Ivan F komentáře u knih
Poctivo napísaná kniha (tie kritiky v niektorých komentároch neberiem do úvahy, pretože žiaden z ich autorov pravdepodobne nenapísal žiadnu knihu), ktorá sa číta naozaj ľahko, v podstate jedným dychom. Čím viac však čítam prípady HH, tak tým viac ma zaujíma, koľko s ním má Nesbo spoločného, pretože každý spisovateľ prenáša časť svojho ja do postáv kníh. V každom prípade, Nesbo len tak ďalej, teším sa na každú ďalšiu tvoju knihu.
Kniha o absurdnej dobe, v ktorej bolo absurdite dokorán otvorené. Dosť mi vadí, že Švandrlík sám seba považuje za Kefalína a tým pádom aj za najhoršieho vojaka roty, ako sa to píše na poslednej strane knihy. Kniha možno bola kedysi vtipná, ale dnes je už len smutným zrkadlom doby rokov dávno minulých.
Ešteže Martin na konci knihy píše, prečo niektoré dejové línie vynechal, čo ho k tomu viedlo. Takisto som si prečítal ospravedlnenie prekladateľky, pretože ja absolútne nesúhlasím s jej názorom, že mená treba prekladať. Dať na záver knihy zoznam s prekladom, nech sa páči. To je taká somarina, keď niektoré mená sú v originálnom znení (a tak to má byť) a iné v preklade, pôsobí to veľmi nepekne. Toľko moje poznámky. Čo sa knihy týka, je naozaj málo zaujímavá, hoci kladie mnoho otázok: Je Arria naozaj slepá? Obesili Brienne? Popravia Cersei? Čo spraví Jaime? Okrem toho úvod prvého dielu dáva ďalšiu otázku, načo bola neznámemu tá minca? Tak hádam sa to dočítam v Tanci s drakmi. Inak to Martinovi neodpustím. :-) :-) :-)
Letné dovolenkové čítanie, ktoré neurazí, ale ani nepoteší. Našťastie bola kniha kúpená vo výpredaji, inak by som to považoval za vyhodené peniaze.
Sklamanie. Popravde, vedel som, že niekedy musí autor zakopnúť a stáva sa tak v prvej časti štvrtého dielu. Očakávam, že aj druhá časť sa bude vliecť, mnoho postáv, o ktorých som chcel čítať sa nedočkám, naopak, bude mi servírovaná nezáživná púť viacerých nových postáv. Ale má to aj výhodu, veľmi ma bavia časti, ktoré opisujú Jaimeho putovanie a Aryine príhody. Okrem toho som zvedavý, čo vlastne autor myslel prológom, pretože zabiť na začiatku neznámu postavu kvôli kľúču a nevysvetliť, prečo, to by som Martinovi neodpustil.
Napriek roku vzniku tejto knihy a tým pádom trošku zastaraným opisovaným technológiám, ide o knihu veľmi čítavo napísanú, pútavú a s dosahom trošičku sa vymykajúcu obzoru bežného vzdelania. Avšak hĺbka myšlienok a nezmernosť dopadu neuváženého konania sú určite aktuálnejšie dnes, než pred pol storočím. Crichton, bravo.
Knihu som čítal počas pracovnej cesty vo voľných chvíľach, ktoré mi príjemne vyplnila. Na prvotinu Jo Nesba určite nadpriemerné. Hlavná postava, napriek svojím problémom s chlastom (ja osobne takýchto ľudí nemusím) si ma získala svojím jednaním a správaním v podstate od začiatku. Napriek tomu, by som druhý raz po tejto knihe nesiahol. Zaujímalo by ma však, koľko zo seba (zážitkov, skúseností, spomienok) autor pretavil do postavy Haryho, pretože si myslím, že majú spolu mnoho spoločného.
Nemôžem inak, len dať plný počet. Prečo? Kniha je síce krátka, na Kinga až chudokrvná, ale príbeh je tak nádherne smutno sladký, že som ho priam zhltol, parádne "remeselné" spracovanie. Jednoducho King už opustil tú líniu, ktorá ho vyniesla na vrchol, ale zároveň nám servíruje poctivé čítanie, ktoré už síce nemá chrómové ozdoby, ako to bolo v prípade The Stand, avšak ich tentoraz ani nepotrebuje - funguje to samé o sebe a to skvelo a bez drhnutia. Iste, príbeh sa dal ešte rozvíjať, potenciál tu na to je, no nie je to potrebné. A práve tá jednoduchosť, tá jemná surovosť celej knihy poukazuje na kvalitu majstra pera a príbehov, ktorým nepochybne King je a dúfam, že aj zostane.
Nadšený som nebol, ani sklamaný. Od Philipa K. Dicka vždy čakám viac. Aj teraz som dostal poriadnu porciu, ale nie príliš výživnú. Okrem toho som sa nedokázal oprostiť od porovnávania s nepodareným rovnomenným filmom a možno práve to zráža hodnotu tejto knihy. Naopak, na rozdiel od filmu, temná atmosféra knihy je brilantná. A ešte niečo: Androidi nesnívajú o ovečkách. :-) Možno o niečom inom áno, ale o ovečkách nie. Druhá vec je plochosť okolia a ľudoprázdny svet, to mi skutočne nesadlo.
Kniha z roku 1995 má jeden problém. Bola napísaná medzi niekoľkými skvostmi, z ktorých jeden sa volá Zelená míľa. Príbeh nie je sám o sebe zlý, ale tentoraz mi prišla Kingova fantastickosť uletená, neuveril som jej. Naopak, opisy Rosinho manžela Normana (jeho sa dá len nenávidieť) sú tým, čo knihu vyzdvihuje vysoko nad priemer. Myslím si, že ani King s knihou nebol celkom spokojný, ale termín u vydavateľa súril, tak ju narýchlo pred vydaním Zelenej míle, na ktorú mal čas, dopísal. Pomyselnou čerešničkou je vzťah medzi Rose a líškou, nádherná, tak kingovsky uletená parafráza. A ešte niečo, čo si všimne čitateľ, ktorý si prečítal Temnú vežu: Rose sa prenáša do Rolandovho sveta, je tu spomenuté mesto Lud a aj Ka sa nájde.
Je cítiť, že kniha je stará, najmä jazyk je mierne archaický, ale myšlienky autora sú svieže, hoci originál vyšiel už v roku 1970. Všetky tri príbehy sa čítajú rýchlo a ľahko, a v podstate okrem dnes už trochu úsmevných vízií blízkej budúcnosti nemá kniha podstatnú chybu.
Pútavo napísaná kniha, a hoci je už pomerne letitá, tak sa pomerne dobre vyvaruje technických zhovadilostí. Napriek tomu nebola prekvapivá, skôr mierne ťažšie odhadnuteľná, celý čas som čakal, že nakoniec nebudú na lodi a keď už na nej boli, tak čitateľovi hneď docvakne, ako to skončí. Nadôvažok má kniha len dvesto strán, ale ani tie som nedokázal prečítať nonstop, trvalo mi to päť dní, lebo ma (či to bolo prekladom alebo autorovým štýlom alebo som len nebol v správnej čitateľskej konštelácii) príbeh nedokázal pripútať. Napriek mojím výhradám súhlasím s tým, že kniha patrí medzi majsterštiky a zaslúži si byť medzi TOP knihami so sci-fi tematikou.
Dejovo veľmi plytký román, ktorý je naviac rozťahaný na takmer päťsto strán. Čitateľ v nich dostane akurát opis toho, ako je normálne, že všetci piloti spávajú s letuškami (kedysi sa tak volali, dnes sú to palubné sprievodkyne) a keď to náhodou niektorý z nich nerobí, tak je nenormálny. Kniha sa dá rozdeliť do troch dejových línií: Prvá (dejovo najlepšia, inak plytká) sa drží úbožiaka, ktorý si kúpi drahú poistku a dúfa, že vyhodí lietadlo nad morom do povetria, aby tak vyriešil zlú finančnú situáciu jeho rodiny. Druhá dejová línia je opis, nanešťastie opäť plytký, odstraňovania uviaznutého lietadla, ktoré zišlo mimo dráhy a tým pádom ju zablokovalo. Chlapík, ktorý lietadlo z dráhy odstraňuje, sa každý deň!!! miluje so svojou ženou a potom v posteli fajčí jednu od druhej - otras. Jediné čo sa čitateľ dozvie je to, že najskôr musí uvoľniť zablokovanú cestu na letisko a potom lietadlo, že bez neho to jednoducho nejde, že je najlepší a čo ja viem čo všetko, skrátka hnus. No a do tretice, všetci sa v knihe rozvádzajú, nenávidia a majú milencov alebo milenky. Nadôvažok spisovateľ v románe zhadzuje ženy, sú pre neho len nositeľkami orgánov bežne schovaných pod nohavičkami, hlavy majú len na ozdobu, prípadne na orál. Záver: kniha je nadhodnotená. Kedysi v 60tych rokoch 20teho storočia to možno bola kniha nevídaná, no dnes je smiešna. Jednoducho obsahovo aj spoločensky prudko zastarala.
Nadšený som vôbec nebol, prekvapenie sa nekonalo, je to akýsi predchodca knihy Hriechov pre pátera Knoxa. Čitateľ detektívok takmer zadrieme nad knihou od nudy.
Veľmi zaujímavý kriminálny román, kde prvých štyridsať strán je na šľak trafenie, ale potom sa to rozbehne a záver, tak ten je naozaj prekvapivý.
Veľmi pekne a ľudsky opísané príhody stroskotancov z pera Fredericka Marryata, jedného z najlepších spisovateľov o morských diaľavách a dobrodružstvách. Kniha je síce pre detského čitateľa, ktorého obsahom zasiahne naplno, no pre dospelých má v sebe odkaz: mali by sme si pomáhať, vždy a všade, nielen, ak nás nešťastie prikvačí. A to sa vždy ráta.
Jednoznačne najlepší diel, teda štvrtý a piaty som ešte nečítal. Približne okolo 150 strany som mal chuť vytrhať Martinovi všetky chlpy z brady pinzetou, pekne jeden po druhom. Ale okolo strany 300 som mu odpustil. Najslabšou pasážou kniha je epilóg, kam tým autor mieri naozaj neviem. A trvám na tom, že v roku 2001 mal cenu Hugo za najlepšie fantasy vyhrať Martin a nie Rowlingová.
Vynikajúco napísané tretie pokračovanie, ktoré ma svojím jazykovým bohatstvom naozaj nadchlo. Síce si v knihe slovné spojenia "Ako si praješ." a "Bol oblečený do krúžkovej zbroje a varenej kože." čitateľ prečíta cca päťsto krát, ale to je jediná výčitka, ktorú knihe dávam. A myslím si, že v roku 2001, kedy Rowlingová získala cenu Hugo za najlepší román za HP and goblet of fire, tak to bol omyl. Pre mňa jednoznačným víťazom roku 2001 bol George R. R. Martin a jeho tretie pokračovanie Piesne ľadu a ohňa.
V detstve mi to prišlo nezáživne, dnes by to pre mňa bolo už pravdepodobne nečitateľné. Síce to napísal Karl May, ale aj tak je to rozhodne jedna z tých horších knižiek.