deirdre komentáře u knih
Toto je druhá knižka od Ishigura, ktorú som prečítala, a myslím, že viac ich nebude. Má nepochybne svoje kvality, dej síce napreduje len pomaly, ale je to tak dobre napísané, že ju neodkladáte a čítate ďalej, lebo okrem iného ste zvedaví, čo za týpka to vlastne ten pan Stevens je... Avšak rovnako ako predchádzajúci román (Neopouštěj mě), nijako ma táto knižka neobohatila, zas až tak hlboká a geniálna mi myšlienkovo nepripadá (nepresahuje materiálnu rovinu) a je plná postáv, ktoré aj keby nejaké emócie mali, tak ich neprejavujú a za každých okolností sa snažia konať rozumne, čo ich vlastne očividne zotročuje. Prečítala som od autora iba dve knižky, ale aj tak, v ani jednej som nenašla jedinú vnútorne slobodnú postavu.
Po knižke som siahla náhodou v knižnici, a ako to už s náhodami tohto druhu u mňa býva, nebola to náhoda... Prečítala som ju za dva daždivé, veterné jesenné popoludnia a napriek tomu, že nemá vlastne dej, ktorý by sa lineárne odvíjal od nejakého začiatku k nejakému konci, je svojim spôsobom podania veľmi sugestívna a ťažko sa odkladá.
Asi by som ako prvá mala napísať niečo konkrétnejšie o tomto diele, keďže anotácia je taká stručná, ale keď sa začítate, pochopíte, prečo. Kniha je písaná formou spomienok na detstvo, skladá sa z jednotlivých čriepkov, miestami smutných, miestami drsných, miestami horkých, ktoré postupne vytvoria zvláštne krásnu mozaiku jedného sveta. Naozajstného sveta, ktorý cítite všetkými zmyslami.
Tak to bolo, viem to, bola som tam.
Mimoriadna knižka, krásna a smutná zároveň, ukazuje aký krehký je náš život, ako ľahko sa môže zrazu všetko zmeniť, ako ľahko môžeme o všetko, na čom nám záleží, prísť, ako sa s tým vyrovnávame - alebo aj nie. Závisí, ktorá Dolja pri vás stojí, či ste v spojení so svojou posestrimou, či máte Vieru... Hlboko pravdivé je toto rozprávanie, odporúčam.
Toto bola veľmi dobrá voľba do čitateľskej výzvy, pôvodne som si myslela, že knihu od afrického autora nedám. Rozmýšľala som nad niektorými cirkevnými otcami, ale nakoniec neľutujem, že som si túto knižku objednala, občas zaťala do živého podobne ako starí cirkevní otcovia. Pre mňa bolo jej čítanie pôžitkom nielen mentálnym, ale aj zmyslovým - grafické spracovanie knihy je veľmi vydarené, no a tá vôňa... Odporúčam.
Veľmi zaujímavá, i keď miestami čitatelsky náročná kniha, hlavne v druhej časti. Teda aspoň pre mňa, lingvistika bývala vždy akosi mimo môjho záujmu. Určite ju odporúčam jazykovým nadšencom, pretože, dovolím si tvrdiť, toľko podnetných a zaujímavých informácií z jazykov z celého sveta na jednom mieste sotva kde nájdu. Všetkým ostatným by som odporučila najmä prvú časť, v ktorej sa autor venuje vplyvu našej reči a zamerania myšlienok na naše zdravie. Nielen telesné, ale aj psychické - súčasný trend zrýchlenia a zjednodušovania komunikácie má za následok zjednodušovanie jazyka po obsahovej aj formálnej stránke, a následne aj myslenia. Možno po prečítaní tejto knihy sa bude vnímavý čitateľ starostlivejšie týmto trendom vyhýbať, respektíve dbať o to, aby v tomto uponáhľanom svete im tak nejak automaticky nepodliehal a nebadane nehlúpol.
Hodnotiť hviezdičkami túto knihu sa naozaj nedá. Sú to pamäti ľudového liečiteľa, napísal to ako chcel a napísal to, čo chcel. Miestami zaujímavé, ale že by ma to nejak extra obohatili, to nie. Pritom o liečiteľstvo sa dlhé roky zaujímam.
Na pozadí nevšednej lásky jednorukého vojnového veterána Baltasara a Blimundy, ktorá za istých okolností má schopnosť vidieť do ľudí, autor spôsobom jemu vlastným premieta strhujúce obrazy zo života portugalskej spoločnosti na začiatku 18. storočia, od kráľovského dvora, cez cirkev až po tzv. obyčajný ľud. Baltasar zvaný Sedmislnce jednou rukou podľa pokynov pátra Bartolomea stavia stroj a Blimunda, Sedmiluna zbiera ľudské vôle do jantárovej gule, aby raz mohol vzlietnuť... A "títo dvaja nevedia čítať ani písať a pritom hovoria veci neuveriteľné na dobu, v ktorej žijú, i na miesto, kde žijú..." rovnako ako páter hľadajúci pravdu o Bohu. Veľmi pekná knižka.
Všimla som si, že v českom preklade vraj Blimunda zbiera duše. Tak by som chcela vedieť, ako bola preložená táto pasáž, kde Bartolomeo hovorí:" .... éter nie je to, čo sa vo všeobecnosti myslí a vyučuje, a nemôže sa získať pomocou alchýmie; aby sme ho mohli ísť hľadať tam, kde je, v povetrí, museli by sme lietať, a my ešte nelietame, ale éter, ..., skôr než vystúpi do výšin, aby sa z neho stalo to, z čoho visia hviezdy a čo Boh vydychuje, prebýva v mužoch a ženách, Je to duša, usúdil Baltasar, Nie, aj ja som si spočiatku myslel, že éter je duša, a došiel som k záveru, že éter sa skladá z duší, ktoré smrť vyslobodzuje z tiel, skôr než sa dostanú pred posledný súd času a sveta, ale éter nepozostáva z duší mŕtvych, ale, počúvajte dobre, z vôle živých."
Bolo to doslova vyčerpávajúce čítanie. Popri samotnom životopise a podrobnom popise vývoja filozofického a teologického myslenia svätého Augustína, publikácia obsahuje obrovské množstvo informácií z oblasti histórie, filozofie a náboženstva posledných desaťročí Rímskej ríše. Jediné, čo mi vadilo, a veľmi, bol dosť neprehľadný štýl písania, časté preskakovanie v čase a priestore v rámci kapitoly, citácie v každom odseku, nie vždy dobre napasované do vety. Neviem posúdiť, či je to originálom alebo prekladom, z niektorých viet som krvopotne dolovala zmysel a mám taký tichý pocit, že redakcia bola odfláknutá. Napriek tomu, že to bolo pre mňa čitateľsky naozaj nekomfortné, dávam plný počet, lebo hodnotná kniha to bezosporu je a stojí za prečítanie. Primäla ma tiež oprášiť Augustínove Vyznania, ktoré určite budem vnímať v širšom kontexte ako pred rokmi.
Nie je to úplne márne čítanie, ale mňa táto kniha poviedok nijak neuchvátila. Mnohé myšlienky sú v nej naozaj zaujímavé, ale zrejme mi nesadla forma, ako boli podané. Chýbal mi zážitok z čítania, ak viete, o čom hovorím. Ale určite to môže mať niekto inak. Za mňa priemer.
Knižku som dostala do daru, potešila som sa, že sa mi hodí do výzvy. Taká celkom dobrá jednohubka, ktorú som prečítala za sparného odpoludnia pri káve a cigarete. Príbeh samotný aj myšlienka zaujímavá, ale neskutočne ma otravovali tie múdra, miestami pôsobiace ako päsť na oko. Ešteže to bolo také krátke.
Zaujímavá kniha. O obsahu vyčerpávajúco pojednáva anotácia, ja len dodám, že je aj "čtivo" napísaná, takže ak vás zaujímajú rôzne zriedkavé fenomény mozgových porúch, či evolúcia mozgovej činnosti, určite si ju prečítajte.
Doniesla som si túto knižku domov v jednej z asi šiestich bedničiek kníh od známych môjho kamaráta , ktorí rušili knižnicu. Vôbec som si ju nevšimla medzi mnohými známymi a pre mňa cennými titulmi, a už ani neviem, ako mi padla pred pár dňami do ruky. Musela byť veľmi veľa krát čítaná, väzba sa už trhala, strany sa uvolňovali, obal zjavne mnohokrát používaný ako záložka (tiež to tak robievam, vraj som barbar). Prebudilo to vo mne zvedavosť, knihy z tejto edície som si myslela, že poznám dobre, dosť ich vlastním, a ešte viac som ich prečítala. Táto mi ale nič nehovorila. Tak som sa začítala... a uhranula mi/ma. Dej je opäť veľmi jednoduchý, na vonkajšie udalosti chudobný, ide hlavne o vnútorný svet a vzťah Chrisa a Ellen, čerstvých manželov. Autor veľa toho skôr len naznačuje, treba čítať medzi riadkami, myšlienky a vnútorné monológy hlavného hrdinu sa zdajú byť zmätené, resp. aj sú, veď hľadá sám seba v novej situácii, v tomto vzťahu, do ktorého ani nevie ako sa dostal. Ani nevie ako a prečo, klesá na samé dno, do tmy, aby našiel svoje pravé Ja a svoje miesto v tomto svete. Podobne Ellen, ktorá sa vyrovnáva so svojou minulosťou a novou rolou matky, ktorá ju čaká. Väčšina knihy sa odohráva v chate v lesoch na brehu Michigenského jazera a toto prostredie výborne podtrhuje vnútorný aj vonkajší boj, rozpory a napätie medzi týmito dvoma. To, čo vyzerá spočiatku tak obyčajne, začína postupne gradovat a ku koncu by sa napätie dalo krájať. Obaja bolestivo dozrievajú pred očami čitateľa. Pozoruhodné dielo, celkom isto sa k nemu vrátim.
P. S. Preklad tejto knihy dal určite zabrať, zdalo sa mi miestami, že nie je celkom zvládnutý, ale iný k dispozícii asi široko ďaleko nie je a knižka sa zdá byť zabudnutá aj v materskej krajine, čo si myslím, že je veľká škoda.
Všetky knihy, ktoré som prečítala od tohto autora majú vlastné ten istý motív - hľadanie lásky v emocionálne a duchovne prázdnej konzumnej západnej spoločnosti. Až v Možnosti ostrova to je však úplne zjavné, hoci celý čas sa nás snaží presvedčiť, že láska je mŕtva. Napriek tomu ešte aj niektorí neoľudia sa ju vydajú hľadať do spustošenej zeme. Zaujímavé. A ako vždy, deprimujúce houellebecqovské čítanie.
Netuším, ako mám hodnotiť tuto knihu, ktorá vo mne vyvolala tak rozporuplné pocity. Čitala sa mi dobre, ale miestami som už chcela mať dočítané. Jazyk je úchvatný, v rytme bubienka naberajúci strhujúce tempo, s nutnými prestávkami na náležité vychutnanie si niektorých slovných obratov alebo strávenie niektorých šialených scén. Oskar nám predstavuje obyčajných ľudí, ktorých stretáva, neobyčajným spôsobom, vcelku v bežných situáciách okorenených fantastičnom. Pravdepodobne nie všetku symboliku a psychológiu som pochopila, čo ma štve aj necháva chladnou zároveň, nemyslím, že k tejto knihe sa ešte niekedy vrátim, aj tak na Oskara a jeho historky nezabudnem.
Počúvala som ako audioknihu pri ručných prácach, inak by som to určite nedočítala. Suchopárne hromadenie udalostí, ploché postavy... Husitská sága od Sapkowského ma bavila oveľa viac.
Prebal tejto knižky s portrétom škótskej kráľovnej na mňa svietil z maminej knižnice počas celého detstva. Zvykla som sa naň dívať a vymýšľať príbehy. Bola v maďarčine, a aj keď som neskôr bežne v maďarčine čítala, k tejto knihe som sa nejak nedostala. Mama ju niekde aj s ostatnými knihami odpratala, kým som bola na výške. Takže k originálnemu príbehu Márie Stuartovej som sa dostala až teraz a vďaka skvelému Stefanovi Zweigovi ho aj mohla prežiť. I keď, pravá osobnosť Márie asi navždy pre nás zostane zastretá, na rozdiel od Alžbety, ktorá bola predsa len čitateľnejšia. Nech už však Mária bola akákoľvek a akokoľvek sa tie udalosti odohrali v skutočnosti, Stefan Zweig, ako vždy, odviedol vynikajúcu prácu a táto knižka stojí za prečítanie.
Užitočná publikácia, prečítala som asi tri štvrtiny, niektoré state aj viac krát, k niektorým som sa zatiaľ nedostala. Každopádne odškrtávam, priebežne sa k nej vraciam a budem vracať.
Za mňa príjemné prekvapenie. Štýl pani Ulickej ma úplne pohltil, ťažko sa mi táto kniha plná inšpiratívnych myšlienok odkladala. Bolo mi sympatické jednoduché, priamočiare a na prax zamerané kresťanstvo hlavného hrdinu, hlboké v tej jednoduchosti; a celé to panoptikum rôznych postáv a ich osudov - takú bohatú nádielku som teda vôbec nečakala, keď som si túto knihu vyberala ako oddychovku. Oddychovka to rozhodne nie je a ja už mám pripravené ďalšie knihy pani Ulickej. A keďže sú dnes Turíce, zacitujem: " Každý z nás, co tu jsme, je nádobou sloužící k přijetí Ducha Páně, Pánova slova, samotného Krista. V tom spočívá celá teologie. Nikdo se nezeptá, co jste si mysleli o božské podstatě. Zeptají se však, co jste dělali? Nakrmili jste hladového? Pomohli jste nuznému?"
Toto nie sú klasické životopisy, skôr sondy do osobností autorov skrze ich dielo. Strhujúce, ako to už Zweig vie... Najmä časť o Dostojevskom, celý čas som mala zimomriavky, pretože presne popísal, čo som pri jeho čítaní prežívala. Minimálne túto časť by mal mať prečítanú každý Dostojevského priaznivec.