freejazz komentáře u knih
zaujímavé najmä jazykom. je neuveriteľné, ako sa výrazové prostriedky za 50 rokov zmenili. občas som si pripadal ako pan Brouček medzi husitmi...
príbeh trochu rozťahaný, náznaky filozofovania, náznaky spoločenskkej reflexie, občas nie celkom logické posuny v deji...
fakt, ten jazyk stojí za prečítanie.
čtěte a přemýšlejte, nemusíte neustále hodnotit, nemá smysl být stále nad věcí. prostě stačí zapomenout na pózu, kterou nabízíte světu. svět totiž na vaše pózy kašle.
rád bych si s takovým starým tulákem promluvil. určitě by to nebyla ztráta času.
když to nečtu jako návod na užití života, ale jako příležitost k zamyšlení, je to fajn. a takové ty americké motivační ornamenty prostě nemusím vnímat. za přečtení stojí.
vo svetle posledných škandálov okolo Nobel Prize to dostáva ďalšiu šťavu...
asi sme sa nestretli v správnom čase a na správnom mieste. nezaujalo ma to.
čakal som určite viac. po vynikajúcich knihách, ktoré som mal predtým v ruke, však Zahradnictví vyznelo tak nejako do stratena, akoby sa to celé odohrávalo za sklom, malo detailne ohladené hrany, emócie a výbuchy boli orezané automatickým režimom... pripomenulo mi to nekvalitné magnetofónové nahrávky z 80. rokov, pri ktorých sme sa spoliehali na automatiku. najviac ma rušilo, že tu nebolo nič rušivé. farbotlačový obrázok, pekný obal knihy, dobrý casting (film som nevidel). jedným slovom sklamanie.
milá knížka pro ty, co se Prahou toulají a chtějí o ní něco málo vědět.
asi som čakal viac.
je to výborné zhrnutie všetkých teórií, ktoré svet navymýšľal do poolovice 80. rokov okolo existencie či neexistencie Atlantídy, ale chhýbal mi tam nejaký prvok prekvapenia, možno nová teória, možno viac fantázie. je to príliš vážne. ale pre toho, čo chce získať vhľad do problematiky fajn súhrn.
Tešil som sa na nové dielko, ale pravdupovediac, je to možno prvá kniha, z ktorej si nepamätám ani ň. najskôr preto, že som popri čítaní dával dokopy inú knihu a tá mi zožrala celú mozgovú kapacitu. ale výhoda knihy je v tom, že ak chcem, môžem sa k nej vrátiť.
na záver tretej poviedky už mi veľmi zimomriavky po chrbte nebehali, lebo mi bolo jasné, čo mám čakať.
nie, že by to bolo zle napísané, ale nejako som sa pri tom nudil, nevedel som sa začítať.
skúsim inú, vidno,, že Rankov je inteligentný pisateľ, žiadny Čukča.
chcete niečo vedieť o hipsteroch? nie o tých nakašírovaných panákoch v značkových oblekoch a nagelovaných bradách, čo sa boja smrdieť a najviac na svete ich zaujíma, či sú dosť trendy, ale o tých originálnych, vo vyšmajdaných bagančoch, starých menšestrákoch a prepotených flanelkách... tak čítajte. a pomaly sa "prečítate až k beat generation.
neviem, čo som mal od tejto knihy očakávať, ale bolo to fajn čítanie. síce som sa v zásade nič nové nedozvedel, príbeh, starý dve tisícročia predsa všetci dobre poznáme, ale aj tak to bola príležitosť zamyslieť sa. najmä nad tým, čo robíme a ako to robíme.
pre fajnšmekrov odporúčam Kazantzakisa https://www.databazeknih.cz/knihy/posledni-pokuseni-28476. bola to posledná kniha, ktorá sa ocitla na indexe librorum prohibitorum. ale dodnes som nepochopil prečo.
hm, hlboké, hlboké sklamanie.
vzal som knihu do ruky, pretože sa prebojovala do finále tohtoročnej Anasoft Litera. ak je toto jedna z najlepších 10 kníh, ktoré boli vlani na Slovensku napísané a vydané, potom amen, tma.
príšerne bezcenné. akoby sa chystala ďalšia módna vlna - čím väčšie ľapotanie, tým väčšia adorácia.
venujte čas niečomu užitočnejšiemu. trebárs vysávaniu.
neviem, čo je na tom humorné a čo poučné?! jediné, čo z toho trčí je snaha autorky za každú cenu šokovať.
a čo je najsmutnejšie, nie je to prvý sporný počin vydavateľstva, ktoré bolo kedysi šťukou na slovenskom knižnom trhu. pomaly sa stáva synonymom nevkusu a pochybnej kvality.
perfektné čítanie na leto.
ak máte radi poetiku filmov Emira Kusturicu, tu si prídete na svoje.
celkom zábavné - by to bolo, keby sa mi kniha ocitla v rukách niekedy v 80. rokoch. teraz už mi tento spôsob humoru skôr prekáža, ale možno je to len tým, v akom stave sa nachádza spoločnosť.
na ten štýl si treba zvyknúť. a ak je priestor, knihu treba prečítať na jeden nádych, inak je to rozkúskované, potrhané... ale vlastne také, aké boli naše životy v tej dobe...
"pradědeček v blázinci, dědek v komunistické straně, otec farář, jak bys mohla zůstat normální..."
"...archivy vydaly desetitisíce udání lidí naší řeči na desetitisíce lidí naší řeči..."
je ťažké brodiť sa touto riečkou, ktorá nedokáže splaviť všetok kal a nečistotu našej histórie. ale inú možnosť naozaj nemáme.
nerád čítam slovenské preklady českých kníh, ale toto sa mi nejako priplietlo pod ruku a pretože mám rád Maxa Kašparů a obdivujem aj "oko" Jindřicha Štreita, zhltol som dielko za pár minút. ale tie myšlienky v knihe sú tak fajn, že je dobre mať ju poruke v knižnici a občas zalistovať.
odporúčam všetkými desiatimi!
Puškáša mám rád od prvej knižky, ale nad touto som dlho váhal. trochu bulvárne prostredie, v ktorom sa dej odohráva ma odrádzal. ale je to vykreslené v podstate dobre, neviem, či aj reálne. rozhodne to však nie je Puškášov vrcholný literárny počin.
už som sa začal zmierovať s tým že presedím mesiace v archívoch, zvírim tony prachu a snáď sa niečo dozviem o tom, čo páchal môj obľúbený básnik Janko Smrek, keď redigoval a vydával časopis Elán. našťastie vznikla kniha, ktorú odprúčam všetkým, čo majú záujem o dejiny literatúry.