Ivan F komentáře u knih

Pre niekoho, kto nečítal romány zo série Heechee, tieto poviedky nedávajú veľký zmysel, a pre tých, ktorí romány čítali, tak poviedky čítať nemusia, pretože v nich nie je veľa nových informácií. No je to zároveň príjemné čítanie s typickým Pohlovým štýlom, ktorý mi sedí a napriek málu, čo človek dostane, je to príma návrat do série. Takže sa mi táto útla poviedková kniha páčila.

Nakoniec hodnotím štyrmi hviezdami. Jediné na čo sa môžem sťažovať je krátky rozsah, ale na druhú stranu kniha neomrzí, k tomu čitateľovi nedá šancu - šup a už je koniec. Dovolím si ešte jeden postreh: viackrát som si všimol v mnohých starších SF kusoch, kedy sme sa nehrali na #meetoo, a to je fakt (môj postreh aj #), že vzťahy ženy-muži sú pomerne čiernobiele, čo je na prvý pohľad roztomilé, pretože dámy nosia priliehavé kombinézy rozopnuté nielen cez prsia, ba priam až po pupok, no na druhú stranu to pomerne rýchlo človeka omrzí. Teda je to tak trochu pulp fikcia, no na druhú stranu je Pohlov štýl oveľa oveľa viac, než lacné pipiny kontra nadsamci - hoci tam sú, aj pipiny, aj nadsamci. Avšak dobré SF zostáva.

32 09.07.2023

Pamätám si, ako mi kniha kedysi dávno nesadla, pretože som čakal úroveň iných Dickových diel. Tá tu nie je ani na tretí krát, a zároveň mi je to po opätovnom prečítaní vysvetlením, prečo je to autorova najznámejšia a najčítanejšia kniha. Dickove schizofrenické vnímanie sveta, neuchopiteľnosť toho, čo je "realita" a čo nie je, to všetko je tu len v náznakoch a skalný priaznivec Philipových vízií si zúfa. Zato priemerný čitateľ (rozumej čitateľ, ktorý nie je priaznivec SF alebo len veľmi vlažný priaznivec) si chrochtá blahom, lebo v románe je všetko jasné a nič z P.K.Dickovho univerza tu nie je - teda je, ale v tak miernej dávke, že sa v príbehu dá bez problémov orientovať, čo je v iných spisovateľových knihách problém. Takže podčiarknuté a spočítané - knihu som si prečítal tretí krát a ... a je to Philip Dick, ale len priemerný. Našťastie napísal mnoho lepších kníh a už teraz sa na ne teším, hoci ich budem čítať opakovane.

32 05.03.2023

Je fajn zistiť, že aj pán Connelly ide s dobou a hoci sa v jeho knihách stále objavuje Hieronymus, tak hlavné husle už hrá Renée, no najmä, že v knihe sa odráža nespokojnosť ľudí s dobou covidou. Nielen v našich krajoch, ale aj za veľkou mlákou posledné dva-tri roky riadne zarezonovali a atmosféra knihy je preto ťaživá, neveselá, smutná a ... a bez vízie šťastnejších dní. Osobne sa mi páčili obe vyšetrované linky, ktoré sa v knihe vzájomne prepletajú, najmä to, že neboli prehnané a dávali zmysel. Podtrhnuté a spočítané, hoci Michael nevybočil zo svojej zaužívanej schémy, tak jeho najnovší príbeh má dej, spád, atmosféru, je komu fandiť, aj koho nenávidieť a tým pádom, narozdiel od preceňovaných pisálkov zo severu Európy, je autorom s dobrým rozhľadom, ľudským pohľadom a vybrúseným štýlom.

32 29.10.2022

Ako z lásky - typický rukopis, opisy mesta Isola, inteligentný humor, malý počet strán a pritom je v knihe všetko - emócie, vášeň, práca policajtov, vtipné a aj vážne dialógy, náhodný prvok vedúci k riešeniu. Na to, že je príbeh pomerne bradatý (1962), tak mi prišiel úplne reálny a mohol by sa stať aj dnes, len s tým rozdielom, že zamindrákovaných vagabundov by nejaké podväzky už nerozhádzali. Salvatore alias Ed mi každým svojím krátkym krimi príbehom dokazuje, že vedel, čo robí a aj po rokoch stále dokáže zaujať súčasného čitateľa - nádherne nastavené zrkadlo dnešným prekombinovaným krimi románom.

32 25.06.2022

Počas čítania a aj po prečítaní som mal pocit, že už nám nezostáva nič iné, len sa modliť. Nejdem hodnotiť knihu samotnú, ale jej výpovednú hodnotu, ako sa komunistický režim škaredo podpísal na bieloruskom národe - a nielen na ňom. To odovzdanie sa do područia (ne)fungujúceho systému a rezignácia na pomery a vzťahy (hlavné je vydržať) je to, čo robí tento druh režimu takým obludným, pretože pretvára ľudí na sovietske duše. Výsledkom je, že propaganda zomelie myslenie a zostáva stádo nie hlúpych ľudí (ale systémom spracovaných), ktorí veria, že všetko je tak ako má byť a pravda je to, čo píšu v novinách, hovoria v rozhlase a v televízii - samozrejme všetky zdroje informácií sú bieloruské, prípadne ruské - a ľudia sa stávajú iracionálnymi, niektorí sú aj fatalisti. Na dôvažok obrovský nedostatok všetkého materiálneho z ľudí vyťahuje závisť a nenávisť, ale paradoxne aj pevnejšie medziľudské vzťahy. Generácia Bielorusov, ktorá zažila druhú svetovú vojnu a je ňou poznamenaná, sa len veľmi ťažko zmieruje s niečím, čo prišlo po Černobyle a automaticky porovnáva novú situáciu a neuvedomuje si, čo je horšie. No ale vlastne, čo je horšie?

32 19.05.2022

Na začiatku príbehu som si vravel, toto nie je možné, veď aj na vraždu existuje doba, po ktorej je premlčaná. Alebo sa mýlim? Prišlo mi nevierohodné, aby páchateľ aj po toľkých rokoch nebol v kľude a začal panikáriť. V každom prípade toto nebol najlepší príbeh od Michaela, aký som čítal, no nemožno mu uprieť spisovateľskú zručnosť a tým pádom ma k rozprávaniu pripútal. Kladne hodnotím Harryho presviedčacie metódy a jeho vyhranený vzťah ku kolegom, záporne linku s psychologičkou, tieto pasáže mi skutočne liezli na nervy. To, že k Harrymu patrí neodmysliteľne cigaretový smrad, tak to mi nejde popod nos, predsa len ako odporca tabakových výrobkov som pri čítaní pokašliaval, ako dym stúpal zo stránok knihy. Nakoniec musím zmieniť Connellyho humor, ten mi skutočne sedí. Podtrhnuté a spočítané: príjemné strávené chvíle s HB hoci to jeho najlepší prípad nie je, aj keď sa jedná o jeho matku.

32 23.02.2022

Prvý dôkaz o spisovateľskom majstrovstve Salvatore Lombina je práve v tejto knihe, druhým dôkazom je kniha Džungľa pred tabuľou - vtedy bol už úplne vyzretým spisovateľom. Áno, tento príbeh letmo sa dotýkajúci 87ho obvodu je skvelou ukážkou pisateľskej zručnosti, ale zároveň nás, skalných čitateľov Salvatoreho príbehov, necháva tak trochu chladnými, pretože toto nie je typický príbeh z 87čky. Teda je, len je inak napísaný, netypicky v porovnaní s inými jeho knihami. U mňa spisovateľsky bez výhrad, samotný príbeh však gradáciu a spád najlepších Salvatoreho diel nedosahuje.

32 13.09.2021

Ak by som sa vrátil do čias detstva k tetičce na Moravu, tak by som videl detto to isté, čo pani Betty zosmolila na stránkach tejto knihy - s tým rozdielom, že zažiť to na vlastnej koži bolo o niečo zábavnejšie než čítať ufňukané kňučanie. Iste, sú tu rozdiely, ale nijak priepastné a verím tomu, že aj v dnešných časoch mnohí ľudia žijú podobným štýlom života.

Po knihe som siahol zo zvedavosti, nakoľko má hodnotenie také aké má a takisto ju vysoko ohodnotili aj ľudia, ktorých mám v obľúbených. Moje hodnotenie však bude polovičné a rozhodne z knihy nadšený nie som. Celkový dojem z knihy mám taký, akoby mi niekto dal zoznam vecí, na ktoré sa treba ponosovať. Ani autorkin štýl ma neočaril a kniha nie je zábavná ani vtipná, hoci ju za takú mnohí považujú. Nechcem nikoho uraziť, ale je to také typické ženské čítanie s typom humoru primárne určeným ženám (mnoho kladných hodnotení pochádza práve od nich), ktorému som neprišiel na chuť, hoci iné knihy, ktorých cieľovou skupinou sú čitateľky, ma ako muža bavili.

32 03.07.2021

Kniha o povrchnosti, k tomu jednoduchý príbeh, ktorý sa pod jej nánosom stráca. Okrem toho, kto má koľko majetku a kto ako vyzerá v knihe nič nie je. Vlastne je: ohováranie. Vyššia a vyššia stredná trieda asi nemala v tom období nič iné na práci a tak len mleli pántom o tom, kto je aký škaredý, povýšený, aká je tamtá hnusná a hentá protivná. K tomu si takmer naložili do spodničiek pri predstave o vojakoch. No a neustále rozhovory o šatách, vydávaní sa alebo plesoch mi tiež čitateľské blaho nepriniesli. Kedysi sa tak žilo, ale som rád, že som vtedy na svete nebol, čudujem sa, že pri tomto druhu literatúry ľudstvo dosiahlo pokrok. Takisto hlavné postavy príbehu sú také ako z červenej knižnice - on drzý, pyšný a bohatý, pritom rozhľadený a samaritán, ona plná predsudkov, jemne trafená a pritom intelektuálne na výši. Všetci sa správajú ako snobi, hoc im často trčí slama z topánok. Suma sumárum: nebavilo ma to, hoci autorka chcela napísať mierne ironickú kritiku vtedajších pomerov, za mňa raz prečítať stačilo a nepotešilo ma prečítané.

32 26.04.2021

Povaly a pivnice skrývajú (okrem kostlivcov) všeličo možné a jedným z takýchto nájdených "pokladov" je aj ABC špeciál 85. S chuťou som si v ňom zalistoval a je to pre mňa číra nostalgia. ABC bolo pomerne podpultovým tovarom a mať tento špeciál spôsobilo, že ste boli v triede takým Malým bohom :-) Samotnému špeciálu nie je čo vytknúť, na svoju dobu bol zaujímavý a súhrnné vydanie troch komiksov do jedného vydania potešilo asi každého, kto tento špeciál čítal. Potešilo aj vesmírne pexeso (samozrejme s prevahou sovietskej techniky a kozmonautov, astronaut tam bol len jeden), vystrihovačky z príbehov a článok o Halleyovej kométe. Pre mňa bolo potešujúce aj zaradenie krátkej poviedky z pera Kira Bulyčova, literárneho otca Alice Seleznevovej, mojej detskej lásky.

32 05.02.2021

Olsenove príbehy sa veľmi dobre čítajú, hoci ich kvalita je premenlivá. Okrem toho majú tú výhodu oproti iným autorom zo severu Európy, že nepotrebujú šokovať detailným popisom brutalít. Tentoraz spisovateľ zvolil taký civilnejší prístup a mne sa to skutočne páčilo. Vôbec mi nevadilo, že podrobne rozoberá Rose, práve naopak, boli to najlepšie pasáže z celej knihy. Čakal som, že sa konečne dozviem niečo viac o Asadovi, ale autor ma prekabátil a naservíroval mi Rose. Takže Asad niekedy nabudúce. No a čo sa týka osôb, ktoré si spravili selfie momentku, tak podľa mňa dostali čo si zaslúžili. Vedel som sa vžiť do konania Anne-Line, predsa len vyžíriek sociálneho systému je asi všade dosť. Téma povrchnosti, vypočítavosti je veľmi aktuálna a bude to veľký európsky problém. Vlastne si myslím, že autor chcel poukázať, že máme dosť vlastných pijavíc, ktoré cucajú sociálny systém a nepotrebujeme k nim pridať ešte ďalších "prisťahovalcov", ktorí systém podoja mocnejšie. A kto to všetko zaplatí? No nič, odpoveď nám dá až budúcnosť. Nakoniec ešte jedna vec, vrahyňa znova uniká väzeniu a hynie (podobne končia predchádzajúce dva alebo tri prípady oddelenia Q), čím šetrí štátne výdavky. Olsen vidí to, čo vidia aj iní, a takto skryto cez beletriu nato poukazuje a ja mu fandím.

32 30.12.2020

Ani lepšie, ani horšie čítanie než "Mŕtvy na Pekelnom vrchu". Čitateľ stretne plejádu známych mien a postáv (a to aj vďaka Cisárovmu pekárovi a naopak) z histórie. Červenák sa opäť neobťažuje so zdĺhavými opismi, akčná scéna strieda inú akčnú scénu (asi ako v Hollywoodskom spektákli), vykreslená atmosféra je správne ponurá a mestský smrad tak typický pre obdobie, v ktorom sa príbeh odohráva, priam stúpa zo strán knihy - už len popis brehov Vltavy mi zdvihol žalúdok, to musel byť riadny kentus. To, že je Stein "starý bručoun" (asi ako Anděl v Marvanovom podaní) mi ako jeho charakterová črta perfektne reže, pár bručounov poznám, dajú sa ľahko vytočiť a mne to škodoradostne robí dobre. Dobre mi padla aj druhá kniha zo série Stein a Barbarič, avšak na plný počet to nie je. Možno keby som mal pätnásť, tak hej.

32 27.04.2020

Poznáte ten pocit, keď vás kniha neustále rozčuľuje, s každou prečítanou stránkou pocit rozčarovania rastie, ale napriek tomu pokračujete v čítaní? Nuž, presne tak som to mal s Vlkmi z Cally. Príbeh sa neposunie ani o centimeter bližšie k Temnej veži, len s časom to pekne máva, posun raz sem, raz tam. Jednoducho, pán King po automobilovej nehode potreboval naplácať na stránky knihy všetko, čo ho ťažilo, lenže je to presne ako s Jamesom Hetfieldom, keď sa potreboval vykecať z alkoholovej závislosti a Metallica vydala album St. Anger, ktorý sa nedá počúvať, len rozčuľuje. Okrem toho má kniha 770 strán a to čakanie na niečo, čo sa odohrá na 30tich stranách, to je necelých 5% z celkového nákladu, ktorý je však pomerne riedky. Škoda, ako celok sklamanie, ako samostatný western, celkom v pohode.

31 15.09.2024

Veľmi jednoduché a priveľmi krátke príbehy, kvalitné asi ako prerozprávané grécke báje a povesti od Petišku - čitateľsky pre čerstvo násťročných, vtedy ste nadšený, s pribúdajúcimi rokmi skôr sklamaný. Celkovo kniha pôsobí ako sivý priemer, je to (pre mňa určite) povrchné, skoro až sterilné čítanie. Nerozumiem tomu, prečo je Gaiman zaškatulkovaný ako veľmi dobrý románopisec. Okrem Amerických bohov (to je majstrovsky napísaná kniha), všetko zvyšné, čo som od tohto pána čítal, bolo priemerné a to ešte v spodnej polovici. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že ak by túto knihu napísal niekto iný, tak v našich končinách ju nevydajú, lebo by ju nikto nekupoval. Ale táto kniha (produkt) je perfektným príkladom toho, že známe meno predáva.

31 12.07.2024

Toto bolo tak priehľadné ako voda v pohári, akoby som bol prvák a učiteľka mi ukazovala jednotlivé dieliky, ktoré do seba zapadali, skrátka nuda. Nič, žiadne prekvapenie, čitateľ márne čaká na nejaké dačo, čo by v závere (našťastie krátkej) knihy bolo tým, že no páni, toto som nečakal/a. Na pani spisovateľku, ktorá napísala niekoľko desiatok detektívok podpriemerné dielo, na osemdesiatjeden ročnú pani je kniha dôkazom, že to mala v hlave stále v poriadku. S ohľadom na tieto dve skutočnosti hodnotím tromi hviezdičkami. Čo mi ďalej vadí, je to, že síce sa vek Hercula nikde nespomína, ale už v roku 1920 bol na dôchodku, tak v "Slonoch" musel mať okolo stodesať rokov. Takisto sa zhodujem s názorom, že k Poirotovi patrí retro atmosféra, taká medzivojnová a povojnová, ale roky sedemdesiate pre mňa tento pôvab strácajú - hoci sú už tiež retro.

31 20.05.2024

Kniha, ktorá bolestne čitateľovi pripomína, ako sa literárna predloha a filmové spracovanie vždy líšia. Skrátka a dobre, nie vždy sa oplatí ísť do kina a to ani so samotným Stephenom Kingom, hoci nutno uznať, že výber je to pekný, dobre sa číta, no jeho zmysel mi uniká, nakoľko všetky poviedky/novely sú súčasťou originálnych zbierok. Ale prečo nie, peniaze treba vytrieskať aj takto. Za mňa sú najväčším pozitívom Kingove doplnky, jeho dojmy, postrehy, to bolo fajn, ale veľmi málo na to, aby táto kniha vôbec vznikla. Ako celok hodnotím priemerom zo všetkých piatich poviedok/noviel, inak to pre mňa (pri tejto zbytočnej knihe) nemá význam.

31 03.04.2024

Je zaujímavé zistiť, ako sa nielen svet, ale aj vkus čitateľov posunul. To, čo v dobe vydania poviedkovej zbierky bolo asi wau, je dnes vo väčšine prípadov skôr na smiech a strach poviedky (teda u mňa určite) nevyvolávajú - niektoré ešte zamyslenie áno, inak nič. Sú to všetko priemerné kusy, ktoré však obstáli v skúške času, a za to spisovateľom a vydavateľstvu patrí vďaka. Ako študijný materiál na zoznámenie sa s tým, čo ľudí trápilo a toho, čoho sa báli, je knižka fajn, ale nie je to nič moc pre čitateľa narodeného o pol storočia od jej vydania. Neurazí, nepoteší, asi tak. Z prudkej nostalgie hodnotím štyrmi hviezdičkami.

31 24.03.2024

Konečne! Pravý a nefalšovaný King, ktorý buduje hutnú atmosféru, a tak, ako to hádam len on vie, postupne a plynulo rozpráva banálny príbeh mladých milencov (hoci banálny je len v tom, že nejako podobne prežíval lásku každý z nás, kto sa zamiloval v mladom veku, hoci okolnosti boli iné) a čitateľ sedí ako prikovaný a nechá sa unášať horko-sladkou romantikou v desivých kulisách. Nie každý sa však vie stotožniť s Kingovým rozprávaním, ktoré značne vybočuje z príbehu o Temnej veži (ktorý mne je dosť šum a fuk) a nedocenia majstrovstvo rozprávača. Skrátka, je to diel, ktorý dokáže zaplniť slzné kanáliky a to sa predsa v chlapskom svete nenosí, asi tak. Rozumiem tomu, že v dnešnom svete je málo miesta na lásku a romantiku, ale o to viac sa teším, že aj pán, ktorý jedno desaťročie strávil pitím, drogami, skrátka nestriedmym životom, má v sebe kus romantickej duše a dokázal nám dať to, čo by možno v mladosti chcel prežiť, na stránkach tejto knihy - každý spisovateľ vkladá kus svojho ja do svojich postáv a nie inak je tomu aj v Stephenovom prípade. Za mňa najlepší diel a mám obavu, že zvyšné ho neprekonajú.

Na koniec ešte niečo. Každá generácia čitateľov má svojich milencov. Romea a Júliu by som nedokázal prečítať, ale Roland Deschain a Susan Delgado sú mojím generačným mileneckým párom.

31 03.12.2023

Kniha, v ktorej som po celú dobu hľadal Kinga ... márne, nie je tam. Popravde, nebyť ilustrácií ku knihe, tak by som to zhodnotil ešte o hviezdičku menej, pretože v knihe, ktorá je vlastne len rozťahanou poviedkou, sa dokopy neudeje nič, dej je tak na tridsiatich stranách. Čo sa týka ilustrácií, tie sú skutočne výživné, no chabý dej knihy nemajú šancu zachrániť. Pozdvihujú ju však v mojom subjektívnom hodnotení o hviezdičku vyššie. S ohľadom na iné knihy od pána Stephena, s prižmúrením oboch očí hodnotím tromi päťcípimi, ale to len vďaka ilustráciám.

31 19.11.2023

Takže tu máme pokračovanie príbehu štvornásobného vraha (teda štvornásobným bol v prvej knihe), ktoré je spisovateľsky na úrovni prvého dielu, no s humorom to šlo o niečo nižšie. Nič to však nemení na tom, že kniha je to zábavná, netreba nič očakávať, ale nechať sa pobaviť, hoci sú niektoré situácie riadne pritiahnuté za vlasy a niektoré vyslovene absurdné. Ako celok je to fajn, treba mať nadhľad nad napísaným textom. Veľmi sa mi páčilo v knihe opisované detstvo v Nemecku, ktoré bolo tak podobné nášmu (teda skôr narodeným), lenže časy sa zmenili a rozprávka mladosti sa už nikdy nevráti. Takže namiesto drsných chlapov na motorkách tu máme metrosexuálov na elektrických kolobežkách. Keď sa niekto vyflákol na motorke, tak to väčšinou už nerozchodil, teraz na kolobežke si znetvorujú xichty na kašu roztrieskanými nosmi a zlomenými čeľusťami, spolu s polámanými zápästiami a kľúčnymi kosťami. Tak sa časy zmenili. ;-)

Dovolím si jeden citát, ktorý úplne presne vystihuje detstvo ľudí narodených v ČSSR v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch: "V tom čase bolo úplne normálne, aby sa päťročný chlapec hral celé hodiny bez dozoru s deťmi zo susedstva. Naši otcovia ešte nepracovali na projektoch, ale mali zamestnania. Mamy nemali varné roboty, ale hrnce. Jedno aj druhé poskytovalo dostatočný dôvod zrieknuť sa dnes bežného dvadsaťštyrihodinového sledovania svojich potomkov." A že to bolo dobré detstvo.

Zaradenie knihy do detektívok a krimi je podľa mňa mimo, skôr by som ju zaradil medzi absurdnú literatúru a určite do humoru.

31 23.10.2023