Dada077 komentáře u knih
U mně dobrý. :) Dobre čitateľná, s krátkymi kapitolami, dej napínavý, kvôli ktorému sa oplatilo čítať aj do hlbokej noci. V podstate každý autor stvorí hlavného hrdinu takmer supermana, možno preto Fabian Risk v prípade vystupuje ako nenahraditeľný a z celej polície miestami jediný pracujúci a dobrovoľne pracujúci člen vyšetrovacieho tímu. Dôkaz o tom, ako dobrý profil postavy Ahnhem vytvoril sú recenzie čitateľov, ktorí ju riešia ako skutočne žijúcu a existujúcu osobu :)
Nemala som problém sa začítať, ani si zvyknúť na štýl. Vety boli hladké, rýchlo čitateľné, "nekostrbaté". Obsah ešte stepuje zatvorený v izbe môjho mozgu a čaká na spracovanie (strávenie). Odkaz- nikdy sa nevzdať, je jasný snáď každému. Niektoré Jackove myšlienky, myšlienkové pochody a následné reakcie by mohli vážne prehodnotiť viacerí dospelí a určité svoje správanie začať znovu od bodu nula, inak, od okamihu, kedy boli dieťaťom a mnohé veci vnímali správnejšie ako dospelí. Moja prvá kniha od tejto autorky, avšak určite nie posledná.
Niekde pri čítaní posledných autorových kníh som z riadkov cítila čudnú opotrebovanosť, ako keď pridlho žujem jednu žuvačku až úplne stratí chuť a iba ju tak z kúta do kúta úst omáľam. Chcela som si dať od filanoviek pauzu, ale pred Vianocami z pultov kníhkupectva na mňa svojou slniečkovou obálkou zasvietila Cesta okolo seba, čím vznikla medzi nami potrebná komunikácia. :) A vôbec ma nesklamala. Rehabilitovala vo mne a znovu naštartovala chuť čítať Filanove metafory, pohľady na vec a dianie navôkol. Nie, pán Filan, my dvaja spolu nekončíme :)
"...Twiggy bola kostrička potiahnutá neduživou kožou. Éra naozajstných žien skončila. S Twiggy sa na Venušin trón posadilo anorektické dieťa a dodnes z neho nezliezlo."
V dobách mojej čitateľskej mladosti bol pre mňa 87. revír a Steve Carella hneď po Herculovi Poirotovi a slečne Marphlovej typ detektívky, ktorý som hltala jedným dychom. Do dnešku som neprečítala iba zopár kusov z tejto rady. Prvá zastávka bola ako dobre dozretá stará malina :) Tie krásne časy, kedy neexistovali mobily, internet, policajné správy sa datlovali na starých písacích strojoch a aj detektívi sa mestom nepremávali na autách, ale kráčali pešo, v dnešnej dobe môžu sa zdať mnohým nudné. McBain bol však taký môj predchodca všetkých severanov a "carterov, či denkerov", písal v dobe, keď umenie krimi nespočívalo v tom, ako čo najkrvavejšie popísať zločin, ale ako nechať detektívov pracne a dômyselne prísť na príčinu a páchateľa. Začítať sa do 87.-eho revíru hoci aj opakovane, je pre mňa ako po návrate z dlhej cesty zložiť kufre v predsieni vlastného domu.
Ku koncu som už ani neobracala oči stĺpkom nad gramatickými a štylistickými chybami. A aj uškŕňať som sa prestala nad autorovou predstavou, ako ma, čoby čitateľku, vraj nenápadne vtiahol do dramatického! deja :) Iba som skonštatovala, že jeden starý ujo položil na papier kúsok svojich pamätí, popretkával ich starými vtipmi a .... nič moc. Pravdepodobne bola škoda, že sa nevenoval hudbe, ako sa zo začiatku svojho života pokúšal, ale skončil, ako hygienik. Ale keby neskončil ako hygienik, pravdepodobne by si knihu nevydal :)
rada povedľa- neskúšajte si vypočuť hudbu melancholického jazzmena, zneje to, ako zvukový prejav vlka, postihnutého zimnou depresiou
Na dobu, ktorej sa dej týka a v ktorej mali ľudia priority adekvátne prežitým hrôzam a dôsledkom, či nedostatkom, príbeh dobrý, taký Remarquovský. Autor mu dáva svojský, ťažko popísateľný podklad, príznačný pre jeho text, tak ako to vedel trebárs aj Hemingway. Hoci záver príbehu viete dopredu predpokladať, hltáte tie mušle a zalievate ich Dom Perignonom z roku 1929 a s touto príchuťou režete zákrutu na Champs Elysée, lebo práve o to ide, o práve prežívanú minútu života.
"Smrť je gigolom nás všetkých. Ibaže to väčšina z nás nevie. "
kto by tu hľadal dej, príbeh, zápletku, "ťahák" z jednej kapitoly do druhej , má trochu smolu, kniha je len popis jednej nadštandardnej zamestnaneckej smeny, na mieste ... je jedno kde, práve tu je to hotel .... zopár "zaručených " fám o filmových, či speváckych superstar .. a finito... vo veku, kedy vás ani "úžasné" pozorovania sexu iných nedachnú, ostane vám iba odrátavanie prečítaných stránok ... ako také kniholelkovanie do autobusu, vlaku, či lietadla ideálne
hodnotu sfilmovaného diela si radšej netrúfam odhadnúť :)
taká malina do autobusu, rýchlo čitateľná, na svoju kategóriu aj vek autorky dobrá, a zrejme sa aj ja dostávam do veku, kedy celkom dobre rozumiem aj tej babke - súkromnému očku :)... veľmi sa mi páčila predstava starého muža, ktorý vášnivo rád číta, aj to, že na neho ženy letia tak, až po ňom pátrajú, keď zmizne :)
jediné, čo by som v deji brala s výhradou - dvaja dedkovia by do tej mely stačili, ten tretí bol už dosť navyše
ku komentom dolu: dávala som pozor na tie spomínané nezrovnalosti, ale nenašla som nijaké ... hlavná postava mala kvázi dcéru (svojho priateľa), tá mala dieťa , čiže vnúča ... nezrovnalosť mi udrela do očí až tu, pri popise knihy, bývalá spolužiačka hlavnej postavy nebola Alena, ale Eva. Krausová.
Zo všetkých slovenských básnikov, mám najradšej tvorbu Jána Smreka. Hoci je zaradený medzi autorov optimistických a bohémskych diel, či diel plných životného elánu, tento výber jeho básní pôsobí na mňa viac vážne, ťažšie, pesimistickejšie. Napriek tomu v každom jeho verši sa dá niečo ľúbe nájsť.
"Tu stojí jeden harlekýn, tam jedna kolombína, ich srdcia nehovoria nič, je to len pantomíma. "
"Nemá som. Neviem vravieť. Ja iba hľadieť viem, a v tom som skrytá. Ak niečo počuť chceš, tak počuj zvon. Noc bije dvanástu a už sa večnosť číta..."
veľmi dobrý thriller, rýchlo čitateľný, ku koncu som príbeh dočítať jednoducho musela bez prestávky, tiež vytýkam koniec na niekoľkokrát, už som len tŕpla, že zloduch ujde a celý príbeh nadobudne hodnoty jedného z dielov Tom a Jerry. Carter jednoducho ide s latkou stále hodne vysoko.
niet čo riešiť, večná téma básnikov spracovaná autorom textov piesní ..
sem tam čitateľ iba preletí, občas sa zastaví a zamyslí, inokedy sa aj dvakrát vráti na tú istú stranu, aby si ešte raz prečítal dvoj,štvor veršie .. či je to skutočne tak, čierne na bielom napísané, vyslovené to, čo sme prežili dávno, či pred pár dňami... lebo autor dokázal vypovedať naše bezbrehé šťastie, či najhlbšiu bolesť zo všetkých iba zopár slovami ...
"niekedy máš chuť zavolať tam
do veľkej požičovne krížov
pošlite lepší než ten čo mám.
Je ticho na tom čísle vyššom. "
"Láska?
Dá čo nedá ti
Prach na prach obráti
Máš ju, keď ju nemáš."
Ako všetky predchádzajúce od Arlidgea, ani táto ma nesklamala. Krátke kapitoly, rýchlo napredujúci dej, tentokrát sa v ňom menej rozoberal súkromný život hlavných postáv, ale za mínus to nepokladám. Aj téma je na dnešnú dobu viac ako aktuálna.
vysoká škola konšpirácie :) nehovorím, že dej nebol zaujímavý, sem tam aj napínavý, ale za paroma sa mi do neho nedalo kvalitne sa začítať , možno v nesprávnom období som ju načala, nemala som na ňu dostatok pokojného času ... zaujali ma androidi a myšlienka zámeny človeka za robotického dvojníka bola zaujímavá.
na dobu vzniku dobré, hoci hlavná hrdinka je v skutočnosti zrejme zidealizované zbožné želanie. keby chcel hailey písať o dnešnom farmaceutickom priemysle, zrejme by mu vlasy vstali dupkom zlyhalo pero ...
Vo chvíľach kedy som už vyčerpaná súčasnou literatúrou siahnem po takejto chuťovke. Hotel som práve prečítala asi štvrtý raz. Pripomenula som si čas, keď neexistovali mobilné telefóny, mikrovlnky a triedenie plastového odpadu :) .... a keď aj ľudia mali k sebe tak nejako bližšie.
Pre mňa je to pútavé podanie bežného života, hoci už nejaké to desaťročie spätne.
Po nedávnom prečítaní vlastnoručného Kingovho tak trochu životopisu (O písaní) som vedela, o čom budem čítať, ak sa pustím do tejto knihy. Nepozastavila som sa ani nad väčším počtom strán, čítala som v živote už väčšie molochy, a keď je dej pútavý a "hltavý", aj tisíc strán je čitateľovi málo. V prípade To však u mňa "padla kosa na kameň" :) Špirála deja urobila počas celého obsahu sotva zo dve obrátky. Nevadilo mi striedanie minulého a prítomného deja, zaujímavé bolo aj predelenie uprostred vety. Prekážalo mi minimálne posúvanie sa vpred. Jediné, čo ma opätovne vracalo k prečítaniu zopár strán, bolo očakávanie, kam to detská a neskôr dospelácka partia dotiahne. Kvôli ich súdržnosti sa mi podarilo napokon prečítať knihu celú.
Ak som správne pochopila ideu, takmer každé dieťa má svojho "bubáka", ktorého ťahá so sebou mnohokrát až do dospelosti. Ako sa s ním v konečnom dôsledku vyrovnali všetky postavy v románe, plus popísanie zla, ktoré v ľuďoch vzniká a neustále sa kumuluje, bolo autorovým dielom a prvky nereálnosti a horou domu dodal podľa seba a obsahu, ktorý tvorí.
Hoci je King majstrom v ovplyvňovaní čitateľovho vnímania negativizmov, v podsúvaní pohľadu na vec, dej, postavu, týmto románom si ma nezískal, dej nebol napínavý, príliš ma nebavil, takže moja miestami až unudená fantázia ku koncu už hodne pokrivkávala.
Neodmietam autora na základe jednej knihy, ktorá sa mi nemala čím páčiť, preto určite siahnem ešte po niektorej z Kingových mnohých. Potom uvidím, či sa pridám k fanúšikom, alebo nie. Hoci vopred tuším výsledok. :)
Knihu by som si zaradila do čtenářskej výzvy do témy - zaujala ma obálkou. Filanove cestopisy ma nikdy nesklamú, nikdy sa mi nezunujú. Objavuje, ochutnáva, ohmatáva krajiny a mestá aj za mňa. Stačí zatvoriť oči a dotknúť sa plastického reliéfu na obálke knihy. Nechať sa preniesť do Istanbulu, Krakova a Florencie. Mesto a miesto nielen vidieť, ale ho aj cítiť a nezačať ho nenávidieť, keď sa nám hneď pri prvých krokoch rozbije drahý fotoaparát ...
taká typická Amerika , hrôza z krvilačnosti niekoho iného, navlečená v inteligentnom vedeckom kabátiku, zakončená hrdinsko - nenápado - vedľajšoúlohovou streľnou filmovou pointou, Joe Vick skoro ako John Wick... ale kapitoly krátke, čítalo sa to rýchlo
veľa zaujímavostí a pikošiek zo všetkých oblastí života,
okrem dátumov objavov a prvých zmienok, napríklad aj také, že hamburger vznikol v hamburgu, Dostojevskij bol gambler a Röntgen nemal maturitu, pretože ho vylúčili pre nevhodné správanie ... svojim dátumom vydania je už vlastne zastaralá, ale našla som si v nej množstvo informácií
možno som iba netrafila tú správnu zbierku, neoslovili ma básne tak, ako som očakávala, ale niečo medzi nimi sa predsa len dalo.
"Člověk, který již dávno pro své rozhovory s Bohem hledal básnickou formu svých vyznání a proseb, že krása otvírá dveře ráje snadněji, i pro svůj cit milostný dává přednost poezii."