Kaduri komentáře u knih
Tak toto je "feel good" román, ako sa tomu teraz hovorí. Autorka sa výrazne inšpirovala T.J. Klunem a jeho "Domom v blankytne modrom mori".
Najprv mi to trochu vadilo a myslela som si, že sa mi práve pre túto "šablónu" knižka nebude páčiť. Ale opak bol pravdou.
Príbeh čarodejnice Miky, domu Nikdedomu a jeho svojráznych obyvateľov, je milým pohľadením pre dušu.
Našlo by sa aj pár nedostatkov. Ako napríklad vulgarizmy, ktoré podľa mňa spôsobil nie úplne citlivý preklad.
Celkovo, je však knižka kúzelná. Obsahovo aj pocitovo:).
Zvláštny, komorný príbeh.
Zo začiatku mi dej knižky prišiel nejasný a zmätený. Vlastne iba sledujeme myšlienkové pochody hlavnej hrdinky Allis. Ako sa podceňuje, zúfa si, je celá taká submisívna.
Je to pokánie.
A potom je tu Sigurd. O Sigurdovi nevieme nič. Rovnako ako Allis.
Ich spolunažívanie je divné.
Autorka často hovorí len v náznakoch, ale vnímavý čitateľ si veľa vecí dokáže domyslieť.
Knižka má naozaj zvláštnu atmosféru a ja som bola úprimne zvedavá, ako to dopadne.
Po celý čas ma ovládal ťaživý pocit blížiacej sa katastrofy.
Nemýlila som sa.
"Jak neskutečně snadné je opouštět, pomyslela jsem si. Jsou si toho lidé vědomi? Nemělo by se to rozkřiknout."
"Upřímně jsem si přála přijít na to, jaká bych podle něj měla být, mohla jsem hrát jakoukoliv roli, na to jsem měla opravdu talent. Nezáleželo na tom, s kým jsem mluvila, dokázala jsem se velice dobře přizpůsobit. Mohla jsem mu být kýmkoliv, jen kdybych měla tušení, co si přeje."
Amélie Nothomb dokáže z pár stránok vyťažiť maximum. Ukázala to vo "Vrahovej hygiene", a táto knižka to len potvrdila.
Baví ma rôznorodosť tém, o ktorých píše.
Tentokrát je to šikana mladej Belgičanky Amélie v japonskej spoločnosti Jumimoto. V hierarchickom systéme spoločnosti sa postupne prepadá až na dno.
Absurdita celého systému, stret východnej a západnej kultúry ... a ako to všetko vníma samotná Amélia.
Bolo to nesmierne zaujímavé, občas humorné, poväčšinou príšerné.
Nie je to knižka pre masového čitateľa, ale mne autorkin štýl písania proste sedí.
"Přitiskla jsem čelo na skleněnou tabuli a bylo mi jasné, že tohle mi bude chybět: každému není dáno vévodit městu z výše čtyřiačtyřicátého poschodí.
Okno bylo hranicí mezi hrozivým světlem a milým pološerem, mezi záchodovými kabinkami a nekonečnem, mezi hygienickým a tím, co není možno smýt, mezi splachovadlem a nebem. Dokud budou existovat okna, i sebenepatrnější člověk na zemi bude mít svůj díl svobody.
Naposledy jsem se vrhla do prázdna. Dívala jsem se, jak mé tělo padá."
Podtitulok knižky neklame: Senzačný životný príbeh Madame Tussaudovej!
Pretože to bol senzačný príbeh. Mierne desivý, občas morbídny, fantazmagorický...
Marie Grosholtzová, alias "Malá", sa ako učnica doktora Curtiusa sťahuje do Paríža v predvečer Veľkej Francúzskej revolúcie. Ich podnik - voskové hlavy.
A tak sledujeme dejiny cez odliatky hláv vrahov i kráľov, živých i mŕtvych, hláv s telom i bez tela, ...
Príbehom sa vinú rôzne kuriózne postavičky a mňa trošku mrzí, že som si vopred neoživila históriu Francúzska, lebo takto mi pár bonmotov zjavne uniklo.
Nebude to knižka pre každého čitateľa, no pre mňa je to jedna z tých, na ktoré sa nezabúda.
Odporúčam.
„První konzule, víte, o hlavách si úsudky nevytvářím,“ řekla jsem. „To mě naučil život. Některé hlavy přežijí věčně, ale není to obvyklé. Franklina jsme nikdy neroztavili. Ani Voltaira. Jenže lidi zapomenou na leckoho, dokonce i na vraha Desruese. To se nedá říct předem, žádnou záruku nikdy nedostanu. Přesto jedeme dál, první konzule, nikdy se nezastavíme, pořád je koho vyrábět, pořád je koho tavit.“
Rok 1966, USA.
Smrteľne chorá Katherine sa presťahuje na samotu v horách, kde plánuje stráviť posledné mesiace svojho života. Postupne zisťuje, že v divočine sa skrýva ešte niekto. Psychicky traumatizovaný Danny, mladý veterán z Vietnamu. Z počiatku Katherine len pozoruje, ale neskôr sa pokúsi o bližší kontakt. Vyvinie sa medzi nimi vášnivý vzťah, ktorý sa krôčik za krôčikom mení v nebezpečnú posadnutosť...
Moc dobre sa to čítalo. Kontrast ozdravnej sily prírody a tragického osudu psychicky zlomeného človeka.
A pritom som celý čas držala obom palce, aby našli svoje šťastie. Žiaľ...
Vyústenie Dannyho príbehu mi prišlo neuspokojivé, málo uveriteľné. Autorka sa s tým mohla vyhrať viac.
Celkovo však hodnotím tento komorný príbeh veľmi pozitívne.
"Nemůže spát, vstane, sedne si na jednu z jeho lavic a podívá se z okna. Nenávidí úplněk za to, že jí ukazuje les, ve kterém není on."
"Tvář se jí zkroutí a celé tělo se rychle a tvrdě prohýbá, jako nějaké zvíře sražené na silnici. Prudce otevře oči a zírá na něj, jako by ho klidně zabila, aby z něj dostala všechno, co chce.
Tak moc ho chce. Chce Dannyho.
A on je ze skla, které se roztříští. Vidí za oknem tu jasnou hvězdu, ví, že musí spadnout, protože uvnitř cítí, jaký opíše oblouk, jak bude hořet.
Všechny hvězdy musí spadnout na své místo.
Všechny.
Teď
Hned."
Takže takto.
Po perfektnej Daisy Jones & The Six som mala od knižky vysoké očakávania.
A prvá časť bola vážne skvelá.
Malibu, leto 1983.
Prežívame jeden deň so súrodencami Rivovými - od rána až po začiatok párty. Zároveň sledujeme príbeh nešťastnej lásky ich rodičov - Micka a June.
Druhá časť, priebeh naprosto odviazaného večierka, pre mňa tak presvedčivá nebola. Dejová linka s Mickom Rivom mi prišla preplácaná, absurdná.
Zároveň do príbehu vstupujú nové a nové postavy, až čitateľ stráca prehľad kto je kto. Chápem, že autorka chcela zdôrazniť popularitu párty, ale väčšina náhodných postáv nemala na príbeh žiadny zásadný vplyv. Knižke by viac pristal komornejší dej, s väčším priestorom pre hlavných hrdinov.
Celkovo hodnotím knižku veľmi pozitívne, zhltla som ju za dva dni. Autorka vie vykúzliť skvelú atmosféru, postavy, bavia ma originálne témy knižiek, ktoré si vyberá.
Malibu v plamenech je dobrá knižka, ale topka ako Daisy Jones & The Six to nie je.
"Historie našich rodin jsou prostě příběhy. Jsou to mýty, jež vytváříme o lidech, kteří tu byli před námi, abychom tak dali smysl nám samotným."
"Posadila se tam a ze stolku si vzala časopis. Newslife. Prolistovala ho. Reagan a ruští disidenti a MTV , která kazí děti, a neměla by si koupit videopřehrávač?
Byly tam reklamy na auto Chevy Malibu, kokosový rum Malibu a tělový sprej Vůně Malibu. Nina si už asi po tisící říkala, proč Malibu ve všech kromě místních vyvolává pocit něčeho exotického, až nadpřirozeně úžasného, jako by šlo o nějakou sluncem zalitou utopii.
Jasně, ve filmu jste občas mohli vidět sousedy, ale jinak se v Malibu žilo jako všude jinde. I tady jste si čistili zuby, pálili večeře a zařizovali všední věci, jen jste při tom měli výhled na Pacifik.
Někdo by to všem těm lidem měl konečně říct, pomyslela si Nina. Žádný ráj neexistuje."
Klobúk dole pred autorkami, s akou chuťou sprznili kus anglickej histórie:).
Absolútne som netušila, čo od knižky očakávať, či to nebude nejaká konina. A "konina" to teda bola - všakáno "G" - ale strašne vtipne a originálne napísaná.
Knihomolka Jana Greyová, Gifford, ktorý sa mení na koňa, a kráľ Eduard, ktorého viac ako osud kráľovstva trápi, že zomrie nepobozkaný.
Do polky knihy sa autorky ako-tak držali historických reálií, ale potom sa úplne "odtrhli z reťaze" a dopriali trom hlavným hrdinom osud, aký si zaslúžili.
Chvalabohu:).
Timothy je späť. A bola to zase jazda:)
Z celej knižky mám pocit, že autor si s čitateľom pohráva a skúša, čo ešte znesie. Čím absurdnejšie, tým lepšie. Čitateľ sa musí oprostiť od vnímania reality a užívať si príbeh.
No a záver, to bola čistá gangsterka v štýle Quentina Tarantina:)
Za mňa super, bavilo ma to:)
Príspevok obsahuje malý spoiler.
Toto bolo tak krásne čítanie. Moja prvá knižka od autorky, ale určite nie posledná:).
Kniha o nových začiatkoch, trošku vtipná, trošku smutná, trošku dojímavá ... proste celá úžasná:)
Až máte chuť vydať sa do Škótska, otvoriť si svoj vlastný obchodík s knižkami a stretnúť svojho vlastného Lennoxa:).
Audiokniha.
Streštená kniha z pera fínskeho autora.
Jaakkovi sa život rozpadá priamo pod rukami. V ten samý deň zistí, že ho smrteľne otrávili, jeho manželka ho podvádza a - akoby to nestačilo - v jeho biznise s hubami mu šliape na päty nebezpečná konkurencia.
Ako sa s tým dokáže vysporiadať?
O tom je táto knižka.
Počúvalo sa to vlastne dobre, aj keď mi v mysli stále znie jedno výstižné slovo - priemerné.
Pred časom som čítala podobnú knižku "Stará dáma vaří jed", a tá bola o triedu kvalitnejšia.
Kto si však rád prečíta humornú knižku s detektívnou zápletkou nech skúsi... a snáď mu "ulahodí" viac ako mne.
Audiokniha.
Nie je to úplne najjednoduchšie čítanie (resp. počúvanie), ale ten výsledný zážitok stojí zato.
S autorkou prežijeme celý ľudský život.
Život, ktorý vníma ako rieku. Roky plynú, kľukatia sa, stoja v plytčine, tečú prúdom.
A my to len tíško sledujeme - od jedinečného k všeobecnému, od individuálneho ku generačnej výpovedi.
Kniha vyvoláva spriaznenosť, pocit, že toto je náš príbeh. I keď sa odohráva inde - v inom čase, v inom priestore, v iných súvislostiach.
Neviem, ako sa to čítalo, ale počúvalo sa to naozaj dobre.
Knižku som zháňala dlhšiu dobu. Keď som ju konečne získala, bola som máličko sklamaná. Nemohla som sa začítať, knižka ma nedokázala vtiahnuť do deja. Až od 2. časti sa to zlomilo a začala som si príbeh vychutnávať.
Dejom sa vinie celá plejáda kurióznych postavičiek a mne bolo s nimi skrátka dobre. Je to kniha o živote, odchádzaní, okapi a umieraní, a je krásna.
Nie je pre každého, ale toho správneho čitateľa si určite nájde. Alebo on ju.
„Luisinko,“ zašeptala Selma, „budeš se mě muset pustit. Už je čas.“
Uchopila mě za ruce, sevření povolilo. Skulila jsem se na záda, oči stále zavřené.
„Jsou tu ještě všichni?“ zeptala jsem se.
Selma a optik se na sebe podívali a v tu chvíli Selma vymyslela svět podruhé.
„Ne,“ zavrtěla hlavou. „Všichni tu už nejsou. Ale svět tady pořád ještě je. Celý svět bez jednoho.“
Milý Frederiku,“ psala jsem u Selmina kuchyňského stolu, „Selma zemřela. Měla tě moc ráda. Jediné, co jí na tobě vadilo, byl časový posun. Zřejmě k sobě opravdu nepatříme. Ale to nevadí. Na okapi k sobě taky nic nepatří, a přesto je to neuvěřitelně krásné.“
„Teď jsme úplně sami,“ povzdechla jsem si.
Optik mě vzal kolem ramen a přitáhl si mě blíž k sobě. „Nikdo není sám, dokud ještě může říkat my,“ zašeptal. Pak mě políbil do vlasů.
Audiokniha.
Apokalyptický svet blízkej budúcnosti, zmietajúci sa v nedostatku prírodných zdrojov. Svet zúfalých ľudí utiekajúcich sa do sféry virtuálnej reality OASIS.
V OASIS môže byť človek kýmkoľvek, môže si žiť vysnený virtuálny život. Naviac je tu ukryté "Hallidayovo veľkonočné vajce", poklad nesmiernej hodnoty zakladateľa OASIS. Pátra po ňom zapálený dav hráčov. No víťaz môže byť iba jeden. Hra začína...
Fakt super. Knižku som si plánovala prečítať už dlho, nakoniec som zvolila formu audioknihy. A hoci nie som žiadnou veľkou fanúšičkou počítačových hier, pátračka po troch kľúčoch ma vskutku bavila.
A vlastne aj hlavný hrdina Wade nakoniec zistí, v čom sa skrýva tajomstvo pravého života...
4,5 hviezdičiek.
Audiokniha.
Film som videla, keď ho dávali "tenkrát" v kine. Už je to nejaká doba.
Knižka ide oveľa viac do hĺbky. Dej zabieha do rôznych historiek, je to Tarantino vo svojej najlepšej forme. Doslova som sa rochnila v tej zlatej ére šesťdesiatych rokov Hollywoodu s The Monkees, Stevom McQueenom, Brucom Lee, Sharon Tate, Romanom Polanskim. A s Charliem Mansonom, čoby neúspešnou rockovou hviezdou.
Knižka má nezameniteľný Quentinov rukopis. Živo si ho viem predstaviť, ako sa chechtá pri opise zvlášť zábavnej historky.
Malo to šmrnc, drive. Moc sa mi to páčilo a odporúčam:).
Autorku mám rada.
Jej knižky čítam, keď potrebujem totálne vypnúť. Sú tak príjemne predvídateľné:).
No, so všetkou úctou k predchádzajúcim dielam autorky, toto bolo slabé.
Autorka použila svoju osvedčenú schému príbehu, ale v tomto prípade to žiaľ nefunguje.
Pračudesné vyšetrovanie, nevýrazný hlavný hrdina, o vzťahovej linke škoda reči.
Prišlo mi to celé odfláknuté a neubránila som sa dojmu, že autorka už vykráda samu seba.
Tak toto bolo rafinované.
Samotársky, smrteľne chorý Tach, laureát Nobelovej ceny za literatúru, poskytuje vo svojom byte vybraným novinárom interview.
Priebeh rozhovoru je vždy rovnaký - Tach svojich oponentov zosmiešni, rozdrí ich svojim intelektom, nepredvídateľnými odpoveďami - naprosto ich poníži.
... až pokým nenarazí na rovnocenného súpera a slovný súboj sa môže začať.
Príbeh bol duchaplný, bravúrne vystavaný. Skrývajúci plno inotajov, z ktorých som viaceré určite nepochopila:).
Pri čítaní vo mne však stále hlodal pocit neskutočnosti, neuveriteľnosti...
A záver to len potvrdil.
"A proč jste přestal psát?"
"V den svých devětapadesátých narozenin jsem pocítil, že s psaním je konec."
"Z čeho jste to vycítil?"
"Nevím. Přišlo to jako menopauza. Jeden román už jsem nedokončil. Správné rozhodnutí: do úspěšné spisovatelské kariéry, má-li být důvěryhodná, nutně patří jeden nedokončený román. Jinak vás považují za spisovatele třetího řádu."
"Proč sis teda, vole, vybral žurnalistiku?"
"Protože jsem se nemohl stát Prétextatem Tachem."
"Tobě by se líbilo být tlustý grafomanský eunuch?"
Ano, líbilo, a nebyl sám toho názoru. Takové už je lidské pokolení, že bytosti duševně zcela normální by bez váhání položily své mládí, tělo, lásky, přátele, své štěstí a ještě mnohem víc na oltář vidiny zvané nesmrtelnost.
Tak toto bola "vydretá" knižka. Čítala som ju neskutočne dlho.
Pritom úvodnú časť, výber dračieho oka, som zhltla jedným dychom. No postupne môj záujem upadal. Čoraz častejšie som sa "utiekala" k druhej, súbežne čítanej knižke. Až záver ma znovu vtiahol do deja a zdolala som ho na jeden záťah.
Mrzí ma to, pretože sa jedná o celkom pútavé čítanie. Priamočiare, až - v dobrom zmysle - surové.
Autorka spracúva v rámci jedného textu toľko materiálu a zápletiek, že inému autorovi by to vydalo aj na dve knižky.
Druhý diel si nenechám ujsť, ale potrebujem istý časový odstup.
Veľmi pekný príbeh.
Ľahko mi to pripomenulo tvorbu mojich obľúbených Katherine Arden a Naomi Novik, špeciálne knižku "Ve stínu Hvozdu".
Pochmúrna atmosféra zakliateho lesa, hrôzostrašné zvesti o pánovi lesa Vlkovi, Reda odhodlaná obetovať sa... ale nakoniec nič nie je tak, ako sa zdá...
Akurát kapitoly odohrávajúce sa vo Valleydii mi prišli zrýchlené a mala som trošku problém zorientovať sa, kam sme sa v deji posunuli.
Každopádne parádne čítanie a teším sa na ďalšiu knižku od tejto autorky. Dúfam, že o Nei:).
Knižku spájajúcu v sebe 3 moje obľúbené žánre - detektívku, fantasy a historický román, som si rozhodne nemohla nechať ujsť. A za mňa 3x ÁNO.
Ocitáme sa v alternatívnom svete na začiatku 20. storočia, v ktorom má Egypt, vďaka znovu objaveniu džinov, výsadne postavenie.
Po Káhire sa premáva v obleku vyšetrovateľka Ministerstva alchýmie Fátima a, ani nevie ako, je vtiahnutá do centra vyšetrovania masovej vraždy...
Výborné, napínavé čítanie, ktoré vás nepustí, kým nepretočíte poslednú stránku.
Jediné, čo na mňa pôsobilo rušivým dojmom, boli časté odkazy na novelu, ktorá románu predchádzala. V nej sa zjavne hlavní hrdinovia zoznámili a vyriešili prvý veľký prípad. Ocenila by som, keby vydavateľstvo preložilo aj tento prequel knižky.
Niečo mi však vraví, že v závere príbehu nedaroval Ahmed Fátime len tak obyčajný zapaľovač, a čoskoro sa môžeme tešiť na nové dobrodružstvo zo sveta džinov...
Ja pôjdem určite "do toho":).
Poppy a Alex, Alex a Poppy. Príbeh ich letných prázdnin za posledných 12 rokov. A príbeh tohto leta, poslednej šance ich vzťah zachrániť.
Príbeh o cestovaní, o nenaplnených príležitostiach, o únikoch z reality všedného života. O pátraní, kde sme vlastne doma a čo nás robí šťastných.
Veľmi príjemné, nenútene vtipné čítanie.
Len záver mi prišiel trošku sentimentálny a rozvláčny, ako keby sme sa točili v kruhu.
Preto 1 hviezda dole.
Celkovo, autorka písať vie. To už dokázala vo výbornej "Letnej sázke". A i "Alex, léto a já" je vo svojom žánri nadpriemerným dielkom.
Ideálne čítanie napr. na dovolenku:).