egan komentáře u knih

Tretia kniha Rizzoli a Isles je zatiaľ najslabšou. Stále platí, že sa číta rýchlo, má spád, ale na môj vkus je v nej až príliš veľa sentimentu a klišé. Postavy sa stále niečím dojímajú a ľutujú sa, rekapitulujú a hodnotia svoje osobné životy. Nie, že by to nebolo zaujímavé a nedávalo im to ľudský rozmer, ale ten spôsob mi nesedel. Vety typu: láska je vždy hazardná hra a ja som svoju už prehrala...,neviem. Žeby to bolo tým, že sa príbeh odohráva na Vianoce?:) Knihu vnímam ako ženský román s detektívnou zápletkou.

1 12.04.2013

Knihu hotnotím až po prečítaní aj druhého dielu (Paganiniho smlouva) a možno práve preto dávam plný počet :) Určite sú v príbehu nejaké nedostatky, ktoré nemajú logiku a veľmi veľa zostáva nevyriešeného, ale tejto knihe sa nedá uprieť jej "čtivosť" a atmosféra hrôzy, napätia a momentov prekvapenia a často aj zhnusenia. Je písaná skutočne skoro ako filmový scenár, kde sa obrazy striedajú veľmi rýchlo a dej má spád. Výborné!

1 13.01.2013

Kniha má pekný príbeh. Ani metafora zla nie je zlá :) Ale naozaj nerozumiem, prečo sa King rozhodol rozprávať príbeh detí v retrospektíve. Tým pádom boli pre mňa všetky časti knihy, v ktorých sú hlavní hrdinovia ešte deti, absolútne bez napätia. Lebo samozrejme je jasné, že sa dožijú dospelého veku. Myslím, že tým pádom viac ako polovica knihy sa stáva nudnou.

Krásna detektívka. Yrsa je jednou z mojich obľúbených autoriek v rámci žánru. Príbeh je opäť veľmi uveriteľný, postavy a ich motivácie realistické a nesmierne zaujímavé. Záverečné rozuzlenie a motív pre krutý čin, pre Yrsu typické...kto číta príbehy advokátky Tóry, ten vie o čom hovorím :) Som šťastný, že sa vydávajú ďalšie knihy tejto skvelej autorky.

30.06.2015

Veľmi "nepríjemná" kniha...Je rozdelená na štyri časti, kde pri prvej som sa absolútne dostal do deja aj do pocitov oboch postáv (skvelá psychologizácia oboch hrdinov), v druhej časti môj záujem dosť upadal...ale tretia a hlavne štvrtá časť (záver knihy) bola pre mňa čistá, pomaly plíživá a ťažkotonážna hrôza. Je mi z toho trochu zle...

21.04.2015

Priemerné, po všetkých stránkach.
Oceňujem dvojicu vyšetrovateľov a občasný humor.

13.11.2013

Čiastočné sklamanie. Po výnimočnej knihe Dítě číslo 44 je jej pokračovanie slabučkým odvarom. Z hlavných postáv sa stali skoro už komiksoví superhrdinovia a thrillerovosť a akčnosť sú na prvom mieste. Váhal som medzi hodnotením 3* alebo 4*.
Nakoniec dávam 4*, lebo stále sa jedná o nadpriemerný a veľmi pútavo napísaný akčný thriller, ktorý vás núti čítať ďalej. A ak ho neporovnávam s fantastickým prvým dielom, toto hodnotenie si zaslúži.

24.09.2013

Maximálna spokojnosť. Myslím, že práve autorov štýl písania je dôvodom, prečo som sa rozhodol pre maximálne hodnotenie. Záleží na každom čitateľovi, čo od tejto knihy čaká. Ja som dostal veľa pre mňa zaujímavých informácii, podaných kvalitným literárnym jazykom a spôsobom rozprávania, ktorý bol veľmi osobný a mne preto sympatický. Páčia sa mi autorove pochybnosti o jeho vlastných schopnostiach (je to možno od neho alibistický prístup, ale zároveň ho tento prístup v čitateľových očiach akosi "poľudšťuje") a pochybnosti o schopnosti byť vôbec objektívnym rozprávačom historických udalostí.
V tomto prístupe osobného rozprávania o histórii, o konfrontovaní samého seba s danou témou, o hľadaní dôsledkov a následkov historických udalostí pre seba samého - v tomto sú Binet a jeho HHhH pre mňa výnimoční. Určite odporúčam!

19.07.2013

Indridason nám opäť predkladá neuveriteľne smutný príbeh hneď niekoľkých islandských rodín. Mám pocit, že intenzita smútku sa v jeho príbehoch každou ďalšou knihou stupňuje.
"Dech smrti" sa čítal dobre. Nie je to však detektívka so závratným tempom, nabitá dejom a zvratmi. Je to príbeh plný smútku, násilia a nespravodlivosti, ktorý treba často rozdýchavať, knihu na chvíľu odložiť a zamyslieť sa nad ňou. Neviem, čo ešte Erlendura čaká, ale v tomto svojom príbehu si už prešiel takým osobným peklom, že by snáď mohlo začať svitať na lepšie časy!

06.06.2013

Opäť depresia ťažkého kalibru! Indridason je vynikajúci rozprávač, ktorý vždy ide priamo k veci, bez zbytočných slov a dejových odbočiek. Píše stručne, jasne, dynamicky a pritom vie vytvoriť nezabudnuteľnú pochmúrnu atmosféru bez zbytočných opisov. Jeho príbehy sú plné smútku, alebo skôr melanchólie. Najviac oceňujem vykreslenie postáv, ich charakterov, osudov a ich konania. Téma predurčenosti a nemožnosti uniknúť pred svojím osudom, nemožnosť určité veci ovplyvniť a schopnosti/neschopnosti vyrovnať sa s nimi, posúva túto detektívku v mojich očiach vysoko nad súčasný priemer.

28.05.2013

Krásna kniha! Prečítaná za pár hodín. Musím priznať, že som sa jej veľmi dlho vyhýbal - možno preto, že som študoval na bilingvalnom gymnáziu, kde nám ju naši americkí lektori neustále "vnucovali" ako americkú klasiku, priam až literárny poklad, ktorý jednoducho musíme prečítať. Tak som k nej získal značnú averziu (ako ku všetkému, čo sa "musí" a čo "všetci" adorujú). S pokorou uznám svoju hlúposť :)
Kniha - spôsob rozprávania, štylistika, príbeh, postavy - ma neuveriteľne pohltila a zomlela. Ale nie tým, že vynikajúco popisuje jednu "dávnu" dobu, ale práve tým ako je nesmierne aktuálna dnes! Pre mňa je to kniha o našej dnešnej dobe, o našej dnešnej spoločnosti a morálke. Až z toho ide trochu strach.

14.05.2013

Yrsu Sigurdardóttir čítam veľmi rád a ani tretí prípad advokátky Tóry ma nesklamal. Autorka si stále udržuje vysoký štandard. Škoda, že mám pred sebou už len jeden (štvrtý) prípad advokátky Tóry a vydania jej novších prípadov sú (aspoň podľa mojich informácii) pre nás v nedohľadne.

12.05.2013

Kniha sa veľmi dobre číta, má veľmi zaujímavý príbeh a pekné rozuzlenie, dialógy sú svižné, dokonca aj veľmi vtipné, hlavná hrdinka mi bola sympatická. Ale plný počet v hodnotení nedám, lebo napriek všetkým kladom, ktoré som vymenoval, nemala táto kniha pre mňa žiadnu atmosféru. Je to zvláštne, lebo téma a prostredie by mohli byť spracované oveľa temnejšie a zaujímavejšie. Pre mňa to bolo často iba informačné čítanie bez toho, aby ma to "pohltilo".

03.01.2013