Ivan F komentáře u knih

Prvý a posledný prípad Hercule Poirota - nuž tieto dve knihy majú spoločnú kvalitatívnu úroveň a z môjho pohľadu nedosahujú k výšinám iných príbehov s malým belgičanom. Spisovateľka nám bystrého detektíva predstaví, nechá ho rozohrať partiu, ktorú privedie do víťazného konta a na druhú stranu nám pani spisovateľka detektíva zoberie spôsobom, s ktorým sa nestotožňujem. V každom prípade však fiktívna postava HP patrila len a len jej a mohla si s ňou robiť, čo uznala za vhodné - a že k nej nemala kladný vzťah, je stará známa vec. Nič to však nemení na fakte, že spoločné vydanie oboch detektívok je krásne prevedené, ilustrované a v knižnici určite vyzerá dobre.

28 25.01.2022

V roku 2011vyšlo pokračovanie série s Tinou Salo a ja - ako masochista - som sa rozhodol si knihu prečítať. Tam, kde skončil prvý diel, to mohlo aj zostať, ale nedozvedeli by sme sa, že Tina vlastne trpí (chudinka malá bez kúska citu k ľudskému druhu - len si trp), má rozorvaný vnútorný život, nemeckého milenca (perfekcionista rozhodne nebol, vyslovene zženštilý typ) a keďže má radšej teplú krv než studenú, tak parazituje na vlastnom druhu. K tomu sa dozvieme, že Audi je vyslovene najlepšie auto (toto je teda riadne odvážne tvrdenie, ale možno menovaná firma prispela formou sponzorského príspevku), všetko je prekombinované (vzťahy a súloženie sa zamieňajú), pridávajú sa vlkodlaci (nechýbali mi ani trochu a knihe nič nepriniesli), je tu viac akcie a to je všetko. Komu tieto ingrediencie vyhovujú, prosím, ostatní sa radšej knihe vyhnite.

22 22.01.2022

Kedysi sa mi dostali do ruky knihy s lovkyňou upírov Anitou Blakeovou (nebolo to nič moc) a tak som bol zvedavý na jej českú obdobu, tentoraz loviacu upírku, Tinu Salo (a nebolo to tiež nič moc). Ani jedna séria čitateľa vyslovene neurazí, no ani nepoteší - po prečítaní v dohľadnej dobe sa koná milostivé zabudnutie o čom to bolo. Okrem toho som si ani v jednej sérii nedokázal vybudovať pozitívny vzťah k postavám a v prípade hlavných aktérok mi obidve liezli na nervy. Ok, spoločné prvky - upíri, teplá krv, vzťahy a sex - sú vždy živnou pôdou pre príbehy, ktoré niektorým čitateľom vyhovujú a ako oddychovú literatúru ich možno akceptovať, no neprinášajú nič nové a čo je horšie, aj stokrát obohrané sa dobre číta, ak je to napísané aspoň trochu hodnotne - hodnota tu však chýba.

25 22.01.2022

Prvé stretnutie s dielom Petra Heteši dopadlo tak nejak neutrálno-priemerne. Postava chlastajúceho, všetko vediaceho a takmer neomylného, rokmi poznačeného a teda pomerne letitého pardála (napriek všetkým negatívam pôsobí na opačné pohlavie ako magnet na železo), to všetko sú ingrediencie drsného detektíva majúceho slabosť pre ženy (zvlášť novinárky), pripaľujúceho si jedno žváro od druhého - tak takáto hlavná postava tu bola už pred sto rokmi a je to obohraná platňa. Vzhľadom na vek autora je jasné, že sa mu noir štýl nevyhol (ani mne) a poznačil ho - v dobrom aj v zlom so všetkým, čo k tomuto štýlu patrí. V príbehu nie je nič prekvapivé, nie je tam jediný zvrat, ktorý by vyvolal aspoň nadvihnutie obočia, prípadne mimovoľne utrúsené "no páni", ale príjemne sa to číta a to je Hetešova najväčšia devíza - vie aj fádne a stokrát obohrané námety príťažlivo nielen napísať, ale aj opísať, sem-tam mierne nechutne. Už viackrát sa mi stalo, že po prvom nevydarenom čitateľskom rande som nadviazal pevný a pomerne nekritický vzťah s dielom jeho/jej autora/ky a práve vďaka výbornej "čítavosti" siahnem aj po inej Hetešovej knihe.

28 15.01.2022

Absolútne úžasná kniha! Nádherné výpravné rozprávanie - textu je skutočne veľa, napriek tomu, že je to komiks - o tom, ako ľudstvo spravilo všetko preto, aby atómovú bombu vyvinulo. Veľmi sa mi páči čiernobiele spracovanie, ktoré dáva vyniknúť perfektnej kresbe a podčiarkuje vyznenie závažnosti témy. Príbeh plynie zo strán knihy a čitateľ vníma nielen to, ako to bolo, ale zároveň mu pred očami defilujú postavy svetoznáme, ako aj menej známe, s ktorými sa zoznámi najskôr v kreslenej podobe a potom (teda ak chce) si na sieti nájde naskenované obrázky. Vtedy zistí, ako je komiks verne nakreslený a zodpovedá archívnym fotografiám. O výpovednej hodnote sa netreba rozpisovať, je veľká, edukatívny rozmer sa nezaprie. No a či bolo správne použiť atómovú bombu alebo nie, to je už na posúdení čitateľa. Vývoj najničivejšej zbrane, ako aj rozhodovanie o jej zvrhnutí však nie je čiernobielym rozprávaním, má mnoho odtieňov a následky podnes. Ak by takýmto spôsobom boli spracované aj dejepisné knihy, určite by mali úspech.

28 10.01.2022

Takto - v našej hlavnej dedine (a nielen v nej) sa odjakživa stretávali rôzne kultúry a zanechali na nej a na nás viac či menej pozitívny, ako aj negatívny vplyv - máme radi guláš aj štrúdľu, nepohrdneme knedľou a cudzinci sú vítaní. Preto dokážeme mnoho tolerovať a nesťažovať sa. Nič na tomto svete a u nás detto nie je čiernobiele, všetko má množstvo odtieňov (nielen sivej, hoci táto farba prevláda) a preto akákoľvek idealizácia akéhokoľvek miesta na svete je smiešna. Havranov pohľad do našej (ne)kultúry je mierne povedané zvláštny, avšak má ťah na bránu. Popri Pišťanekovi (jeho dielo mám skutočne rád) a Rankovovi je súčasníkom, ktorého uvedené vplyvy sformovali a ovplyvnili (ako aj mňa, som citlivý cynik), preto jeho Analfabet (Boh to nie je, on vie čítať aj písať) je (ne)slušnou sondou do duše mesta na Dunaji a štúdiou ľudí, ktorí v ňom žijú. Všetko ostatné v príbehu je len kulisou k vypovedanému. Za mňa určite výrazný literárny počin.

28 06.01.2022

Do roku 2022 som vstúpil s knihou slovenskou a to žánrovo mne nevyhovujúcou. Lenže anotácia znela sľubne a tak som dal priestor ďalšiemu spisovateľovi, o ktorom som nepočul. Ako to celé zhrnúť a zostať objektívny, aby neprevládla nechuť k žánru (splatter mi nevadí, hoci je to brak, no rezaný čímsi zvláštnym, to už nie je ono), avšak vyvážená spomienkami na socialistický režim? Nuž nebolo to zlé čítanie, ale ani dobré, štýl je jednoduchý (mať cca dvadsať a čítať túto knihu v tom veku, priadol by som blahom a vysolil päť päťcípych), no v texte prebleskujú sem tam skutočne krásne vety, akoby ich písal niekto iný. Čo si autor mohol odpustiť je postava Joža Fera, naopak, čoho bolo málo, sú scény s nemeckým poručíkom - kvitujem, že adorácia sa nekonala. Pre tých, čo čas života prežili v komunizme, je to o pol hviezdičky lepšie čítanie, preto dávam nezaslúžené štyri päťcípe a to v záujme zachovania objektivity.

26 03.01.2022

Budem sa síce opakovať, no tretí diel súborného vydania 3x Hercule Poirot je v kvalitnom viazaní, s pútavým obalom a nezameniteľnou vôňou novej knihy. Veľmi dobre sa vyníma v knižnici spolu so svojimi staršími súrodencami 3x Hercule Poirot 1 a 3x Hercule Poirot 2. Sledovať odkrývanie zápletiek z dôb bez počítačov, internetu, mobilov, naopak používali sa pevné telefónne linky, telegramy atď. má svoje neopakovateľné čaro. Atmosféra je starosvetská, v príbehoch nie je žiadna zbytočná brutalita, potoky krvi, detaily mŕtvol, snaha za každú cenu šokovať. Nedávam plný počet, pretože prvý a posledný príbeh, ktorých spoločným menovateľom je Styles sú pre mňa o niečo horšie než iné detektívky s malým Herculom.

29 31.12.2021

(SPOILER) V posledný deň roku 2021 som dočítal posledný príbeh s Hercule Poirotom a popravde nebol som z neho nadšený, skôr mierne rozčarovaný. Niežeby bol zlý, to vôbec, ani to, že prvá vražda sa takmer na stranu presne stane po prečítaní dvoch tretín knihy, ani záverečné vysvetlenie, ale ako celok to akosi nebolo ono. Napríklad ma rozčuľovala Hastingsova krátkozrakosť (ako otcovi dcéry to zas nemožno vyčítať), no to, že ju chvíľu považoval za podozrivú (mala dvadsaťjeden rokov a niektoré vraždy záhadného X sa stali keď bola malým dievčatkom), ma vyslovene iritovalo. Ono to celkovo bola iná "poirotovka", je cítiť, že Agatha túto svoju literárnu postavu nemala v obľube a bola takrečeno rada, že sa jej zbavila a sňala z nej háv nepoškvrnenosti tým, že ju zámerne poškvrnila. Za mňa sa tak príbeh konca jednej legendy nestretol s pochopením, mám radšej iné detektívky s fúzatým belgičanom - sú pre mňa lepšími.

29 31.12.2021

Dostala sa mi do rúk celá séria kníh o drakenoch z Pernu a ja, ako neznalý o čo ide, som si prečítal popisy k jednotlivým knihám tu na DK. Nie som priaznivec fantasy, avšak dávam priestor viacerým žánrom, aby som si rozšíril obzory. Preto som siahol po najtenšej knihe zo série, aby som sa rozhodol či si prečítam aj Dračí let, tým by sa to malo celé začať. Prečítam. Kniha Nerilka nebola zlé čítanie - práveže som ocenil strohosť príbehu - lenže som sa vo svete Pernu neorientoval a určite by mi jeho znalosť pomohla a za druhé, je to kniha o epidémii a očkovaní. Moretu čítať nebudem, mám plné zuby súčasnej pandémie a čítať o fiktívnej epidémii by ma ubíjalo. Lenže autorkin štýl ma zaujal a tak ma Dračí let niekedy v budúcnosti očakáva. Už teraz sa teším.

24 25.12.2021

Históriu obliehania Nových Zámkov poznám pomerne dobre, takisto aj bitku pri Štúrove (to bol absolútny masaker a Jurajov naturalizmus v jeho opisoch je namieste), takže ma pri čítaní tešilo, že si Juraj nevymýšľa (len trochu prifarbuje) a jednoducho sa drží toho, čo je napísané v kronikách. Takže dej je vopred daný a jedinými obzvláštneniami sú linka pani vlčice Rónay(ovej) a jej nohsledov a samozrejme starý známy čelebi tiež múti vodu, niekedy až moc. Keďže viem, ako to pri obliehaní New Castles bolo, tak ma neprekvapilo uťatie deja takmer uprostred, predsa len to chce minimálne ďalších štyristo strán, aby sa to aj skončilo, hoci mám tušenie, že koniec bude smutný a plný nešťastia - možno sa mýlim. V každom prípade je štvrtý diel historicky verný a je v ňom minimum fantasy prvkov. Mne to nevadilo, avšak Diablova pevnosť bola lepšia, asi preto, že bola vymyslená a nevedel som, čo mám čakať.

33 22.12.2021

Z času na čas sa vraciam k verneovým dielam, pretože majú nefalšovanú atmosféru doby, v ktorej boli napísané. Vždy ide o oddychové čítanie s viac-menej dobrodružným príbehom a sem-tam aj vizionárskym náhľadom. Pani Branicanová je typickou ukážkou Verneho tvorby so všetkými svojimi kladmi a neduhmi, čierno-bielymi charaktermi jednotlivých postáv a najmä s opismi udalostí a krajín, v ktorých sa daný príbeh odohráva - v prípade tejto knihy sú znesiteľne dlhé. Opakované čítanie mi prináša vždy pôžitok (veľakrát si len matne viem vybaviť o čom, tá ktorá kniha je), nakoľko je úplne jasné, kto je dobrý a kto zlý a to, že zlo bude na konci vždy potrestané. Oddýchol som si aj tentoraz, no vzhľadom k rozsahu Julesovej tvorby je pani Branicanová priemernou knihou.

22 19.12.2021

Daphne du Maurier som objavil vďaka knihe Hostinec Jamajka a tú som si prečítal cca trikrát. Všetko ma v tejto knihe bavilo a povedal som si, že musím siahnuť aj po inej knihe od Daphne. Prešlo pekných pár rokov než som sa dostal k Rebecce a bolo to tu zas - pocit z dobre napísanej knihy, na ktorej vás štve Rebeccino správanie (mňa určite) a napriek tomu jej držíte palce, aby sa už konečne vysporiadala s hnusnou Danversovou, postavou tak brilantne opísanou, že moje antipatie by mohli byť extra účinným jedom za predpokladu, žeby sa dali pozbierať do nejakého flakónika a použiť. Za mňa určite výborná kniha, ale Jamajka bola prvá. A na pomyslenom piedestáli aj zostane, hoci Rebecca nie je o nič horšia kniha - len som ju čítal až ako druhú. Ak by to bolo opačne, nuž neviem či by sa poradie zmenilo, čaro mora, hoci len okrajovo spomenutého má na mňa magickú moc a v Rebecce chýba.

35 16.12.2021

Je to typická Agatha v netypickom prostredí starého Egypta, so všetkým, čo k nemu patrilo - intrigy, pretvárka, láska a nenávisť, balzamovanie, obetovanie bohom a samozrejme vražda, vlastne niekoľko vrážd. No a to netypické prostredie mi dosť vadilo, nedokázal som sa do príbehu zahĺbiť a to ma pri čítaní vyrušovalo. Keďže A.Ch. má niekoľko šablón, podľa ktorých písala svoje knihy, tak tu som sa v podstate od začiatku chytil a na konci ma žiadne prekvapenie nečakalo. Bude to tým, že ma prostredie knihy nebavilo a tým pádom ani nerozptyľovalo, premisa a riešenie boli tak povediac na rane. Plusom knihy je aj jej na dnešné pomery strohý stranový rozsah, žiadne rozptyľovanie sa nekoná. Som rád, že som si prečítal aj túto knihu, no určite sa k nej už nevrátim. Od A.Ch, očakávam Anglicko (prípadne inú krajinu), avšak za prítomnosti belgičana, alebo starej dievky Marplovej.

32 10.12.2021

Pár dní pred Vianocami som si prečítal knihu o Vianociach. Teda o Vianociach spojených s vraždou v podaní pani Agathy. A že to naťukala na papier pomocou písacieho stroja úplne dobre, o tom svedčí taktiež hodnotenie čitateľov. Dodám len toľko, že Christie aj tentoraz do textu vložila indície, ktoré by vnímavému a na detaily zameranému čitateľovi mali prezradiť, kto je vrah. Lenže ako to býva, aj keď sa človek dovtípi, kto bol páchateľom, tak všetky ostatné detaily obsiahnuté v podobe Poirotovho záverečného monológu (ten si vždy z kníh, kde sa HP objavuje najviac vychutnávam), tak tie si nikto nemôže domyslieť, to ani náhodou. Za mňa výborné čítanie so správnym rozsahom strán - lesy treba šetriť. A hneď mám krajšie sviatky :-)

31 07.12.2021

Počas celej doby som sa (ne)úspešne bránil porovnávaniu s tvorbou Roberta Fabiana, ktorý mi vyšiel ako víťaz. Jeho príbehy majú skvelú atmosféru, viem sympatizovať s postavami a je mi ľúto, ak sa niektorej stane niečo zlé a mať radosť, ak sa im pritrafí niečo pozitívne. Všetko zmienené mi v príbehu od Jakuba Maříka chýba - atmosféra takmer žiadna, postavy ploché, žiadne emócie sa u mňa nekonajú, je mi fuk, čo sa komu stane a ako to celé dopadne. Čoby oddychovka, kde si čitateľ nemusí lámať hlavu vďaka priamočiaremu a jednoduchému deju je to čitateľné, ale raz stačilo. Napriek mojim výhradám si prečítam aj pokračovanie, predsa len každý autor nejakým spôsobom spisovateľsky zreje.

26 04.12.2021

Niečo viac ako pred rokom som čítal Obraz Doriana Graya a bol som blízko k literárnemu vyvrcholeniu. Vtedy sa nekonalo, no tentoraz s mojím prvým stretnutím sa s Kunderovou tvorbou sa vyvrcholenie konalo. Nesnesitelná lehkost bytí má všetko to, čo od literatúry očakávam - príbeh, tempo, postavy sympatické aj vyslovene vyvolávajúce antipatiu, dej ako aj lyriku a všetko je to namixované v správnych dávkach. Skrátka a dobre, literárne blaho.

33 30.11.2021

V niektorých knihách sa vypijú litre kávy a v niektorých sa pripaľuje jedna cigareta od druhej. Na rozdiel od tých kávových, ma cigaretová séria s Hieronymusom v hlavnej úlohe baví a tretie pokračovanie je príjemná oldschoolová detektívka. Síce je to celé o mnohokrát použitej schéme, kedy detektív naháňa vraha, ktorý je neustále o krok vpred, Harry s čiernymi prehúlenými pľúcami dychčí, no nevzdáva sa a nakoniec sa (tak isto ako čitateľ/ka) dočká tej jednej chyby, toho jedného zakopnutia, ktoré mu umožní byť úspešným lovcom. Skrátka a dobre Michael Connelly píše pútavo, hoc na obohranú tému, predsa len, koľko schém môže mať detektívka? Je ich pár a opakujú sa. Výborné pasáže v knihe sú s expertom Johnom Lockom a Harryho prekáranie s Dolores nemá chybu - napriek tomu, že mi bola protivná, tak som jej fandil a nakoniec mi jej bolo ľúto.

34 27.11.2021

Čím viac kníh som od Donalda Westlakea prečítal, tým viac sa mi vzďaľuje. Nie je to zlé čítanie, to vôbec nie, je to jednoduché, oddychové a mierne zábavné rozprávania o chlapíkovi a jeho patáliách na ceste za zbohatnutím. A to je všetko - jednoduché, oddychové, ale len mierne zábavné čítanie. Škoda, potenciál to má, nápad výborný, len spracovanie ma neoslovilo. Z knihy sa mi najviac páčil záver, ten celkový dojem z knihy vylepšil. Na vyplnenie pár hodín pri cestách do práce a z práce, alebo pred zaspávaním je to fajn.

24 23.11.2021

Komentár obsahuje jemné vulgarizmy objavujúce sa v knihe.

Je to také typicky naše slovenské rozprávanie o tom, ako to bolo nie tak dávno a ako sa to všetko (aj s chybami) recykluje a tým pádom opakuje. Presne tak, ako naše dejiny, nepoučili sme sa a tak s príslovečnou tragikou prežívame životné radosti a najmä sklamania. Kto chce aspoň čiastočne pochopiť slovenský národ, tak táto kniha je akýmsi úvodom k jeho pochopeniu. Literárne je to však slabé a existujú omnoho lepšie knihy, kde sa pranieruje (niekedy aj exaltovane vyzdvihuje, čo mi je záhadou, prečo je tomu tak) tá naša typická slovenská mentalita - so všetkým, čo k nej patrí. Tak, ako k súčasnému slovenskému textu patria vulgarizmy a najmä najtvárnejšie slovo jebať. To má v tejto útlej knižke hojné zastúpenie a najpôvabnejšie je v spojení s vynálezom, ktorý sa volá samojeb. O jeho existencii nepochybujem - myslím tým oboje, slovo aj vynález.

Po prečítaní mám však pocit nenaplnenia, asi si ďalšiu knihu od Maxima odpustím.

24 19.11.2021