Evaho73 komentáře u knih
K tejto knihe nie je veľa čo povedať, je to kniha od Colleen a myslím, že to stačí. Je to ten druh knihy, ktorá sa veľmi ľahko číta a je dobrá, keď nechcete premýšľať a chcete čisto iba relax.
Hlavná myšlienka príbehu je zaujímavá, ale nie príliš originálna. V tomto prípade u mňa veľmi nezafungoval ani autorkin obligátny útok na emócie čitateľa, lebo postavy boli povrchné a málo rozvinuté, aby ich príbeh dokázal vo mne vyvolať nejaký súcit, či hlbšie emócie.
"Tri jablká spadli z neba: jedno pre toho, kto videl, jedno pre toho, kto povedal, a tretie pre toho, čo počúval."
Takto sa končí typická arménska rozprávka.
Narine Abgaryanová hovorí o zdanlivo samozrejmých a jednoduchých veciach, no vyjadrila to zvláštnym spôsobom. Jej príbeh sa odohráva v odľahlej arménskej horskej dedine, kde vojna, hory a čas menia jednu z kedysi rušných dedín na Bohom zabudnuté miesto. Obyvateľov tejto obce však spája ich spoločná viera pre nadprirodzené javy alebo mágiu.
Ide tu o citlivé príbehy ľudí, ktorými ma autorka miestami rozveselila, miestami zarmútila, ale tiež ma dokázala dojať až k slzám. Celkovo knihu hodnotím ako nadčasovú a nekonečne nápaditú rozprávku, ktorá vás prinúti aspoň na chvíľu sa zastaviť a precítiť všetko, čo je tu a teraz...
Odporúčam ju tým, ktorí majú radi poetické a magické príbehy.
Kniha sa ťažko hodnotí aj vzhľadom ku kontroverznej téme, akou je osvojenie rómskych detí a s tým súvisiace životné peripetie.
Pre mňa to bolo frustrujúce a depresívne čítanie, kde mi prekážal hlavne dosť extravagantný štýl, ktorým sa autorka prezentuje. Celý čas som mala pocit, že kniha nie je ani tak o čitateľovi, alebo pre čitateľa, ako skôr o autorke a jej psychohygiene, alebo potrebe sa vypísať zo svojich životných prehier.
Neviem, či je to ten správny pocit, ktorý chcem mať po prečítaní knihy...
Keďže v tejto časti Kate prekonáva aj mačku, ktorá ma deväť životov, prijala som svoje vnútorné rozhodnutie: "Túto sériu budem hodnotiť obdobne ako hodnotím ženské romány, t. j. ako rozprávku pre dospelých."
To znamená, že odteraz hodnotím iba čitateľskú atraktívnosť, ale nie reálnosť.
Takže tento diel u mňa opäť získava 5* = super rozprávka pre dospelákov.
:-)))
Dojímavý príbeh nastavujúci zrkadlo hlavne nám rodičom, aby sme si dokázali uvedomiť alebo pripomenúť, že láska k dieťaťu je to hlavné, čo najviac formuje jeho charakter.
Hoci je to už skôr historická kniha a výchovné metódy v nej popísané môžu byť zastaralé, stále dokáže svojim čitateľm odovzdávať nadčasové posolstvá.
Nechcem sa opakovať, ale silnou stránkou tejto série je osobité dobové stvárnenie. Vždy, keď sa začítam, mám pocit, akoby som sa ocitla v dobe, kedy sa príbeh odohráva. V tejto časti ma okrem iných posunov v živote hlavných protagonistiek, zaujalo aj historické pozadie odohrávajúce sa v dobe tesne pred vypuknutím 2. sv. vojny. Bolo to obdobie krvavých protižidovských manifestácii pod vedením Oswalda Mosleya označovaného aj ako vodcu anglického fašizmu. Osobne mám tendenciu vyhľadávať a overovať si prečítané fakty aj v súlade s historickými skutočnosťami a pokiaľ nájdem zhodu, tak ako v tomto prípade, literárne dielo u mňa získava body vzhľadom k jeho celkovej kvalite.
Áno, Ken Follett dokáže knihám vdýchnuť život, čo sa mi potvrdilo aj pri čítaní tejto druhej časti monumentálnej trilógie Storočie. Opäť to bolo pohlcujúce čítanie, pri ktorom som obdivovala historickú presnosť zaznamenaných udalostí a ich literárnu dramatizáciu. Prostredníctvom zaujímavých postáv sa čitateľ ocitá uprostred diania najpamätnejších historických udalostí. Väčšina z nich sú len civilisti, ktorí s vojnou nemajú nič spoločné.
Kniha poskytuje rôzné hĺbkové pohľady a opisuje, ako sa ľudia v tom čase skutočne cítili.
Bolo zaujímavé sledovať rôzne rodiny a ich každodenný život pri zmene perspektív medzi Nemeckom, USA, Spojeným kráľovstvom a Ruskom. Každá scéna je premyslená, historický overená, ale zároveň emotívna a úplne uveriteľná.
Ďalšia kniha od mojej obľúbenej autorky, a opäť zásah do "čierneho".
PS je literárny chirurg, ktorý pitvá svoje postavy úplne do hĺbky duše. Zdánlivo jednoduché neškodné rodinné vzťahy a ich väzby na okolité podnety častokrát prerástajú do nefunkčných sfér, z ktorých niet návratu...
Bravúrne tri sondy do životov obyčajných ľudí podané veľmi autentický a uveriteľne, navyše očami detí, nám nastavujú pomyselné zrkadlo, v ktorom každý z nás môže nájsť určitý odraz svojho života.
Úplne ma očarilo prostredie vinárskeho regiónu, v ktorom sa dej odohráva. Vinice, výroba vína, jeho degustácia, konkurenčný boj medzi vinármi, to všetko bolo veľmi pútavo opísané.
Aj preto bola zápletka z môjho pohľadu oveľa zaujímavejšia, ako v prvej časti.
Partia amatérskych vyšetrovateľov okolo Enza si čoraz viac podmaňuje moje sympatie a ja sa teším na ďalšiu časť.
Island krajina mnohých tvárí hlavne, čo sa týka prírodných krás, aspoň takto ho autorka opísala v knihe. Pri jej čítaní som virtuálne navštívila vodopády v Gullfoss a gejzíri ležiace neďaleko Reykjavíku. Prečítala som si tiež o ľadovcoch alebo polárnej žiare, ktorá sa stala ternom aj pre malý hotel v tomto príbehu.
Zaujali ma aj opisy hotelového prostredia, kde v zápletke autorka dobre vystihla mentalitu islanďanov. Skrátka kniha sa mi opäť páčila, kde oceňujem dômyselné prepojenie romantiky s cestopisnými prvkami.
Román Búrlivé výšiny si buď zamilujete, alebo naopak vás dokáže poriadne deprimovať o čom svedčia aj nižšie uvedené komentáre.
Čítala som ho už viackrát a stále ho vnímam rovnako aj po tomto poslednom prečítaní.
Osobne tento román hodnotím ako veľkolepé literárne dielo, ktoré ukrutným až depresívnym spôsobom odhaľuje silu a podstatu lásky.
Veď iba láska dokáže ušľachtilú dušu zmeniť vplyvom okolností na netvora bez kúska citu, alebo naopak temnú a na prvý pohľad bezcharakternú bytosť môže láska pretvoriť na lepšieho človeka.
Najviac oceňujem, ako sa podarilo autorke zachytiť pochmúrnu a tajomnú atmosféru, ktorá čitateľa neustále drží v napätí a očakávaní ešte temnejších dejových zvratov...
Až zrazu sa na konci začína cez temnotu rozjasňovať niečo žiarivo čisté a krásne v podobe lásky dvoch potomkov jej zatratencov.
Bonusom pre túto knihu je hlavne atraktívne prostredie Aljašky s celkom vystížnymi opismi jej fauny, flóry a spôsobu života s rôznorodými obyvateľmi, kde sú to vo väčšine prípadov čudáci alebo skrachovalci spolu však, až na pár jedincov, tvoriacich súdržnu komunitu.
Rovnako desivá téma domáceho násilia tiahnuca sa naprieč celým príbehom prispieva k jej pomerne vysokej čitateľnosti.
Pre mňa osobne bol mínusom nedobre vystupňovaný dej príbehu, ktorý je v prvých dvoch tretinách pomerne monotónny stále dookola točiaci sa, okrem malých vsúvok, o tom istom....
Až posledná tretina knihy bola bohatá na rôzne dejové zvraty, ktoré však boli naopak vzhľadom na ich závažnosť podávané vo veľmi rýchlom slede za sebou, čo zase celému príbehu uberalo na jeho celkovej uveriteľnosti.
Veľká samota nakoniec u mňa neprekonala svojou kvalitou spracovania Slávika, a preto ju z objektívnych dôvodov nemôžem ohodnotiť plným počtom hviezdičiek.
Napriek závažnej a ťaživej téme je kniha po literárnej stránke napísaná bravúrne a nútilo ma ju čítať takmer bez prestávky hoci aj dlho do noci. Teraz som nevyspatá a pod očami mám kruhy, ktoré spôsobila nielen nespavosť, ale hlavne uvedomenie si na aké cynické obludy "bez zmyselnosti" sa môžu zmeniť ľudské bytosti !!!
Je neuveriteľné ako "dômyselne" bola vybudovaná továreň smrti a pri čítaní mi behal mráz po chrbáte.
Som znepokojená i z toho dôvodu, že v poslednej dobe opäť fašizmus výrazne narastá aj u nás a...
Pane Bože pokorne prosím, aby sa už podobné zverstvá neopakovali !!!
Malinka mi pripomenula Anežku od Viktorie Hanišovej, kde absentovala materská láska. V prípade Malinky táto láska nechýbala, ale ostala neopetovaná a nepochopená...
K tomu si pripočítajte ešte prekrútené vzťahy s psychickou labilitou hlavnej postavy a dostanete úplne inú " rodinnú drámu" plnú napätia, konfliktov a emócií.
Adopcia dieťaťa sa dá poňať naozaj širokospektrálne, a ako vidieť je aj vďačnou témou k napísaniu knihy.
Autorka sa jej zhostila svojský a jej jazykový štýl mi sadol. Nepáčilo sa mi však to, že niektoré situácie vyhrotila až do krajnosti a odradili ma hlavne scény, ktoré zbytočne dehonestovali vzťah k Bohu a viere k nemu. Toto mi tam naozaj nesadlo a pokazilo môj celkový dojem.
Príbeh je trochu presladený, ale je aj návykový.
Čitateľa zaujme dobrodružstvom, láskou a šťastným koncom. Navyše sa tam vyznávajú hodnoty priateľstva, tolerancie a rodinnej súdržnosti.
Odporúčam ako novodobú odľahčenú rozprávočku pre dospelých.
Hľadala som alternatívu ku knihe Les v domĕ, ktorá je momentálne u čitateľov v kurze, aby som dokázala porovnať spracovanie, tak závažnej témy.
Našla som príbeh, vychádzajúci zo skutečnosti a obsahujúci autobiografické motivy. Poviem toľko, že mi behal mráz po chrbáte pri jeho čítaní.
Toto už nebola fikcia, a o to väčšie zdesenie na mňa doliehalo a ešte dolieha aj po dočítani. Navyše si pamätám aj túto kauzu cez médiá.
Rozmýšľala som, čo vôbec viedlo aj pani Lehečkovú k napísaniu príbehu s tabuizovanou témou akou zneužívanie detí naozaj je. Vyšiel mi iba jeden záver, že je to memento pre skutočné obete, aby sa nebáli na svoje traumy upozorňovať.
Inak oceňujem, ako dokázala autorka podať tento odstrašujúci príbeh tým, že sa vžila do mentality pubertálneho dievčaťa a opísala to cez jej pocity, čo vyznievalo vzhľadom na ďalšie okolností dosť uveriteľne. Hodnotiť hviezdičkami túto knihu nejdem, lebo to sa jednoducho nedá.
Pútavá kniha napísaná podľa denníkových zápiskov jedného osamelého nemeckého epileptika z konca druhej sv. vojny. Je plná kontrastov medzi tichom a skromnosťou včiel voči extrémom a hrôzam vojny. Je to zároveň príbeh o ľudskej sebeckosti, ktorá dokázala zachraňovať životy mnohým židom...
Pre mňa veľmi zaujímavé spracovanie poskytujúce opäť iný uhol pohľadu na jednu z najväčších katastrof v dejinách.
Keďže som čítala autentický príbeh, neodpustila som si použiť google.
Našla som si obrázky nielen hlavnej predstaviteľky Lauren Elder, ale predovšetkým originálnu tlačovú fotografiu z miesta havárie lietadla.
Na základe tohto som si lepšie vedela predstaviť opisy miesta leteckej havárie a strastiplného návratu späť do civilizácie v podaní samotnej Lauren.
Pri čítaní som niekedy riešila dilému, ako by som sa zachovala ja na mieste Lauren ? Na základe tohto som dokázala tolerovať aj jej občasný egoizmus, ktorý mi potom dával iný zmysel, lebo je bližší ľudskej náture. Nakoniec vďaka nemu prežila a to by nedokázal hocikto.
Oceňujem, že dokázala podať tieto udalosti autentický a bez prikrás, hoci to u mnohých mohlo spochybniť a pošramotiť jej charakter.
Slzy púšte. Aký príznačný názov má táto kniha, ktorá je náročná na čítanie, ale poskytuje reálny obraz o dianí v sudánskom Darfúre za posledné desaťročia.
Najskôr ma fascinovali opisy jednoduchého a v niektorých smeroch až primitívneho života v tejto oblasti, a zároveň som obdivovala, ako málo stačilo ľuďom ku šťastiu, alebo ako si dokázali pomáhať, či prejavovať vzájomnú úctu a uznanie.
Zdanlivá idyla sa medzi členmi jednotlivých kmeňov začala rúcať vládou podporovanou brutalitou a násilim, ktoré prerástli až do genocídy...
Táto kniha je svedectvom jednej statočnej ženy, ktorá dokázala pomáhať obetiam prenasledovaným režimom a zabojovať za svoje presvedčenie aj na vzdory tomu, že sa sama stala jednou z množstva prenasledovaných obetí. Pri čítaní som i ja vyronila slzy nad slzami púšte.
Kukaččí mládě je prvá kniha od pani Magdy Váňové, ktorú som čítala a musím konštatovať, že na mňa zapôsobila.
Začiatok príbehu a celej zápletky bol síce podaný dosť obšírne, ale vyžadovalo si to objasniť spleť vzťahov medzi jednotlivými postavami, ktoré majú rôznorodé charaktery, čo zase prispieva k následnému vývoju a vystupňovaniu celej zápletky.
Záporačka Riva dokázala piť krv aj v mojom prípade, ale bez jej zlomyselnosti a zachytenia tej správnej spoločenskej atmosféry v danom období, by celý príbeh nemal ten správny náboj.
V reálnom živote si však takýto postoj neviem úplne predstaviť, čo zase nevylučuje tú skutočnosť, že ľudia s obdobným charakterom "pokojne" môžu žiť aj medzi nami...