Ivan F
komentáře u knih
Když přitažlivost selže
George Alec Effinger
Už v roku 1986 nás autor varoval pred Arabmi. No a dnes sme toho svedkami. Trilógia je veľmi podobná trilógii s Takeshi Kovacsom až na to, že Maríd Audran tu bol skôr.
Vládci strachu
Jiří Kulhánek
Kulhánek knihu napísal za 28 dní. A práve preto, že to stihol v tak krátkom čase a že je to jeho prvotina, je to neskutočne skvelý splater. Nič viac a nič menej, ale je to splater v tej najkryštalickejšej podobe, teda sa to nádherne ľahko číta, dej odsýpa na to tata, litre, čo litre, hektolitre krvi, zbrane, ich treskot, cvengot, hvizd a všetky zvyšné doprovodné zvuky spolu s výkrikmi bolesti, hrôzy, pomätenia, radosti ... a tak ďalej, a tak ďalej. Skvelo som sa bavil a dodnes si pamätám recenziu z časopisu Score, ktorá mala názov "Nářez jako kráva". Ten hovorí sám za seba, pretože Vládci strachu sú nářezom .... prvotriednym a na nič iné sa nehrajúcim.
Čašník
L. O. Rosa
Také jednoduché oddychové čítanie, ako sa majú dvaja radi a ona otehotnie. Tak nejako to v živote chodí, autor sa buď inšpiroval svojím osudom, a ak nie, tento príbeh rozhodne nebolo ťažké vymyslieť.
Vražda v Orient-expresu
Agatha Christie
Pre mňa druhý najlepší román od Agathy (oprava 2020, Smrť na Níle predčila Orient expres - nekompromisne) a to som pôvodne videl skvelú filmovú adaptáciu, ktorá ma naozaj nadchla. Preto som hneď siahol po knižnej predlohe a pravdupovediac, zmlsol som si. Krátke čítanie, v ktorom nebolo ani jedno jediné slovo zbytočné. Klasika detektívneho žánru.
Pět zlatých kruhů
Jack Vance
Klasika zo začiatku 60tych rokov neoslní, ale ani neurazí. Oddychové a pohodové čítanie, ktoré je kratučké, čo je u mňa mínus, avšak autor sa vôbec nerozpisuje, ale necháva veľký priestor fantázii, čo považujem za plus. Jednanie hlavných postáv je naivné až hrôza, ale zas od knihy na dovolenku, alebo na skrátenie si cesty vlakom, lietadlom je to úplne ideálne čítanie. Takže som sa ku knihe dostal po cca 20tich rokoch znovu a bavil som sa aj teraz, v roku 2018. A to si cením. Za mňa takých 70%.
Tři stigmata Palmera Eldritche
Philip K. Dick
Bravo! Pre mňa osobne najlepší P.K.Dick. Len niektorí ľudia jeho dielo nevedia pochopiť. Tempo rozprávania príbehu je závratné a čitateľ nevie, kde mu hlava stojí - ale to je práve TO, čo robí P.K.Dickove knihy takými skvelými. Osobne dúfam, že sa túto knihu nikto nepokúsi sfilmovať, to by bol mega prúser.
Noční klub. Díl první
Jiří Kulhánek
Keď si pomyslím na skvelých Vládcov strachu, tak v prípade Nočného klubu nemôžem ísť s hodnotením vyššie. Kulhánek si nastavil latku privysoko, bravúrne ju prekonal Cestou krvi (Dobrákom aj Cynikom), potom trochu zakopol v Divokých a Zlých, aby nakoniec predstavil sám seba ako super upíra a člena Nočného klubu. Ale Vládcov strachu neprekonal.
Motýľ
Henri Charrière
Prečítať sa to dalo, ale to je asi tak všetko. Film je podstatne horší a k tomu riadne okresaný, než knižná predloha, ktorá je trikrát dejovo dlhšia. Čo sa týka deja, naozaj neviem, aké boli pomery v juhoamerických väzniciach, ale rozprávka to nebola. Naopak, tak trochu mi ako rozprávka príde celé Henryho rozprávanie. Čítal som paperbackové vydanie z edície retro, kde bol na konci jedinečný rozhovor so spisovateľom, exkluzívne len pre slovenské vydanie. Ten mi na rozdiel od knihy prišiel značne lepší. A ja som túto knihu prečítal dvakrát. :-)
Okolo galaxie za osemdesiat týždňov
Ján Fekete
Moje knižné stretnutie, na ktoré som sa ako fanúšik Julesa Verna tešil. Ruku na srdce: kniha nie je žiaden zázrak, ale paralely s Vernom sú veľmi vydarené. Preto som pretrpel aj niektoré pasáže, ktoré boli, jemne povedané, vyslovene iritujúce. Knihu trošku skrátiť, trošičku poopraviť archaizmy a bola by skvelým námetom na dobrú komédiu (s varujúcimi prvkami), ktorá by predstihla aj osemdesiat-dňový nepodarok s Jackiem Chanom.
Tretie oko
Stephen King
Jedna z mojich najobľúbenejších Kingoviek, opakované čítanie mi prináša vždy pôžitok. No a vrabce, tieto malé všadeprítomné nenápadné vtáčiky, nuž tie na mňa od môjho prvého stretnutia sa s Georgom Starkom, pôsobia inak. Rád ich pozorujem a sem tam aj kŕmim. Človek nikdy nevie.
Fantastické poviedky
Roald Dahl
Absolútne krásny čierny humor. Klasika v tomto literárnom štýle. Roald, bravo!
Snehuliak
Jo Nesbø
Je zaujímavé čítať tu názory, ako že ma to nezaujalo, bolo to nudné, od piatej strany predvídateľné, podobných kníh je plno, severské krimi sú o ničom a tak podobne. Všetkým odkazujem, že si síce dajú pri ich komentároch navzájom "To se mi líbí", ale ich názor, ktorý im neberiem, považujem za pekne scestný. Našťastie, nie komentáre robia knihu zaujímavou, ale spisovateľ. A v tomto prípade to Nesbovi vyšlo parádne.
Expres smrti
Joseph Rance
Po tejto knihe som siahol úplnou náhodou a ona náhoda ma príjemne prekvapila. Prečítal som to fakt na jeden záťah a blažene sa usmieval. K tomu som chrúmal jablká. No skrátka, takto nejako si predstavujem oddychové krimi s patričnou dávkou napätia a zaujímavým záverom. Bravo.
Nezabíjajte vtáčika
Harper Lee
Priznám sa, že som od knihy čakal niečo úplne iné, než som si nakoniec prečítal. Samo o sebe príbeh nie je zlý, ale na to, že ide v podstate o detskú knižku, tak si myslím, že deťom sa, samozrejme až na výnimky nebude páčiť. Určite nie v dvadsiatom prvom storočí, kde som sa mnohokrát stretol s názorom, že táto kniha je o ničom. O ničom rozhodne nie je, ale zas úprimne povedané, mnoho v nej nie. Pozerajúc sa na svet detskými očami rokov šesťdesiatych (vtedajšie deti predsa len mali bližšie k téme knihy), kedy kniha vznikla, tak dnešným deťom je svet rokov tridsiatych v knihe opisovaných tak vzdialený, že ho určite nedokážu precítiť tak, ako by to malo byť, čo určite aj bolo autorkiným úmyslom. Je to na škodu knihe, aj príbehu v ňom opísanom. Záverom len konštatujem, že knihe uškodil čas, ten nemilosrdný sudca.
Záhadné príznaky
Michael Palmer
Málokedy mám pri čítaní tak intenzívny pocit fandenia hlavnej hrdinke, ako tomu bolo v prípade tohto románu. Palmer mi nenechal vydýchnuť a ja som s vďakou na konci prijal fakt, že všetci, ktorí jej robili napriek nakoniec .... a zaslúžili si to. :-)
Tajomstvo Gray Mountain
John Grisham
Pekná kniha, ale Grisham vie písať aj lepšie. Príbeh je jednoduchý, v podstate sa nič prekvapivé neudeje, okrem jedného momentu približne v polovici knihy. Spisovateľ nejde do detailov a štýl písania je pomerne povrchný, akoby autor mal zmluvu s vydavateľstvom na nový román, tak ho napísal, ale nedal doňho dušu. Čiže, kniha je fajn, avšak kvality najznámejších Grishamoviek nedosahuje.
Piesok si nič nepamätá / Pelech filozofov
Giorgio Scerbanenco
Zaujímavo napísané krimi romány. Prvý je klasický príbeh, v ktorom nie je nič prekvapujúce, len autorov štýl je naozaj výrazne nadpriemerný. Druhý román je z iného súdka, krásna ukážka majstrovskej práce. Má to len jednu chybu, nejaký debil na obálku knihy a vlastne aj tu na Databáze kníh do popisu románu napísal, citujem "príbeh záhadne zmiznutej dievčiny". Pritom v románe ide o zavraždenú dievčinu, nie zmiznutú. Začal som šípiť nejaký podvod, ktorý sa mi na konci knihy potvrdil. Ďakujem dementovi respektíve dementke, čo toto napísal/a, pokazil/a mi radosť z čítania.