dr.horrible
komentáře u knih
Kvítek karmínový a bílý
Michel Faber
Možno ide o nejaký môj predsudok, ale celý čas som si hovoril, že ten príbeh nestojí za toľko môjho času. Vlastne ma tá myšlienka stále úplne neopustila (preto 4*), aj keď forma to bohate kompenzuje. Pri Kvítku nejde o to čo, ale o ako. Páčila sa mi cesta stále viac do vnútra postáv, v tom je kniha päťhviezdičková. Tiež mi prišla takmer až prehnane zábavná (v dobrom) - nie som zvyknutý na tento druh literatúry. Skoro ma napadalo slovo hygge. Najviac sa mi páčila kapitola o Vianociach, to už bola čistá radosť. Teším sa na Jablko, aj na filmovú adaptáciu. Možno to potom ešte dvihnem.
Norské dřevo
Haruki Murakami
(SPOILER) Pekná, samovražedná knižka. Prvá, čo som od Murakamiho čítal, takže nemám možnosť zrovnania, ale prišlo mi, že trochu tlačil na pílu. Ani nie tak po sexuálnej stránke, to tam väčšinu času sedelo. Skôr s tou všetkou smrťou to bolo už za hranicou a ja neviem nejak dojsť nato, aký účel pre príbeh mali smrť otca Midori, alebo smrť sestry Naoko. Smútok nás sprevádza celým dejom a funguje to už od prvej strany, takže vŕšenie pre dej nepodstatných úmrtí (a sexuálnych scén) mi prišlo malinko lenivé. Ten film, ktorý podľa knihy vznikol, si neviem vôbec predstaviť. Z prečítanej literatúry mi to pripomínalo Veronica Decides to Die (atmosférou, nielen tématicky).
Malý život
Hanya Yanagihara
Kniha písaná ženou, kde prakticky nevystupujú ženy.
Zo začiatku som mal trochu problém s dialógmi, čo sa neskôr, vzhľadom na vzájomné vzťahy postáv, spravilo.
Nechcem moc opakovať, čo už bolo napísané, každopádne šlo to do hĺbky.
Z pekla
Alan Moore
Moorea som zvyknutý čítať jedným dychom, ale toto mi asi zaberie o niečo viac času, nakoľko český preklad nemajú ani antikvariáty, tak som kúpil anglický. A jak komiksy normálne v angličtine čítam, sem som prišiel trochu nepripravený, že to bude natoľko verné historickej realite (sir William sa vyžíva v lekciách dejepisu “The seance-parlour’s murmurings; the gutters pandemonium…”, londýnska spodina používa zastaralý slang “Ere on yer own, are ye?”, a do toho ešte John Merrick šušle “Peeve bhu fip bowm.”).
Záblesky geniality cítiť od začiatku a práve pre ne sa budem prekusávať dlhšie.
- -
Kapitola The best of all tailors (10) zatiaľ vrchol. Od tohoto vrcholu sa to stále stupňuje až do absolútnych vrcholov žánru, matafyzična. Ducha doby, prízraky naprieč storočiami. Po boji satisfakcia.
Kouzelné pírko pro Gwendy
Richard T. Chizmar
Dosť slabé pokračovanie. Formát furt fajn, ale Gwendy a skrinka sú málo využívaní a okrem nich je tam len ohratá detektívka na pár strán. 50%
Místo snění
David Lynch
Lynch je môj najobľúbenejší režisér, videl som všetky jeho filmy, seriály, aj kraťasy (s výnimkou len dvoch dokumentov + seriálu On the Air - ten si šetrím).
A šetril som si aj túto knihu. Čítam to po (dvoj)kapitolách snaď od septembra.
On Lynch je v podstate mimozemšťan, takže názorovo a presvedčením sa s ním vždy nezhodnete, ale je tam ten rešpekt + z jeho slov vyžaruje strašný pokoj. A vždycky si predstavím, že tie divnoveci prenáša tým svojim hlasom a je to potom ešte lepšie.
V knižnici dostane čestné miesto v poličke najobľúbenejších, vedľa Janet Frameovej a Clivea Barkera.
Oni nevědí, co činí
Jussi Valtonen
Poslednú tretinu knihy som zožral na jeden záťah. Je to román strhujúci, aktuálny, v mnohom diskutabilný. Psychologicky prepracovaný. A potom prídem sem a prečítam si, aká to bola nuda. Tak ja neviem čo normálne čítate.
Kouzelná skříňka pro Gwendy
Stephen King
Zatiaľ prvý King, ktorý sa mi fakt páčil. Žiadne veldielo, ale dobre sa to číta. Próza s obrázkami je nedocenená vec. 70%
Silmarillion
J. R. R. Tolkien
Keby som mal z toho spraviť referát, z 90% si nepamätám ani mená. Ale obdivujem to. Premakaná svätá kniha.
Nikdykde (komiks)
Mike Carey
To bolo tak. Mal som známeho a mal som priateľku. Ten známy povedal, že komiks Nikdykde je lepší ako Gaimanova kniha, tak mi priateľka kúpila obe. Známy mal pravdu, z priateľky je teraz ex, a by the way Anestézia je najlepšia postava v oboch.
Mistr klamu
Frederick Forsyth
Môj prvý Forsyth. Čítal som už niečo podobné od le Carrého, čo bolo teda o triedu vyššie, toto je ale zas kvalitnejšie než Clancy, takže … hmm … ešte mi zostáva Ludlum.
Zatmívačka
Ed Brubaker
Príbehovo nie úplne originálna atmosférická pecka so skvelými postavami (najviac som si obľúbil Dottie).
Možno ešte jedna výčitka: Tých pár hrátok s formou zato nestálo, toto skrátka malo byť celé v čiernobielej. 90%
Filmy 80. let
Ron Base
V 90.tych rokoch na základke tá kniha pre mňa znamenala hodne.
Dnes, po rokoch, som už kritickejší. Predovšetkým bolo chybou vydávať knihu o 80.tych rokoch v roku 1990. Minimálny, resp. žiadny časový odstup na dozretie spôsobil, že James Cameron je tu menej známy režisér, ktorý mal úspech so svojim filmom Terminátor. Drew Barrymore detská herečka, ktorej kariéra po pár hitoch skončila. Goonies zabudnuteľný film pre celú rodinu, existujúci len pre úspech E.T.-ho. Naopak taký Paul Mazursky tu bol stále relevantný hráč.
A potom ten nedostatok rešpektu, pre ktorý som vždy pohŕdal americkou filmovou kritikou. O Blade Runnerovi (ktorý pre nedostatočný časový odstup ešte nestihol skultovieť) sa autor opakovane vyjadruje, ako o podpriemernom filme, a napr. skvelé Allenove filmy September a Iná žena nazve rovno nepodarenými, pričom medzi riadkami možno postrehnúť, že sa jedná o autorovho obľúbeného režiséra. Pre US kritikov totiž existuje len úspech alebo neúspech, nič medzi tým. A presne touto dogmou je text presýtený.
Na druhú stranu v 90.tych rokoch tá kniha prinášala stovky informácií, ktoré sme si ešte nevedeli vygúgliť, je to pekne spracované, a fotografická časť je perfektná.
Ps: Chýbala mi tam samostatná kapitola na tému teen film, tj. hlavne Hughes / Crowe / Deutch.
Elementární částice
Michel Houellebecq
Trochu mi občas vadilo filozofovanie, pretože mi prišlo nevyvážené. Občas plné podnetných myšlienok, občas nadutý blábol.
Bavili ma Houellebecqueove postavy. Možno som úplne nepochopil, akému účelu slúžila repetitívnosť osudov ženských postáv, asi by som mal vyhľadať nejaký rozbor.
Trápna mi prišla len neuveriteľne okatá nekorektnosť za každú cenu. Nie, že bola ofenzívna, iba je to proste póza. Najlepšie onu účelovosť ilustruje fráza stupidná ženská odovzdanosť. To nie je urážka žien, ale urážka ženskosti. A tá, samá o sebe svedčí skrátka o tom, že je autor buď kretén, alebo pozér. Prikláňam sa k druhej z možností.
Vtedy v Hollywoode
Quentin Tarantino
Vtedy v Hollywoode patrí medzi moje obľúbené filmy. Jeho záver bol rozhodne najvtipnejšou scénou roku 2019 a záber Margaret Qualley na kapote (na ranči) zas najikonickejším obrázkom roku. Knihe oba chýbajú. Chýba jej akcia a chýba jej titulková scéna (ktorou má Quentin dojal). Ale ono to bolo vlastne logické, pre rozdielnosť oboch médií a pre existenciu filmu, že to nemusí celé opakovať. A ako bonus je to perfektné.
Len skrátka nie také, ako tie scény vidieť poprvé.
Alias
Brian Michael Bendis
Dokonalosť. Keď som čítal Jessicu ako zošity, trochu mi vadilo, že sa súčasný Marvel obsahovo zúžil (oproti starším komiksom), ale v knihe onen problém logicky zaniká. Ilustrácie a atmosféra sú skvelé, príbeh cool a tá postava je top. Sympaticky ľudská, drsná a zároveň ženská. Rovno do topky.
Vlhká místa
Charlotte Roche
Film sa mi svojho času celkom páčil, pretože z neho šlo poznať, že chápe, že pojednáva o chorej osobe.
Z predlohy mám skôr pocit, akoby sa jedna odpudivá pozérka rozhodla vydať statement, v ktorom by revoltovala jedením šušňov, a tak nejak omylom jej z toho vyšla pomerne slušná štúdia duševnej choroby. Nevedome. Blázni nevedia, že sú blázni.
Podľa recenzie v New York Times svoje dielo Charlotte Rocheová popisuje ako celebration of the female body, takže nech si utŕžené peniažky užije, ale nech sa radšej nemnoží.
