Helena0405
komentáře u knih

Oslobodzovací boj alebo proces, ktorým sa uvedomené masy ľudí postupne zbavili koloniálnej nadvlády. Málokedy priamočiaro a na prvý krát. K moci sa dostal kde-kto - diktátori, sadisti, krivé charaktery hrajúce dvojitú hru... Poučné, lebo ľudia sú všade na svete rovnakí a história sa zvykne opakovať. Ale súhlasím s predošlým komentom - nečakajte pútavé rozprávanie s napínavým dejom. Ale medzi haraburdím (rozumej dejepisnými informáciami) sa dozviete, kam chodili (zrejme v 60 - 70 tych rokoch) škandinávci na dovolenku, ako a kedy prišli do módy Kanárske ostrovy a iné fakty, ktoré už zaujímavé byť môžu.

Autor je známy, teda skôr jeho koncept s Marsom a Venušou. Túto knihu prešpikoval motivačnými vetičkami, ktorých je na prvých 20 stranách akosi priveľa. Cítim, že hľadám užitočné myšlienky akoby v kope hnoja. Má vôbec význam knihu čítať ďalej, pýtam sa, keď vidím hodnotenie 50%...
Chcela som porovnať s knihou iných autorov, ktorú považujem za 100 x lepšiu - Čo ženy NAOZAJ chcú. Keby aj polovicu múdrosti prevzali z tejto knihy od Graya, majú moje uznanie za to, že nemíňali papier na to, aby nahnali honorár (a unavovali čitateľov).
Má to byť upravená verzia titulu "What your Mother Couldn.t Tell You And Your Father Didn.t know" - v češtine vyšla pod doslovným názvom - Co Vám matka říct nemohla a otec nevěděl.

Mne sa páčil hneď prvý príbeh, mám v sebe tiež objaviteľského ducha. Zaujala ma najmä výprava k dedine domorodcov, čo už hneď na začiatku smrdelo opovážlivosťou. Jednak by jej taký výlet neschválili rodičia, okrem toho divočina a najmä - prekročenie istej nepísanej hranice. Beloch býva - žije na území v rámci svojho majetku (ako ho získal, nechajme bokom) - mimo jeho pozemkov je územie domorodcov, kam nemá morálne právo vkročiť len tak bez pozvania. Mladej beloške sa to toleruje; sama je dosť vnímavá na to, aby si uvedomila, že prekročila hranice dobrých zvykov a výlet ostáva v tajnosti. Príbeh by som vôbec nenazvala poviedkou - skôr ho vidím ako realistický opis dobrodružstva, nič vymyslené. Kontrast zeleného územia domorodcov s udupanou spúšťou, ktorú vytvorili belošskí farmári sa mi zdá tendenčný, romantizujúci, ale zas nie celkom falošný. Cítiť z toho myšlienky komunizmu - utláčaní čierni ľudia vysokých morálnych hodnôt v kontraste s krutými bielymi vykorisťovateľmi - čudujem sa, že sme túto knihu za socíku nemali medzi povinným čítaním.

Ako dieťa som vyrastala na sídlisku. Boli nás vtedy húfy na ulici, také, že kapacita škôlok vtedy Ešte nestačila všetky pojať. Šikanu som nezažila, ale je dosť možné, že medzi chlapcami už vtedy platili nepísané pravidlá.
V lete som pobývala u starej mamy na dedine - a hoci dedko nebol, lebo zomrel, bolo tam oveľa lepšie než v lete doma, na sídlisku. V čase dozrievania letných jabĺk sme so sesternicou boli aj pol d§a vylezené na jabloni a poznali sme to, čo mestské deti ťažko pochopia. Napríklad, že sa jabĺk dá úplne prejesť, hoci sú chutné, sladké, šťavnaté a oči by chceli ešte. Alebo že divé lesné jahody majú onakvejšiu vôňu a chuť ako tie pestované.
Že muchy a komáre sú aj na to, aby lietali lastovičky, a aby pod strechou vychovali mladé. Že voda nemusí tiecť z kohútika, ale naberieš si ju do vedra pri studni. Že dažďovú vodu z odkvapu zachytávaš, aby si mal mäkkú na pranie. Dnes sa to všetko dieťa nenaučí ani na hodinách ekologickej výchovy. Z jedného komára sa ide zblázniť a to, že žihľava nepríjemne pŕhli, zistí až ako dospelák. Kniha ma zaniesla do mojej mladosti a pripomenula mi obrázky z detstva.

Nepokkladám sa za dieťa, ktoré by sa potrebovalo odtrhnúť od príliš zasahujúcich/milujúcich rodičov. Nie som ani ten typ rodiča. Ale rada sa dozvedám rozličné (životné) príbehy ľudí. Rada čítam pravdivé príbehy a vďaka nim si uvedomujem , akí rozliční my ľudia sme a čiastočne aj prečo sme práve takí.
Napríklad príbeh Tracy zo str. 30 - 36. Ohromujúca je úprimnosť, s akou sa Tracy dokáže podeliť o svoje pocity a odhaliť svoje doslova zlé charakterové rysy.
Autori príbeh podajú a potom z neho vyvodia nejaké poučky. Zovšeobecnia niektoré body a poukážu na príčinné súvislosti.
Poučná knižka, pokiaľ ju nechcete zhltnúť naraz. Dá sa čítať pokojne po jednom-dvoch príbehoch aj celé roky. Inak by sa mi tie postavy z vyše 300 strán príbehov pekne domotali. Používam ju ako prevenciu, aby som z veľkého občasného rodičovského nadšenia neupadla do extrému. Vždy na ňu narazím pri upratovaní a vyraďovaní - a nevyradím. Je to stálica. :-)


Hurá! Konečne viem, ako sa volá moja diagnóza. Nemám na mysli hypochondriu. Skrytá zápcha je to, čo mi spôsobuje už celé roky trápenie. Bežný lekár sa opýta: trpíte zápchou? Odpoveď je : nie. Lenže... Asi mám dlhé črevo, alebo lenivé črevo, čo ja viem, jednoducho podľa testu opísaného v tejto skvelej knihe som zistila, že všetko vo mne prebýva zbytočne a nemiestne dlho. Ťažko potom vypátrať, ktoré jedlo mi "nesadlo", na ktoré som intolerantná, čo mi spôsobí skutočnú akútnu zápchu. Odtiaľto musím začať pátranie po stratenom zdraví.
Pridá sa niekto?


V tejto knihe je množstvo príbehov na pobavenie, O tom, ako sa Európan (nielen autor) postupne "prispôsobuje" kultúre a mysleniu japoncov. Preto úvodzovky, lebo autor naznačuje, že prispôsobiť sa je nesmierne náročné ak nie úplne nemožné (jemu samému pritom pomáhala vôľa božia a mnohé priaznivé okolnosti). Miestami vystupuje na povrch honba cirkvi za dušami - samozrejme, autor si to neuvedomil, pretože to bolo preňho (asi) úplne prirodzené. Výborné čítanie.


Misionár vo Francúzsku. Aj takýto názov by vystihoval obsah knihy. Alebo aj: Ako sa stať svätým (tak trochu) proti svojej vôli.
Je to od začiatku pútavý príbeh. Neuveriteľné, ako sa život a spoločnosť zmenila za takých 400 rokov. (Kým sa zo starozákonných krajov dostalo k nám kresťanstvo, trvalo to vyše 800 rokov - pre porovnanie).
Zaujímavé pre mňa bolo všetko: od rozprávania starého vojnového veterána malému chlapcovi, cez to, z čoho pozostávali raňajky sedliakov v južnom Francúzsku, nahliadnutie do stredovekého Paríža... Nechýba ani epizóda divokých dobrodružstiev v službách otrokárov v Afrike.
Tento svätý sa nenarodil ako výnimočné dieťa, ktoré už od malička spolu s mliekom salo životopisy svätých a modlilo sa celé dni. Ale ani naopak, okrem túžby po bohatstve a trochu aj po moci nemal obzvlášť silné hriešne sklony (ak môžeme veriť obrazu, ktorý spisovateľ - umelec vytvoril). Nebol závislý od neustáleho modlenia sa, ani sa spočiatku neoddal úplne iba nezištnej službe starým a chorým (žil na kráľovskom dvore a učil kráľových synov). Z môjho pohľadu taký zdravý stred. Práve preto je možno bežnému dobre zmýšľajúcemu človeku, aj neveriacemu, bližší alebo aspoň ľahšie pochopiteľný. Ku koncu života však už má črty "bežného" svätca.


Text je zaujímavý, akurát niektoré neznáme slová neviem nájsť ani pomocou internetu - napríklad čo je to kalyv. K obsahu:
Všimla som si jeden paradox. Človek, ktorý sa stále postí, modlí, robí dobré skutky, snaží sa plniť božiu vôľu - trpí. Nielen dobrovoľne, čo si sám uloží, ale aj čo život prinesie. Tento človek ochorie. Trpí sústavným kašľom, vykašliava krv.
Kristus ľudí uzdravoval - stačilo požiadať. Boh je bol a bude stále rovnaký.
Keď už bolo zdravotného utrpenia pre starca Pajsija priveľa, že by sa neobrátil na svojho Boha? Už za mladi dokázal trafiť na pole nesúc kríž, nechal sa viesť Bohom. Dôveroval Bohu. A teraz čo? Myslel si, že mu ten istý boh nepomôže?
Ja tomu nerozumiem. Vyrastala som v ateistickej rodine. Keď bol niekto chorý, šiel k lekárovi. Poslušne bral tabletky, zničil si pečeň a zomrel. Lekár ho nevyliečil, neuzdravil. Nazdávam sa, že Boh vie uzdravovať - len moja viera v jeho ochotu uzdraviť mňa, ukážkovú hriešnicu, je objektívne slabá. Navyše, nikde nie je príbeh o tom, že by Kristus niekomu uzdravil pokazený zub, pomohol žene odrodiť alebo niekoho zbavil bolesti chrbta.
Ale taký zbožný človek - prečo sa on rovnako ako beznádejný hriešnik obrátil na lekárov? Že by presne to bola bývala Božia vôľa? V tom prípade, prepáčte, ale Boh lenivie. Kedysi kázal - opláchni si oči touto vodou, napatli si oči blatkom - nikdy neposielal ľudí s ich trápením za lekármi. Možno aj preto, že bol k tejto kaste ľudí taký bezočivý, že ich vlastne ignoroval, bol vo svojej dobe Ježiš taký nežiadúci.
Nehnevajte sa, ľudkovia, ale logika nepustí...

V druhej polovici knihy objavujeme systém, na ktorom je vybudovaný arabský svet. Mne to logicky zapadá - žena môže mužovi oponovať, ale s úctou, pokojne a aj s pokorou. Silou a vzdorom dobrú spoločnosť (ani rodinu) nevybuduješ. Žena má byť múdra, má vedieť lepšie komunikovať (a vedieť, kedy radšej mlčať) a nevyvyšovať sa nad muža. Múdra a milujúca žena to zvládne a muž je korigovaný. Môže to fungovať. U nás to tiež nefunguje vždy a všade. Z príbehu mne osobne vyplýva skôr, že mať muža ako hlavu rodiny, ktorý sa (s dávkou šťastia, iste) postará o ženu a svoje deti je lepšie ako opustené ženy-matky s opustenými deťmi (nesirotami) u nás.


Na strane 28 som si povedala, že to neveští nič dobré. Manžel sa dokonca spolčuje s matkou proti Alene, samozrejme podáva jej správy takého obsahu, aké vyhovujú jeho záujmom. Matka mu to "žerie" a ani si nedá tú námahu vypočuť si dcérinu verziu. Veľmi zlé. Vadí mi tam aj to, že Alena akoby nemala možnosť uchopiť situáciu do vlastných rúk a pomocou telefónu alebo notebooku si objednať madlá do kúpeľne aj keď jej už je jasné, že na manžela sa v tomto spoľahnúť nedá. Alebo zavolať nejakej kamarátke. Akoby žila v akomsi sociálnom vákuu. To je nebezpečný signál a radšej nechcem vedieť, kam to až zájde. Nemám rada horory.

Text je skôr poučný, i keď odľahčenou, prísne logicky rozčlenenou formou. Druh humoru ocenia najmä matematici a pedantný druh inžinierov.
"Skutočnosť, že pri bežnej prehliadke zverolekár najmenej u polovice psov odhalí ochorenie vonkajšieho zvukovodu, ..., svedčí o tom, že chovatelia veľkú pozornosť psím ušiam nevenujú." (str. 71) a ďalej "Niektorým psom zvukovod husto zarastá chlpami. Zverolekár majiteľa takého psa pri prvej prehliadke upozorní, že chlpy treba vystrihávať alebo vytrhávať." pokr. str. 72:
"Ak si majitelia psa vo chvíli, keď ich na to zverolekár upozorňuje, sedia na uchu, alebo informáciu púšťajú jedným uchom dnu a druhým von, skrátka ak počúvajú zverolekára len na pol ucha, môžete v tipovacej kancelárii podať stávku s vysokou pravdepodobnosťou výhry, že v dohľadnom čase navštívia ambulanciu opäť - tentoraz so zápalom uší (psa)".
Ja beriem túto knižku ako veselo-poučnú, ak si opäť zadovážim psa, spolu s pánom Fabianom si zopakujem základné poučky a odporúčania. Aj keď na poučenie zo strany 10 - Nekupujte si psa! - bude už potom neskoro.


Nemusí sa to zdať vtipné každému - ale mne sa mená ako káľ BRmbrm 123, ktorý všade chodí na ponorke - a kráľ Mhogomhogo 1268 s podobne nerozlučným torpédom páčia. Nakoniec sa z ponorky vykľuje motorka a ukáže sa, že namiesto torpéda je druhý kráľ majiteľom mopeda.
"Tisíc tureckých šablí a tatárskych bajonetov, ja prídem na vohľady a oni ma pošlú do hája. Ešte princezná nie je ani moja, a už aby som ju zháňal po lese!"
Mimochodom, najnovšie naštudovanie opery Prodaná nevěsta v SND (Bratislava) silno pripomína myšlienku moderného fešáka - milenca, jazdiaceho - nie na koni. Keď sa na javisku prvýkrát objavil Jeník, normálne som dostala neovládateľný záchvat smiechu.
Ilustrácie v tejto knižke od A. Szabovej-Štefunkovej sú jemné a vkusné. Nádherná je pavučinková ilustrácia na str. 27.


v slovenčine vyšla táto milá knižka v Mladých Letách v r.1989.
Okrem toho, že je to milý príbeh, dozvieme sa, ako sa o mačky (a kocúrov) ľudia starali skôr, ako vznikli mačacie konzervy a mačacie hrady. Je to aj poučná literatúra.
moje obľúbené epizódky:
str. 8 - Na raňajky mi teta uvarila ... kus bravčovej pečene. (ako ho ujo rozmaznával a potom ho teta vážila)
str. 12 - Teda môj kožuch - ... ... Ak to vraví teta, je to pravda.
14 - Náš pán domáci bol slávny človek... ...Veru, to koncertovanie sa nám začalo páčiť.
15 - Až okolo poludnia... ... vytiahol kus surového mäska. // Ujo asi vedel, že mačky nutne potrebujú taurín. //
Najlepšie knižka vynikne vo dvojici s inou poučnou literatúrou (kde sa ale vôbec nepíše o tom, čo by sme mali alebo mohli - okrem špeciálnych konzerv a vareného vajca - dávať mačkám na žranie) s titulom Ja, mačka (názov tejto knihy ju vhodne dopĺňa - Ja, kocúr Stanislav).


Jéj, ona je aj česká verzia! Ten rytmus veršíkov v origináli - Ni perínki, ni prostýnki, ni podúški ne vidať - A usátyj polosátyj perebrálsja pod krovať - to sa snáď nedá preniesť do iného jazyka.
alebo ako ho učilo dievčatko rozprávať a on stále iba "miau" - ale beťár, keď mu priniesla "kusóček sála, govorit kotjonok: Málo!"
A ešte jeden obľúbený: ždjot na kóvrike u škápa - pritajílsja, čuť dyšá... - korotká košáčja lápa ne dostáť karandašá!

láskyplné postrehy a kritika ľudských slabostí s neobvyklou mierou tolerancie
Po prečítaní všetkých príbehov mám chuť kúpiť si lístok na autobus a ísť sa pozrieť na vlastné oči, či Kulpina naozaj existuje a (ak áno), predstaviť si na mieste život, ktorý snáď v milostivo idealizovanej podobe opisoval autor v tejto knihe.
Jediné, čo si dovolím vytknúť - chýba slovník miestnych výrazov, nie vždy som si vedela význam domyslieť.
Naopak, jazyk, akási číra odroda srbskej slovenčiny, je osviežujúci. Nerešpektuje prísne pravidlá modernej slovenčiny, obvyklé používanie predložiek a pádov. To vyvoláva údiv a následne úsmev na tvári, je to milé. Je to slovenčina, ale je iná, než sme tu na Slovensku dnes zvyknutí počuť. Odteraz budem vedieť identifikovať srbského Slováka podľa reči (aspoň si na to teraz trúfam).


Suší sa maco, suší,
voda mu kvapká z uší.
Ba aj z každej labky
kvapkajú mu kvapky.
nielen veršíky, ale aj vtipné nápady a hlavolamy pre malé hlavičky
... a k tomu ilustrácie Boženy Plocháňovej (mne sa najviac páči bystrooký drak vznášajúci sa nad mestom)
Od Pavloviča pre malé deti to naj... spolu s Bračekovia mravčekovia.


Vďaka tejto knihe, presne vďaka 10. kapitole, som naštartovala po pár dňoch depresií a hypochondrickom preberaní stavu môjho srdca a cievneho systému.
Stalo sa to 19. novembra, a keď som si vďaka autorovmu rozhodnutiu predsa len napísať tú kapitolu prečítala a pripomenula dôležitosť vitamínu D, siahla som po Vigantole, ktorý stál nepovšimnutý doma na "vedľajšej koľaji". Dopriala som si pol čajovej lyžičky. Večer som to ešte potvrdila necelým 1 dl červeného vína a bolo po depresii.
Ďalší deň som sa odhodlala ísť po dlhom čase do sauny a môžem oslavovať. Cítim sa ako znovu narodená, umytá, očistená, aj duša mi spieva.


návody a inšpirácie, ktoré som v tejto knihe našla, mi veľmi pomohli. Musím sa k nej po čase vrátiť, lebo som znova zišla zo správnej cesty - niekedy je oveľa jednoduchšie ustupovať a všeličo tolerovať ako správne, pokojne ale presvedčivo, zasiahnuť.
Od extrému príliš temperamentnej reackie k postoju "ničím ma nemôžeš vyviesť z rovnováhy" existuje široká škála možných reakcií. Je pre mňa náročné dosiahnuť rozumný a jediný účinný zlatý stred.
Žiť podľa zásad tejto knihy vyžaduje sebakontrolu, energiu, plné sústredenie sa na "vojnu", no a takisto vytrvalosť. Deti sú skutočne "od prírody" sebecké - do tej hranice, ktorú ešte sme ochotní ako rodičia akceptovať.


pár dobrých myšlienok, motivačné príklady zo života, ale nejako je to ťažkopádne, príliš filozofické a vedecké, myšlienky sa dokola opakujú...