Ivan F komentáře u knih
Pravdepodobne najhoršia kniha akú som kedy čítal. Tento brak sa mi dostal do rúk na dovolenke, nebolo čo iné čítať, tak som to riskol. Hrôza a utrpenie a k tomu preklad, za ktorý by som prekladateľku najradšej vyplieskal. Na každej strane knihy sa nájde veta (niekedy aj dve či tri), ktorá začína spojkou a, napr: A tak odišla, A preto sa s ním..., A začala..., A keďže si nebola istá..., A stále... no jednoducho des. Druhý extrém sú vety začínajúce na ale. Tých je v knihe aspoň tristo, ak nie viac. Čo sa týka obsahu knihy, je to nechutná sladká omáčka, nič viac. P.S.: Autorka je asi mešuge, pretože napríklad behom dvanástich viet, čiže necelej pol strany nechá jedného psa (v knihe sú tri plus štyri sestry) trikrát zaspať. Na zaplakanie.
My, tí dole, knihu vieme oceniť, tí hore ju zatracujú a dajú jej tri hviezdičky, takisto ako tí, ktorí jej nerozumejú. Pritom nie sme veľmi ďaleko od rozdelenia sveta na superštáty. Dúfam, že sa to nikdy nestane. P.S.: Miestností 101 je aj dnes na svete ako maku. Popisované metódy mučenia sú rozvinuté k dokonalosti a sú každodenne prítomné a používané. A nie, kniha nie je varovaním proti komunizmu, ale proti hocijakému totalitnému zriadeniu.
Kniha sa číta veľmi rýchlo, je pútavá a má spád, bohatý dej a zaujímavé rozuzlenie, skrátka riadny podfuk. Avšak Grisham má lepšie knihy, preto nemôžem ísť s hodnotením vyššie.
Nebolo to zlé čítanie, ale jediné, čo si z knihy na dlho zapamätám je to, že rieka Temža už v devätnástom storočí bola plná špiny, plávali v nej zdochnuté psy, utopené ženy, topili sa v nej čerstvo narodené mačky a bolo na nej veľa plavebných komôr. Takisto si určite zapamätám príhodu o prevoze syra vlakom, ktorý spôsobí, že aj v preplnenom vozni sa nájde prázdne kupé. Pridaná hodnota je, že z knihy dýcha pohoda, kľud a čaro dávno zabudnutých časov. Čo sa mi však na príbehu vôbec nepáčilo, boli historické opisy, po ktorých prečítaní som okamžite zabudol, o čom boli. Takisto koniec mi prišiel pomerne odfláknutý, také prestrihnutie nožnicami a hotovo, šmitec. Ale autorov štýl, tak ten mi naozaj sadol, paráda. Preto nostalgicky po knihe siahnem znova a znova.
Veľmi slabé dielo. Ďalej radšej nepíšem komentár, lebo len málo pozitív som našiel v tejto knihe.
Dobrá kniha, ale nie natoľko dobrá, ako predchádzajúci diel Zrada a nasledujúci diel Diablova hviezda. Prečo? Pretože príliš okato bolo poukázané na to, kto je vlastne vrah a to by sa nemalo spisovateľom detektívok stávať, hoci Nesbo poctivo odvádza pozornosť vždy iným smerom. :-)
Nebavilo ma to, ani keď som mal cca 14 rokov a určite by to bolo o dosť horšie teraz. Autorkin štýl písania je podivuhodný, slang v knihe sa mi nepáčil ani trošku. Jediné, čo je na knihe dobré je trinásta kapitola a to je dosť málo.
Prvé stretnutie s knižným Hrabalom (filmových mám za sebou viac) a pravdu povediac je to stretnutie sklamaním. Nevadí mi ani Hrabalov štýl, ani to, že ak je táto kniha jeho biografiou, tak zistenie, že bol poriadne švihnutý, ale to, že kniha je v podstate o ničom. Absenciu deja nevyváži ani opis, ako sa v dobe Hrabalovej mladosti žilo - koniec koncov, to je na knihe to najzaujímavejšie. Čakal som od známeho autora viac, ale prekvapenie sa nekonalo. Škoda, prvé stretnutie ovplyvňuje celý budúci vzťah. Ale nie vždy je prvý dojem pravým a preto sa niekedy k Hrabalovi ešte vrátim.
Typický Chandler, ktorý poteší svojím štýlom noir. Pekný príklad detektívky drsného štýlu, ktorá má spád, žiadne hluché miesta a hoci v podstate je príbeh jednoduchý, tak neurazí, ale ani zvlásť nepoteší.
Veľké sklamanie. Kniha je veľmi stará a nápady, ktoré kedysi pôsobili ohromujúco sú dnes normálnou súčasťou života. Príbeh je natoľko banálny, že to Crichtonovi neviem odpustiť. Neurochirurgia (a nielen tá, mnohé iné medicínske odbory taktiež) postúpila o podstatný kúsok vpred než tomu bolo v dobe vzniku knihy a opis operácie spolu s problémami, ktoré vyvolala boli slabou náplasťou na zastaranosť.
Jednoducho skvelé, skvelé a ... skvelé. Typický King, ktorý je pútavý a pomerne ľahko čitateľný. Ide o takmer čistokrvný horor, ktorý má niekoľko mystických prvkov. Trošku mi prekážali pasáže, z ktorých mám dojem, akoby si King vyrovnával nejaký účet s Bohom. Či je to tak, vie len on sám. Nesúhlasím, že prvá polovica knihy je lepšia, ako druhá, napríklad opisy, ako vlastne došlo k nálezu porubu a čo sa dialo potom sú tými najlepšími pasážami z celej knihy. V podstate je Desperation celkom prostý príbeh a tak mi ani pomerne jednoduchý záver knihy nevadil. P.S. Ospravedlnenka do školy v poslednej kapitole je povestnou čerešničkou.
Silne cítiť, že je kniha stará, napriek tomu zaujme. Štýl autora je však z dnešného pohľadu dosť naivný, takisto jednanie postáv je občas smiešne, až nelogické. Na rozdiel od modernej sci-fi, opisy zabíjania sú akoby odfláknuté, ale nie je to na škodu, práve naopak. Ťaživá atmosféra knihy je však neskutočne zimomriavková - jednoducho paráda. Skrátka, mám rád takéto "čisté" sci-fi, ktoré nezaváňa fantasy. Opakujem to po ikstý raz, miešanie SF s fantasy mi vadí a nikdy sa s tým nezmierim.
Zlé čítanie to rozhodne nebolo, ale zostal vo mne pocit takej polovičatosti, takej nie celkom dobre odvedenej práce. Možno to bude vekom autora, predsa je to už len starý pán. Rozhodným plusom je Asad, sympatická postava. Osobne poznám jedného Raula z Bejrútu a ten sa správa rovnako, jeho káva to je trhač perykardu aj myokardu zároveň. :-)
Kniha sama o sebe nie je zlá, len je z nej strašne cítiť, ako je autor ešte surový a nevypísaný. Niekedy zbytočne zachádza do balastu, inokedy niektorým momentom nedodáva potrebný náboj, alebo naopak dej zbytočne utápa v pocitoch, ktoré sú nám Európanom cudzie a nevie ich poriadne vysvetliť. Kvôli týmto slabinám mi trvalo neuveriteľné tri týždne, než som tých 300 strán prečítal, jednoducho ma kniha nevedela zaujať.
Podtrhnuté s počítané: od začiatku mi Jon bol, spolu s Aryou a Tyrionom (postupne sa k nim pridal aj Jaime) mojou najobľúbenejšou postavou. Toto si určite nezaslúžil a ak by som mal tú možnosť, tak Martinovi by som pol brady vytrhal pinzetou, chlp po chlpe. Osobne som si myslel, že ak sa kniha volá Tanec s drakmi, tak sa dočkáme nejakej výraznejšej dejovej línie, kde budú draci hrať prím a že Daenerys už s nimi bude mať nejakú tú bitku za sebou. Nestalo sa tak. Dúfam však, že šiesty diel nás čitateľov konečne posunie niekam vpred, kde už budeme tušiť a napäto očakávať, ako sa to celé v diele siedmom uzavrie.
King v dodatku ku knihe píše, že knihu Dr.Sleep nenapísal ten dobromyseľný alkoholik, ktorý napísal The Shinning a ja s ním súhlasím. Ostatne medzi vznikom kníh je viac ako 30ročný rozdiel a Kingova vyzretosť je iná kategória, než závislosť mladého spisovateľa. Osobne si myslím, že King dal mnoho zo svojho ja do postavy Dannyho a vlastne čitateľovi opisuje, ako bojoval so svojou závislosťou. Zaujímalo by ma, či aj vlastní nejaký ten odznak s vyrytými rímskymi číslicami za roky svojej abstinencie. Ako spisovateľ však neabstinuje a za to mu patrí moja vďaka, pretože jeho knihy ma takmer vždy vedeli potešiť. Takže Stephen, patrí Ti moje ďakujem a keďže knihu som dočítal na Silvestra a tento komentár píšem na Nový rok, tak Ti Stephen prajem naďalej tvorivého ducha a dostatok nápadov, hoci si sa pravdepodobne definitívne odklonil od hororovej línie.
P.S.: moja vďaka patrí aj prekladateľke; tak dobre preloženú knihu som už dávno nemal v rukách.
Neviem, načo bolo dobré takto rozkastovať celý príbeh. Časť postáv plus nejaké nové do Hostiny, zvyšok do Tanca. Osobne si myslím, že Martin mal pokračovať v zaužívanom trende a hoci by na konci štvorky nebolo nič zrejmé, o to by to bolo lepšie v pätke. Tak ako v Hostine pre vrany, aj tu som niektoré pasáže preskakoval a myslím si, že som o nič neprišiel.
P.S.: úplne súhlasím s komentárom nado mnou.
Z pasáží, ktoré opisovali dianie v zákopoch na fronte som mal pocit, akoby ich napísal Remarque. A to je len dobre, Nesbo dokazuje, že má talent viesť príbeh vo viacerých rovinách, ktoré sa nakoniec spoja. Trošku viac som čakal od finále, ktoré nie je zlé, ale chýba mu ten povestný chróm. Zaujímalo by ma, prečo si Nesbo vybral práve ľudí, označených ako zradcovia národa, pretože každý spisovateľ dáva kus svojho ja do svojich kníh. U Nesba je to dosť okaté, ale o to lepšie.
Sklamanie ešte väčšie, ako Prvá kniha krvi. Už prvý zväzok ma mal varovať, že druhá kniha nebude pravdepodobne lepšia. Presne tak, žiadny zázrak sa nekonal. Zbytočne strávený čas, zbytočným čítaním. Síce som to čítal v lietadle a v autobuse, ale aj tak si myslím, že napriek rušivým momentom z cesty som o nič neprišiel, čo by ma utvrdilo v tom, aby som si prečítal aj tretie pokračovanie. Apropó: najlepšie na celej knihe sú ilustrácie Juraja Maxona.
Napriek počtu strán je kniha pútavá. Hoci súdnemu procesu sa venuje až posledná stovka stránok a čitateľ tuší, ako to celé dopadne, tak čitateľ zároveň nevie, čo bolo príčinou jednania zosnulého Hubbarta a tak číta a číta až zrazu je knihe koniec. Grisham stále vie písať a nenudí. Suma sumárum, kniha ma bavila a pravdepodobne sa k nej ešte vrátim. Takisto si knihu viem predstaviť sfilmovanú.