemnym ocakavanim, ktore vam robi citanie inych knih krajsim. Nebudeme dlhy sloh vyrabat, pojdem rovno k veci. Ma to svoje plusy, ma to svoje minusy. Pan Macek k povodnej knihe pristupil s uctou, to vidno, mozne je, ze kniha vznikala za urcenych danych podmienok, ako zhruba ma vyzerat, ako sa ma s materialom "zaobchodit"...ako sa k latke chovat a jak ju uchytit. Macek je "dobry chameleon", co v tomto mojom zargone znamena, ze dobre napodobil povodnu knihu, sloh, postavy, vonu a atmosku starych cias z prveho Saturnina. Chvalabohu ze nikoho nenapadlo vrhat postavy do nejakych blaznivych dobrodruzstiev alebo pochybnych experimentov, ako sa to dnes u epigonov stava. "Ukol byl jasny, a musel byt splnen" :) Jirotkuv rukopis podla mojho laickeho pohladu a chuti na jazyku... zachovany.
Takze plusko dostava za zachovanie toho, preco mam prveho Saturnina rad. Minusko.... Minus je podla mna v nevyuzitej sanci. Nebudem kritizovat ako sa tu spomina... kamenakovost. Sled vtipov, prupovidek, hesiel, porekadiel. Nahradili totiz dejovu linku. Dej... pribeh to totiz nijaky nema. Autor totiz zobral povodne postavy, pridal Frantiska II. a Nera, co nejak vyplynulo zo zaveru prvej knihy, inak neviem neviem ci by Frantiskovi bolo dane zrodit sa. No a protagonisti konaju... vlastne viacmenej SU. Co mna hned napadlo, preco sa nejak nerozrastol motiv vztahu hlavneho rozpravaca a slecny Barbory? napr. (To Barbore nevadi, ze je vlastne len krasna figurka, ktorej ulohou je zmurkat krasnymi ockami, spulit ruzove pere, potmesile se usmivat, obcas okazat krasne tvarovanu nozku?) Ale no taaak. Naozaj staci Saturninovi, aby sa jeho zivotnym ukolem stalo zneprijemnovat tete Katerine bytiiii? Jedina postava ktora prechadza akym takym vyvojom, je napodiv... Milous! Stava sa tak nejak zodpovednejsim, zakusa realitu pracovneho procesu, zamiluuuva sa, az je nejak... Jirotko odpust mi... sympatickejsi :) Ale hlavne, pribeh pribeh, nejaky priiibeh tu chyba. Odniekial niekam, a potom dat zaziarit Saturninovi.
Kazdopadne, citalo sa mi to hladko, dokonca som sa aj bal tych 220 stran, ale 100 stran su ilustracie a kapitolove predely. Jo...ozaj... ilustracie. Absolutne nevhodne podla mna. Miestami az nepekne, slusne napisane. Do humornej knihy by som cakal nieco odlahcene, a nie 24 x traja hnusni casnici, 24x andilek. Zvysok az morbidny :)
Napriek mojmu kritizovaniu, pravda je taka, ze som cakal pobavenie, oddych, zavan vintage cias, humor, a to som dostal. Obava z uplneho sklamania sa nastastie nekonala a je to prijemna dovolenkova knizocka. Neviem ci by mala v polici stat priamo pri Jirotkovi, ale asi aj ano, aby ste ju po rokoch nemuseli niekde hladat, naozaj sa tie knihy daju po sebe precitat. Kazda ina, ale viete co? Ozente Barboru s rozpravacom (ozaj, ako sa vlastne vola??), nastahujte ich do noveho honosneho sidla, kde mozno bude zatekat strecha, urobte im dieta, cierneho kocura nechajte, par novych postav na ozivenie, Saturninovi dajte volnu ruku sluzit aj nadalej a celkom by som sa tesil aj na pokracovanie!

11 27.05.2018

Ked som sa do nej zacital, na zaciatku som chcel dat dobre ze nie sest hviezdiciek. Je to nebeletristicka kniha autora hororov, ucitela tvoriveho pisania, chvilami s nostalgiou, chvilami skvela anatomia hororu a mechaniky strachu. Kinga som nemal v ruke snad rok, receptory zavislosti hladne. Zaciatocne kapitoly su podla na najlepsie. Autorove vsuvky z detstva, prve kontakty s horormi, opis povojnovej ameriky, pociatky hororoveho zanru v literature, Frankenstein, Drakula, Mr.Hyde... pre mna dost novych info aj o spisovateloch. Tvrdim, ze keby King pisal trebars aj o viazani kytic, bolo by to putave. O tom ziadna pochybnost.
Uz na zaciatku ma kniha prinutila zobrat si papier, ceruzu, a znacit si filmy, romany, spisovatelov na ktorych sa chcem pozriet. Myslim ze kazdy kto tuto knihu zoberie do ruk, to tak urobi tiez. No ked presiel tymito origins, dostal sa k hlavnej teme a to filmovemu hororu.
No, a tu sa dostanem k hlavnemu minusu. King pise samozrejme o tom co najlepsie pozna, co ho formovalo, o com vyucoval, na com vyrastal. A to je Americky filmovy horror a hororove romany rokov 1950 - 1980. V 1981 je kniha napisana. Aktualnejsie veci o filmoch su len v predslove z roku 2010. Takze prakticky hororovy svet v nej konci Votrelcom, Freddiem. Necakajte analyzu Evil Dead, Hellraisera, (co by asi ani tak nebola lebo to nie je americky film.)
Napada ma, ze vlastne aj chapem preco u nas kniha nevysla predtym. V osemdesiatych rokoch by sme citali o veciach ktore nepozna nik az na majitelov prvych videi mozno. Pridanu hodnotu knihe vratila az doba internetu, dnes nie je problem dohladat si vsetko a pozriet si tie spominane filmy a serialy, tajno stiahnut ebooky spomenutych knih. Fakt je teda skoda ze sa k tomuto King nevratil a neaktualizoval DM aspon dvoma troma kapitolami. Nemusela by vlastne mat 450 stran, ale uz to mohlo byt bohatych 600. Naproti tomu citat o hororovej literature mi pripadalo ovela viac zaujimave.
Tiez je celkom fajn dozvediet sa nieco napr aj o rozhlasovej tvorbe, co dnes vycari usmev, ale zase... nas clovek odchovany inou tvorbou nezaslzi nostalgiou. (Okamzite sa mi vybavili sceny z nehororoveho vianocneho filmu Vanocni pribeh, maly Stephen ako Ralphie leziaci vecer pri rozsvietenom radiu.)
Minus, ktore mne uz dost vadilo, niekomu ale nemusi, su trosku akademicke a obcas filozoficke rozbory, preco a ako horor funguje, ktory nie, ktory ano, preco ano, preco nie. Takze som cital o filmoch ktore som nevidel, hercoch ktorych uz ani v amerike mnohi nepamataju.
Potesilo par veci spod poklicky Kingovych romanov, napr nepouzite pasaze Salems Lot. Ale zase... v case kedy sa toto King rozhodol napisat, mal za sebou asi sest romanov. To zasadne mal stale daleko pred sebou. Zase by to bolo ovela bohatsie, napisat aktualizacie o svojich dalsich romanoch, napisat o dalsich romanoch svetoveho literarneho romanu. Kniha teda trpi vekom a... pre europana, inu generaciu, dost neznamou latkou pod fokusom. Som odrasteny osemdesiatkami, a devatesiatkami, a z tohto som poznal tak Celuste, Votrelca, Exorcistu, Noc ozivlych mrtvol. (Obrazne napisane lebo sa tu hojne spominaju aj scifaky.)
PS: Drtivo viac ma bavili kapitoly o literature ako tie o filme, televizii, rozhlase, komiksoch. Posledna tretina je o romanoch ktore King vybral ako zasadne romany daneho povojnoveho hororoveho obdobia. Takze na dost velkej ploche nasledne pitva Bradburyho, Iru Levina, Jacksonovu, Strauba. Vo velkom, dopodrobna, s citatmi, az prilis. U mna to zhruba prebiehalo pri kazdej kapitole tak, ze "tento si tiez musim zohnat a precitat" az po "no fajn, uz viem tolko, ze to citat ani nemusim".

11 05.04.2018

Subjektivne... stracal som sa v cinskych menach, po nejakej 150 strane som sa na to vykaslal a sledoval len dej. A pritom ich tam akoze nie je 300. A neviem cim to bolo ale vzdy som nejak tusil kam to dalej pojde a naozaj sa to tym smerom aj uberalo a skoncilo to zatial tak ako som predpokladal. PTT sa mi preto zda trosku originalnejsie a objavnejsie. Kazdopadne scifarna ktora sa oplati precitat.
SPOILER ALLERT... chvilu som myslel ze ta uzasna buducnost ludstva bude len navodena drogami alebo "some kind of matrix" :)

11 07.01.2018

(Male ohliadnutie do minulosti) Toto bola nasa Guinnesova kniha rekordov osemdesiatych rokov. Nasiel som v nej take zaujimave veci ako najstarsi strom na svete, najmensi clovek na svete. Musel by som do nej znova nahliadnut, zdalo by sa totiz ze vzhladom na dobu vzniku by mala aspon stvrtina rekordov patrit ZSSR. Ale nie je tomu tak. Obrazovy material bol biednejsi, vieme ako dnes take knihy vyzeraju. Ale poctenicko je to zabavne poucne a zaujimave. Rekordy su niektore prekonane, ved vyse 30 rokov...ale je to snimka tej doby. Neviem preco... mam doma dva kusy NajNajNaj... Vyskyt v antikvariatoch slovenska? Pomerne bezny.

Prijemne prekvapenie. Je to pekne nakreslene, neodflaknute, stripy maju pointu a je to vtipneeee. Naozaj. Existencialne unudeny (a nudny) Garfield moze ist handry fajcit oproti tomuto dielku.

10 06.08.2020

Ulovene v antiku. Som uz trosku zberatel Rencina,ale tato zbierka vtipov sa mi zda oproti inym kniham slabsia. Vtipy v podstate variuju par rovnakych tem. Z neskorsieho obdobia, ako by sa povedalo, uz za zenitom vrcholneho obdobia :) Ale vzdy sa aj tu najde par, ktore by si zasluzili visiet ako bilboardy nad krajinou namiesto tych krepych reklam a vychcanych politikov.

10 30.06.2020

Nebudem hviezdickovat lebo som len rozcital a nedocital. Za sociku lakadlo knihkupectiev cislo 1. Lahko sa to cita je to putave, chapem hodnotenia citatelov ktori to zhltli a boli spokojni. Ale mna to v sucastnosti nezaujalo. Nemam k tomu svoj vlastny citatelsky retro nostalgicky zazitok. Nahlad do prevadzky letisk 70-tych rokov pre mna este nema tu spravnu atraktivitu. Uz to nie je aktualne, a nema to atmosferu starych cias ako napr. viktorianske obdobie. A uz nezijeme v dobe kedy amerika bola vzdialena krasna uzasna. :) Nelebedim si v predstavach pri jej citani. Prilis bezne. Pribeh okolo bomby, zaujimave postavicky, vsetko ok. Ale... ale.

Moje prve stretnutie so Saroyanom. Z knih mojich rodicov. Okuzlilo ma to ako mladeho svojou "clovecinou". Saroyan totiz neskutocne veri v ludske dobro. V dobro v nas. Docitate knihu a citite sa ako na oblaku lasky. Aky kontrast voci beznemu clovecenstvu okolo mna. Saroyan cerpa z vlastnych zazitkov a asi mu zavidim. Alebo len ja nevidim to co on a neviem to tak uchopit. Proste vidi skor to dobro a ja to zlo v nas. Kazdy kto to tak ma, by mal jeho knihy citat ako terapiu. Pre mna je na urovni napr. Marka Twaina. Jednoznacne. (Schvalne, viete uz uvarit dobru ryzu?)

Povodne som to ani nemal v plane zhanat, ale niekde som nasiel ebook zadara. A bliklo mi ze to je ta spisovatelka co som uz o nej pocul, tak vyskusam. (takych o ktorych som pocul ze su dobri/e, a nezhanam a necitam mam cely zoznam) Nuz ale fakt je ze od prvej strany som bol zaujaty stylom. Akoze netahal ma ten hlavny motiv, ze tam snad bude opisovana nejaka lesbicka laska, na internetom oslahaneho cloveka je to uz dnes trochu malo :) Skor to ze spisovatelku prirovnavaju a vychvaluju do neba. Je to naozaj talentom obdarena zenska. Boze, to jej rozpravanie je tak plne farieb, voni, chuti, zvukov, nalad, detailov, ako by mala odzitu viktoriansku dobu. Co by samozrejme znamenalo ze je nejaky stary upir alebo co. Nie, je to naozaj dobra literatura. Ze kontroverznejsi motiv, to je len bonus. Po prvotnom nadseni samozrejme nastala faza ze som si vravel "o sto stran menej by ani nevadilo" ale to ja mam u kazdej knihy, pretoze ved viete... cakaju dalsie. Je to teda za 4/5, znova to mozno uz citat druhy raz nebudem, ale je to skvele citanie, skvely zazitok. Zatial najlepsi roman co som tohto roku cital...no dobre, je februar. A uvedomil som si dve veci. Laska dvoch zien ma neuraza a nepoburuje. A druha vec, ake je pritazlive prostredie kabaretov starych cias.

10 18.02.2020

Uprimne povedane, velmi ma nebavila. Ono je to namiesane presne z tych sedemdesiatkovych ingrediencii, ako pravnici a profesori, indian psychicky naruseny veteran z Vietnamu, vysporiadanie sa s minulostou. Najviac ma zaujali pasaze o preziti v pusti. (Dlhovlasa zenska a plastenka su povinna vybava!) Inak by som si to rad pozrel ako film... ak to nahodou aj nie je, nehladal som. Hehe, cely cas nahi herci. Tak, instruktaz ako prezit v pusti by som uz mal za sebou. Len tuto v okoli nemam nijaku. Skor by ma teraz zaujimal taky roman o preziti v polarnych krajoch. (Vcera konecne nasnezili 2 cm snehu!! Skusam priviknut moju civavu na psi zaprah.)

10 29.01.2020

Chvaaalabohu, Marekove knihy sa daju v antikoch pri troche hladania najst. Precitane pri jednej chripke. Koncipovane ako kratke kapitolky o vsetkom zaujimavom od pociatkov badania historie az... no az po cas kedy to Ceram dal dokopy. Samozrejme... uroven vedomosti pokrocil, upravili a upresnili sa data a fakty, ale tu je to skor o zaujimavostiach, o pociatkoch. Hlavne o objavovani tych starych znamych velkych kultur..klasika... Egypt, Mezopotamia, a tak. Kym som ju precital, bolo po chripke.

10 30.10.2019

Uuuuplne prva kniha, ktoru som cital ked som ako prvak zvladol abecedu. "Som taka sama, nema mi kto podat ani pohar vody." Lezal som v nedelu rano v izbe este v posteli, cez rolety uz presvitali pasy slnecneho svetla. Cakalo sa kym v telke zacne PODTE S NAMI. A citalo sa.

Hlbsie pod slovami a vetami je skutocna laska profesora k svojim studentom. A uznanie, ze boj medzi studakmi a profami je ten ozajstny kotol kde sa formuje charakter buduceho ...ako sa to vola... riadneho obcana :)

10 01.10.2019

Zvlastny zazitok. Pocuvane ako audiokniha na nemocnicnej posteli. Preto som si to asi patricne neuzival. Ale pomohlo preklenut cas. Ako kriminalka celkom originalne, nie vsak tak, ze by ma to pritiahlo k dalsiemu pokracovaniu. Hviezdickovo nehodnotim, mam to dost subjektivno skreslene. :)

10 27.09.2019

Nocne lampy rozpadajuceho sa Josefova, dekadentny slechtic, pociatky heroinu, dekadentne nevestince, zidovske strasidlo, seriove vrazdy. Co viac si zelat? Moja "Prva kniha" od autora. Pre mna dosial neznamy. Ako sa ale mne tato kniha trafila do momentalnej nalady!! Mam strach ze ak ju budem citat znova o 10-15 rokov (ak dozijem), uz to nebude to co dnes. Stihol som popri nej este dalsiu knihu, ale ja tak citam. Toto som si daval doslova po kvapkach, kuskoch. Neviem to pomenovat, ale tento clovek pise v obrazoch. Je to presne tak napisane, ako o tej dobe chcem citat a ako ju citim ked na nu myslim. Ako by miestami bola hlavnou postavou len ulica, cas, dom, tmave kuty. Josefov v tomto romane je tajomny kut sveta, nieco ako Stinadla, ale zasmradene a plne prodejnych poletuch. A hlavny hrdina nie je prave sympatak, ruku by ste mu nepodali uz len pre tie suchotiny. :) Dlho som vahal medzi 4 a 5 hviezdami. Objektivne asi na 4, ale za to ako som si to uzival a ako dobre sa to cita, ked za oknami prsi a popijate kafe, plnych 5. Nebudem vychvalovat do neba, ale vsimol som si jednu vec. Su tam pasaze, kapitoly, keby som nevedel kto je autor, a dali by mi hadat, tipoval by som kludne Pereza-Reverteho, Eca, Ruiza Zafona.

10 09.09.2019

Taky ten vizualny orgazhmush, kedy sa popasiete ocami na kazdej strane, a za polhodinu je po vsetkom :) Kupite detom ale jej jasne, ze ste si ju kupili aj pre seba.

Mam slabost pre drevoryty Zdenka Mezla. Kupujem po antikvariatoch niekedy len preto, ze nejaku knihu ilustroval on alebo napr. Adolf Born, Neprakta. Nerobim to systematicky, nechavam sa prekvapit ako hubar alebo lovec pokladov. To je cosi neskutocne, taka pridana hodnota, ze knihu raz za cas vyberiete, prelistujete, hoci citat sa ju nechystate. Krasna vec.

10 21.06.2019