Evaho73 komentáře u knih
Kniha Nezabíjajte vtáčika je považovaná za americký kultový román.
Som rada, že som s jeho prečítaním čakala až doteraz, lebo úprimne priznám, že nie som si istá, či by som ho v mladosti vedela pochopiť z takej perspektívy, ako teraz.
Pre mňa je ústredným motívom odlišnosť a to nie iba z pohľadu farby pleti...
Svojim spôsobom bola odlišná hneď malá rozprávačka príbehu Jean Louise, ktorá vynikala jednak svojou vyspelosťou a pozorovateľskou schopnosťou a na druhej strane aj svojou nezbednou chlapčenskou povahou, ktorá bola v tej dobe a spoločenskom usporiadaní tŕňom v oku.
Ďalej bolo výnimočné aj zobrazenie sveta detí a dospelých podané z pohľadu malej Jean Louise, kedy ešte o to viac vyniká nerovnoprávnosť medzi rasami alebo rozličnými ľudskými charaktermi.
Odlišný bol aj vzťah Atticusa Fincha so svojimi deťmi, ktorý sa zakladal hlavne na čestnosti, úprimnosti, spravodlivosti a láske.
Nakoniec mala kniha aj svojský humor, ktorý okoreňoval niekedy čitateľský náročnejšie pasáže.
(SPOILER) Nádherne zachytená symbióza prírody a človeka, ktorá vytvára cestu k dosiahnutiu vnútorného pokoja.
Pokiaľ by príbeh obsahoval nejaké prvky magického realizmu až tak by som neriešila jeho uveriteľnosť a knihu bez mihnutia oka hodnotila na plný počet.
Autorka sa zamerala skôr na podrobné opisy prírody do najmenších detailov, ktoré sú naozaj krásne, ale s prírodou mi akosi splynuli aj postavy a detektívna zápletka. Postavy boli veľmi jednoduché a navyše autorka ich vývoj stvárnila nie celkom presvedčivo.
Osobne som neuverila, žeby šesť ročné dievčatko dokázalo prežiť bez rodiny a bez príjmu v tak náročných podmienkach. Neuverila som, žeby sa z nej bez odborného vzdelania mohla stať úspešná autorka a odborníčka na ekológiu močiarov, keď mala v príbehu problém s vyjadrovaním a komunikáciou s okolím. A nakoniec som už vôbec neuverila detektívnej zápletke a jej rozúzleniu.
Unikátny námet je to, čo robí túto knihu jedinečnou. Sama som o gréckych utečencoch po druhej svetovej vojne, kedy k nám prišli tisíce gréckych detí a neskôr aj ich príbuzných utekajúcich pred občianskou vojnou v ich krajine, nikdy nepočula.
Autorke sa podarilo skĺbiť niekoľko silných tém do príbehu o živote jednej gréckej komunity od konca štyridsiatych rokov minulého storočia až po súčasnosť. Veľmi sa mi páčila nestrannosť a autentickosť spracovania, ktoré prispeli k môjmu úžasnému čitateľskému zážitku.
Pani autorke sa podarilo oživiť veľmi smutné udalostí z roku 1944 spojené s odvetnou akciou nacistických
bezpečnostných zložiek proti obyvateľom obce Životice. Dokumentárne spracovanie v kombinácii s beletrizovanými vsúvkami dodáva tomuto dielu punc jedinečnosti. Vďaka obrázkovým príloham strácajú obete svoju anonymitu a celá tragédia pôsobí na čitateľov oveľa autentickejšie. Ešte pred pár mesiacmi by sme si povedali, že našťastie sú tieto tragické udalostí už iba smutnou spomienkou...
Kniha je však vydaná vo veľmi znepokojúcej dobe, kedy sa niečo obdobné odohráva u našich východných susedov a naraz ma toto dielo aj ďalší smutný rozmer.
Televíziu nesledujem a po večeroch iba čítam knihy. Počas celého jedného týždňa som sa vždy tešila na večer, kedy som mohla otvoriť knihu Pád titánov a ponoriť sa do spletitých vzťahov nielen fiktívnych, ale i skutočných postáv na pozadí reálnych historických udalostí.
Autor oplýva schopnosťou zaujať pútavým štýlom jazyka a dokonalou znalosťou histórie, ktoré spolu dokážu udržať pozornosť čitateľa od prvej až po poslednú stránku.
Kniha sleduje životy postáv viacerých národností z rôznych spoločenských vrstiev počas udalostí, ktoré viedli k prvej svetovej vojne a následnej k hospodárskej kríze. Prostredníctvom toho čitateľ získava viacrozmerný pohľad na prvú sv. vojnu a lepšie dokáže pochopiť zmätok ohľadom jej vypuknutia z pohľadu niekoľkých národov.
Na záver veľmi oceňujem autorov neutrálny postoj, v duchu ktorého knihu napísal.
(SPOILER) V súlade so svojím svedomím musím byť úprimná a priznať, že tentokrát som pri čítaní nepociťovala tú dokonalú symbiózu s postavami alebo so samotným spracovaním príbehu.
Klúč, ktorý je i na obálke, v tomto prípade neotváral dvere k slobode, ale ich naopak uzamkol...
Nemám nič proti tejto fiktívnej alternatíve reálnych dejín, ktorá v konečnom dôsledku, ak si odmyslíme zaangažovanozsť armády, skoro kopírovala dianie v rokoch 1950 až do roku 1989.
Čo mi nesadlo bola akási povrchnosť pri spracovaní, kde som miestami mala pocit, že Maja ani sama nevedela, začo v novembri 1989 bojovala, a potom znášala kruté dôsledky. Skôr mi november 1989 v podaní pani spisovateľky prišiel ako kulisa pre naozaj bravúrny opis tragédie vzťahu medzi matkou a dcérou, ktorej charakter bol zdeformovaný vplyvom komunistického režimu v dôsledku odlúčenia a následnej prevýchovy.
Nakoniec mám rozporuplné dojmy, kde som asi očakávala trochu iné literárne stvárnenie nezmyselnosti komunizmu.
Úprimne ?
Zaujal ma autorov štýl, kde oceňujem prepojenie úplne absurdných situacií s reálnymi historickými faktami a reálnymi významnými postavami. Prvoplánovo toto dielo vyznieva ako poriadný nonsens, alebo ak chcete nezmysel. Nedajte sa zmýliť, lebo tento humorno-satirický román je podľa môjho názoru dosť úderný a nastavuje zrkadlo, v ktorom sa výrazne odrážajú predsudky spoločnosti k otázkam ako je rasizmus, spoločenské postavenie, ľudská hlúposť alebo nadradenosť mužov voči ženám...
"Analfabetka" Nombeko svojim excelentne vykresleným charakterom dokáže otvoriť oči mnohým (ne)uvedomelým čitateľom.
Umne vymyslená zápletka ma namotala ihneď od začiatku, kde moja zvedavosť sa každou kapitolou stupňovala a bola som nútená čítať i napriek množstvu brutality a násilia.
Obaja vyšetrovatelia boli nenápadní rovnako ako pacháteľ, čo mi bolo celkom sympatické. Okrem toho sa v príbehu vyskytovalo ešte niekoľko postáv, ktoré sú svojim charakterom priam predurčené k pokračovaniu nových zápletok.
Autor rozhodne vie upútať pozornosť čitateľa, ale na mňa príbeh ako celok zapôsobil trochu vyumelkovane.
Predvianočné prípravy sa tento rok pre mňa stali nezabudnuteľným zážitkom vďaka dvom príbehom lásky, jednému z minulosti medzi Stellou a Danom a druhému súčasnému medzi Jess a Willom, ktoré som si vypočula ako audioknihu.
Musím pochváliť dômyselné spracovanie oboch príbehov, kde som bola na začiatku trochu skeptická a rozmýšlala som, ako sa autorovi podarí ich skĺbiť a zakomponovať do toho ešte aj listy.
Nakoniec som dostala poctivú romantiku podľa môjho gusta, ktorá nebola presladená a preplnená sexom, ale veľmi autentická, síce trochu bolestná kvôli osudovej a nenaplnenej láske, ale o to uveriteľnejšia, ktorú mohol naozaj dokázať napísať aj sám život a to ja osobne dokážem oceniť najviac.
Zatiaľ mám za sebou prvý diel a musím konštatovať, že ide naozaj o veľmi kvalitné spracovanie detektíneho románu.
Svojím objektívnym a nenuteným rozprávaním si autor dokázal udržať moju pozornosť od začiatku až do konca a ja som doslova hĺtala stránku za stránkou, aby som sa dozvedela o ďalších počinoch nesúrodej dvojice pátračov, a to investigatívneho novinára a anorektickej asociálky s nadpriemernou inteligenciou.
Práve excelentná charakteristika postáv u mňa posúva toto dielo na vyššiu úroveň, oproti žánrovo podobným dielam.
Bílá Voda je určite unikátna námetom, ale z pohľadu čitateľskej atraktivity na mňa až tak jednoznačne nezapôsobila.
Škoda, ale musím byť úprimná a priznať, že som sa miestami trápila a aj preskakovala nudné pasáže. Je mi to ľúto, lebo autorka si na spracovaní dala záležať a fikcia je prepojená faktami, ale práve tieto tam boli svojím podaním pre mňa dosť rušivý element. Postavy a ich príbehy mi v tejto spletí rôznych informácií akosi zanikali, v dôsledku čoho jednotlivé dejové línie strácali dynamiku.
Autorku si napriek tomu veľmi vážim, lebo rozoberá tému rehoľných sestier utláčaných komunistickým režimom a práve táto je môjmu srdcu veľmi blízka.
Ak sa mi tento román tak páčil, bolo to nepochybne kvôli tajomnej atmosfére, ktorú má. Je to druhá kniha, ktorú som od autorky čítala a je mi jasné, že chcem pokračovať v čítaní všetkého, čo napísala, pretože sa zdá, že jej romány majú schopnosť zaujať hlavne priaznivcov dobrodružstva a napätia.
Najviac sa mi páčilo, akým spôsobom Daphne du Maurier rozpráva tento príbeh, pričom jej jazykový štýl je jednoduchý, no zároveň veľmi pútavý. Zaujali ma hlavne opisy pustých, sivých a studených vresovísk evokujúcich pocity osamelosti, strachu a neistoty. Trochu ma sklamala romantická línia príbehu, kde som očakávala iný vývoj a nie tak urýchlený koniec.
Dômyselne vyskladaná výpoveď o živote v KĽDR odlišujúcej sa od nás nielen totalitným režimom, ktorý tam panuje, ale i kultúrou a životným štýlom jej obyvateľov.
Zažila som totalitný režim u nás, ale oproti svedectvám uvedeným v knihe, to bol iba "čajový odvar"?!
Čo dodať ?
Kniha je autentická, dobre spracovaná a vzhľadom k téme čitateľský veľmi atraktívna.
Smutná kniha napísaná krásnym literárným jazykom, ktorý ju radí medzi klenoty českej literatúry (aspoň v mojom pomyselnom rebríčku).
Autorka cez príbeh Gity Lauschmanovej čitateľom veľmi emotívne predkladá svoje vnímanie povojnovej reality.
Trauma z koncentračného tábora, návrat, do ničoty, alebo osobné životné tragédie hlavnej hrdinky sú podhubím pre strhujúci príbeh o zúčtovaním sa s minulosťou.
Kruté pravdy o ľudskej nenávisti a brutalite v povojnovom obdodí sa v podaní autorky nečítajú ľahko, ale sú súčasťou našej histórie, na ktorú by sme nemali zabúdať.
Veľmi závažná kniha so závažnou udalosťou, závažnými dôsledkami, závažnými výpoveďami, závažnou buducnosťou...
Okrem svedectiev uvedených v knihe, mňa osobne znepokojuje fakt, že nad nami neustále visí damoklov meč v podobe ďalších jadrových elektrárni, napríklad aj u nás...
Kto nám zaručí, že sa podobná katastrofa nemôže opakovať ?
V samotnej knihe ma veľmi znepokojil aj fakt, že Černobyľ sa stal "bezpečným" pre vojnových utečencov, vyhnancov, delikventov...
Kniha Modlitba za Černobyl mi ostane v hlave ešte dlhú dobu.
Knihu hodnotím ako celkom dobré oddýchové čítanie, ale mam zopár pripomienok. Kladne hodnotím prostredie horský hotel v zapadnutom mestečku so snehovou kalamitou odrezaný od sveta, ako aj celkom slušnú psychológi postáv. To, že námet nebol originálny mne osobne neprekážalo. Jedinú výtku mám k vystupňovaniu zápletky, kde sa všetko dlho točilo iba medzi postavami, ale celkové rozúzlenie zápletky bolo na môj vkus príliš urýchlené a odhalenie vraha mi prišlo dosť "lacné"...
Nostalgia je mojou najväčšou emóciou po dočítaní tejto úžasnej kriminálnej trilógie. Jednak si už nebudem môcť prečítať ďalšie pokračovanie ani iné diela od tohto skvelého autora a jednak mi trochu vadilo, že ešte niektoré tajomstvá okolo Lisbeth navždy pre mňa ostanú nezodpovedané... Ďalšie pokračovania od iného autora som sa rozhodla nečítať, lebo si nechcem kaziť jedinečnosť úžasného čitateľského zážitku, ktorý mi celá trilógia priniesla.
Zvrátené vzťahy, mocenské boje a intrigy, porušovanie ľudských práv a slobody, sila médií ovplyvňujúcich spoločenskú mienku, alebo šokujúce odhalenia boli hlavné témy naprieč celou sériou a ich spracovanie v podaní Stiega Larssona bolo pre mňa obdivuhodné.
Zaujímavé. Asi prvý krát som natrafila na knihu, kde mi boli všetky tri hlavné postavy nesympatické, ale práve to mi dodávalo príbehu ten správny punc.
Veľmi ma bavia príbehy, v ktorých sa určitým smerom vyvíja aj psychlógia postáv.
Tu sa postupne odhaľujú podrobnosti života troch protagonistiek s rôznymi charakterovými črtami a kostlivcami v skrini.
Úžasne zachytená londynská atmosféra bola už iba čerešničkou na torte k môjmu celkovo uspokojivému dojmu z prečítanej knihy.
Druhý diel tejto série je minimálne taký dobrý, ako ten prvý. Postavy majú hĺbku, udalosti na seba dobre nadväzujú, rôzne pohľady pridávajú viacrozmernosť a stupňujú napätie príbehu. Je to jednoducho čitateľský atraktívna séria.
Prečítaním knihy Schindlerov zoznam si plním osobnú výzvu zo zoznamu kníh, ktoré sa svojim posolstvom zaraďujú medzi unikáty svetovej literatúry.
Dospela som k poznaniu, že kto chce lepšie pochopiť filmové prevedenie Schindlerovho zoznamu, mal by si najskôr prečítať aj knihu, ktorá bližšie objasňuje určité filmové scény.
Nechcem polemizovať o samotných pohnútkach alebo zámeroch Oskara Schindlera, ktoré z neho urobili legendu krakovských Židov, ale dôležitý je fakt, že svojou vypočítavosťou a aroganciou zachránil stovky životov.
Osobne ma okrem smutných udalostí zaujal skôr kontroverzný charakter Oskara Schindlera, kde sa z alkoholika a vypočítavého sukničkara stal milosrdný ochranca Židov.