Ivan F komentáře u knih
Príjemné oddychové čítanie, ktoré je kvalitatívne omnoho vyššie než filmové spracovanie, hoci ide o literatúru na dovolenku, keď sa vypnú mozgové bunky a spracuje sa aj brak na plnohodnotný čitateľský zážitok. Dr. No však nie je brakom, hoci má všetky atribúty, ktoré ho do tejto kategórie zaraďujú. Suma sumárum, lepšie ako film, ale nič prekvapivé.
Nemohol som sa počas čítania ubrániť porovnávaniu s podstatne staršou Alicou v krajine zázrakov, pretože štýl písania je takmer identický. Ale musím podotknúť, že na rozdiel od všeobecne známej klasiky som sa dobre bavil. Skrátka, Carrollove dielo ťahá za kratší koniec. Samotnému príbehu nie je čo vytknúť, len ja som už naň trochu starý. :-) Avšak pôžitok z čítania bol kráľovský.
Na pobavenie to bolo dobré. Výhoda je, že postupne človek zabudne, čo vlastne čítal a tak má za pár rokov akoby novú knihu detektívnych hlavolamov. :-)
King skráta predá všetko. Aj na neho podpriemernú knihu. Ako som to čítal, sklamaný som nebol, ale toto nie je typický King. Trošku nám tú linku, ktorou je výborné vykreslenie postáv, odflákol a namiesto majstrovských odbočiek ide stále v hlavnej línii. Tie odbočky mi chýbali. Príbeh je jednoduchý, to nie je na škodu veci, len ten melodramatický koniec ma neuspokojil. Škoda. Nevadilo mi ani obohrané klišé, policajt odchádzajúci na dôchodok a sociopat (tu ma hneď napadla paralela s pesničkou od Xindla X s názvom Hollywood), všetko je to fajn. Čo naozaj nie je fajn, je fakt, že zo sociopata sa stane v priebehu deja taký uplakaný dilinko, to ma vyslovene sklamalo. Musím však pochváliť preklad knihy, pani Gálisová to zvládla výborne, tých šťavnatých slov v knihe je naozaj dosť. Čiže milý King, nesklamal si vyslovene, ale nebolo to ono ... a to som z Tvojich kníh prečítal asi všetky s výnimkou septalógie The Dark Tower.
Upozornenie: Tento komentár prezrádza podstatný údaj z deja knihy!!!
Kniha je nedokonalá na samom začiatku. Prečo? Pretože od chvíle, ako doktorovi zazvonil telefón, tak ho autorka nechala v úlohe rozprávača a pritom vo mne hrklo, sakra doktore, teraz to máš na triku, si hlavný podozrivý. No ale Agatha ho ostentatívne ignorovala, stále písala o druhých a o doktorovi ani slovo. Čiže prekvapenie sa nekonalo a z kníh od Agathy čo som doteraz čítal som mal pocit, akoby sme hrali žolíka s odkrytými kartami. Škoda.
Dlho som odkladal prečítanie tejto knihy. Teda, jej druhej polovice. Dodnes si pamätám sklamanie z nepodarku, ktorý vyšiel pod názvom Nadaný žák, čo bol neúplný preklad Different seasons. Okrem novely Apt pupil, obsahovala kniha ešte poviedku Telo. Paradoxne, dva klenoty zostali nevydané. Prečo? Dodnes mi je to záhadou, pritom dovtedy už vyšli minimálne tri knihy od Kinga v slovenskom preklade a české nakladateľstvá stále váhali.
Nakoniec som si povedal, že sklamanie nemôže byť väčšie a prečítal som si aj Shawshank a vynikajúcu Dýchaciu metódu. Práve táto krátka poviedka je úplne typickou ukážkou Kingovej tvorby v tej najkryštalickejšej podobe. Spolu so všetkými známym vykúpením je tým najlepším z tejto knihy, paradoxne najhoršou je Nadaný žák.
Po prvej časti Nočného klubu som si dal pauzu cca tri mesiace, než som sa pustil do druhého. Prečo? Pretože už prvý diel bol tak trochu sklamanie. A ono sklamanie pokračovalo. Mám rád Kulhánkovu tvorbu, ale tu už trochu (dosť) vykrádal sám seba a opakoval sa. Podtrhnuté a spočítané, pre mňa zostáva Cesta krve (Dobrák aj Cynik) Kulhánkovým The best.
Dlho som odkladal dobu na prečítanie knihy, o ktorej som počul toľko dobrého. A ono by to aj dobré bolo, keby to nebolo utopené v balaste utopistických a trúfam si napísať, vysoko nereálnych vízií o lepšej spoločnosti budúcnosti, ktorá bude žiť v jednote a mieri.
Zaujímalo by ma, či George Lucas (autor Hviezdnych vojen) túto knihu čítal, pretože paralel
je tu niekoľko, napríklad meno jednej z hlavných postáv je Dar Veter, v Hviezdnych vojnách je to Darth Vader, tu je Železná hviezda, v Lucasových filmoch je Hviezda smrti atď.
Ale jedna myšlienka sa mi naozaj páčila, dovolím si zacitovať: "V každém člověku jsou dvě poloviny, z nichž jedna se dere k novému, druhá zase opatruje minulost a ráda se k ní vrací. Návrat nikdy nevede k cíli." S týmto úplne súhlasím.
Nuda ako vo Farbe kúziel pokračovala aj tu a humoru bolo pramálo. Nadšenie ostatných nezdieľam a týmto dielom som so Zemeplochou skončil.
Trošku s dešpektom som siahol po tejto knihe a ona ma veľmi príjemne prekvapila. Archaický jazyk použitý pri preklade a zameranie na čitateľa majúceho v obľube špionážne praktiky mi neprekážali, naopak, dobre som sa bavil. Nutno však podotknúť, že román neosloví každého.
Absolútne nevyvážená zbierka šiestich poviedok a jednej novely. Tá nad ostatnými vyniká ako maják na ostrove Fare. Z Kingových poviedok je dobrá len jedna a to Venovanie. Simmons je štandardom, osobne sa stotožňujem s poviedkou Vanni Fucci - takýto osud by som doprial všetkým falošným kazateľom, bez pardónu.
Kniha sa čítala veľmi dobre a ľahko, pretože dejovo bola veľmi naivná. Do oči bijúce náznaky dávali tušiť, ako sa to skončí. Aj tak dám ešte Herculeovi šancu, prečítam si tretí príbeh. Hádam to už bude lepšie.
Nie vždy si kniha (ktorá štýlom, akým je napísaná patrí na druhý stupeň základných škôl - tak sa milí žiaci dozviete niečo o druhej svetovej vojne, teda ak vydržíte prečítať tých skoro 500 strán - Jáj a nebolo to sfilmované? Radšej si pozrieme film, dobre?) hodnotená vysoko aj toto hodnotenie zaslúži. A to je príbeh Zlodejky kníh, síce smutný, ale dosť neemočný. Kniha mi príde dosť prvoplánová (na rozdiel od iných kníh s podobnou tematikou), akoby písaná na objednávku - potrebujeme bestseller a mladého autora, tak Markus napíš niečo v tomto štýle. A on to napísal: pekne sa hrá so slovami, ale jazyk je chudobný (teda v kontexte k počtu strán) a okrem toho som mal z monológov Smrti pocit, akoby mala presne toľko rokov, ako Liesel a sem tam ju napadla dospelácka myšlienka. No a ľudia z toho padajú na zadok. Ja nie. Slušné, ale umelé čítanie, kde príbeh je podviživené chúďa a kniha rozhodne nie je skvost, akým ju ľudia robia.
Už v roku 1986 nás autor varoval pred Arabmi. No a dnes sme toho svedkami. Trilógia je veľmi podobná trilógii s Takeshi Kovacsom až na to, že Maríd Audran tu bol skôr.
Kulhánek knihu napísal za 28 dní. A práve preto, že to stihol v tak krátkom čase a že je to jeho prvotina, je to neskutočne skvelý splater. Nič viac a nič menej, ale je to splater v tej najkryštalickejšej podobe, teda sa to nádherne ľahko číta, dej odsýpa na to tata, litre, čo litre, hektolitre krvi, zbrane, ich treskot, cvengot, hvizd a všetky zvyšné doprovodné zvuky spolu s výkrikmi bolesti, hrôzy, pomätenia, radosti ... a tak ďalej, a tak ďalej. Skvelo som sa bavil a dodnes si pamätám recenziu z časopisu Score, ktorá mala názov "Nářez jako kráva". Ten hovorí sám za seba, pretože Vládci strachu sú nářezom .... prvotriednym a na nič iné sa nehrajúcim.
Také jednoduché oddychové čítanie, ako sa majú dvaja radi a ona otehotnie. Tak nejako to v živote chodí, autor sa buď inšpiroval svojím osudom, a ak nie, tento príbeh rozhodne nebolo ťažké vymyslieť.
Pre mňa druhý najlepší román od Agathy (oprava 2020, Smrť na Níle predčila Orient expres - nekompromisne) a to som pôvodne videl skvelú filmovú adaptáciu, ktorá ma naozaj nadchla. Preto som hneď siahol po knižnej predlohe a pravdupovediac, zmlsol som si. Krátke čítanie, v ktorom nebolo ani jedno jediné slovo zbytočné. Klasika detektívneho žánru.