-Kathus-
komentáře u knih
Sklenený zvon
Sylvia Plath
Tak dlho som si nechávala na túto knihu čas... Oplatilo sa, a je škoda písať akýkoľvek - poučný či nepoučený komentár. Proste naplnila moju dušu, zas raz. Sila Sylvie Plathovej, sila niečoho, čo v nej bolo, čo dokázala zachytiť...
Nigellissima – Lákavé talianske inšpirácie
Nigella Lawson
Krásne fotky, fajn recepty, ak máš čas a vysoký plat ... :)
Čakala som niečo kreatívnejšie, vzhľadom na to, že v TV sa tak prezentuje - klasika, ale vylepšená, vždy o niekoľko hviezdičiek vyššie. V podstate ničím neprekvapila, okrem mässovej pizze ;-)
Vegetariánka
Han Kang
Do veľkej miery napísané na efekt... autorka vie, čo zafunguje, čo a ako povedať, kedy pritlačiť na emócie, kedy prísť s erotikou. Postavy by si tiež žiadali dôslednejšie prepracovanie.
Odhliadnuc od toho som sa nechala pohltiť smutnou, snovou - až poetickou atmosférou a štýlom, ktorý hodnotím ako miestami veľmi vydarený - pôžitok z toho, ako to znie...
Tíže a milost
Simone Weil
Absolútne milujem túto knihu. Ukazuje nekonzervatívnu a zároveň intelektuálnu polohu mysticizmu na hranici medzi svätosťou a heretickosťou. Weillová píše -zvláštne-, paradoxne, jej pohľad je plný protirečení, prísnych a presných formulácií...
Vagina. Nová perspektiva
Naomi Wolf
Negatívne komentáre podobného typu /viď. pod mojim/ len poukazujú na nepochopenie knihy, autorského zámeru a vôbec... Autorka píše otvorene, a mimoriadne rodovo citlivo čo pre niekoho môže pôsobiť kontrovérzne... OK. Čo sa týka ženskej problematiky ide podľa mňa o veľmi vydarenú, inšpiratívnu, duchovnú a zároveň vedeckú! /nie pseudovedeckú/ knihu. No myslím, že viac ako o čokoľvek iné, ide Wolffovej práve podnietenie záujmu, vyvolanie diskusie, o ukázanie iného - a tým myslím nielen /ne/stereotypného uhlu pohľadu. Štýl je veľmi čítavý, miestami poetický, čo považujem za plus.
Mýtus okolo vagíny, koncept "Bohyne", pohľad do histórie, ženská psychológia, ... Nie, kniha nie je pre každého a dokonca ani nie pre každú.
Samozrejme chýba mi širší záber, heterosexuálne "oklieštenie" problematiky je pochopiteľné, avšak na škodu veci a tiež je nutné dodať, že Wolffová vlastnú skúsenosť akoby preniesla na všetky ženy, aspoň pre mňa to z kontextu tak vyznievalo. No jej citlivé a poučené vysvetľovanie o tom, ako a prečo ženy sexuálne reagujú určitým spôsobom s ohľadom na ich odlišnosť považujem za hlavný prínos knihy. Ide o prepojenosť ženskej telesnosti, /i fyziognómie/ s osobným, duševným, duchovným, kreatívnym a profesionálnym životom. No a na záver... jasne ukazuje ako, v čom a prečo je ženská sexualita úplne odlišná od mužskej.
Smrt v Benátkách
Thomas Mann
Výborná kniha reflektujúca vzťah umelca a umenia. Autorský štýl je v presnom zmysle podriadený tomu, čo chce autor povedať, každé slovo tu má svoje miesto. Z prvého zoznámenia sa s textom ide o „kryštalicky čistého“ a dôsledného autora, ktorý si ma hneď získal. Postupné udržiavanie a stupňovanie napätia v priebehu čítania má aj sekundárny význam, ktorý súvisí so žánrovým zaradením textu - a veru je to novela ako sa patrí! Vyzdvihujem formálnu prácu s textom a rytmom reči, celkovo s hudobnosťou, ktorú pravdepodobne zachovali aj prekladatelia - v českom preklade je snovosť miesta zachytená v rytme, kvantite vokálov, repetícii istého slova, hláskoslovnej inštrumentalizácii a na jednom mieste dokonca v asonancii:
„A pak mu připadalo, že unikl do země elisejské na sam kraj země, kde lidem je dáno lehce žít, kde není sníh ani zima, kde se nevybýjejí bouřky a necrčí lijáky, ale kde z oceánu vyvstává nepřetržitě mírný, chladivý van a dny plynou v blažené prázdni, snadno, bez zápasů, zasvěceny jen slunci a jeho slavnostem.“ (s. 53). spomenúť aj Aschenbachovo vnímanie Tadziovej reči a samotné vyslovenie jeho mena, ktoré mu znelo ako melodická hudba: „Aschenbach naslouchal trochu zvedavě, ale nepochopil nic, než dvě melodické slabiky jako „adžo“, či ještě častěji „adžu“, s protáhlou hláskou ú na konci. Měl radost z tohto zvuku, připadal mu svou libozvučností přiměřený objektu.“ (s. 41) alebo „ono jméno které ovládalo pláž skoro jako nějaké heslo, s jeho měkkými souhláskami (...) v němž bylo něco sladkého a zároveň divokého“ (s. 42). Záverečná scéna, kde Aschenbach nadvihne ruku a nechá ju znova klesnúť na prsia a Tadziovo zamávanie smerom k moru symbolicky ukazujúc smer, jeho vznášanie sa a Aschenbachova „odpoveď“: „A jako tolikrát, vydal se za ním.“ (s. 93), čiže „ho nasledoval, tiež sa určitým spôsobom povzniesol, vznášal“ (umieral); to všetko pôsobí ako slávnostné zakončenie hudobnej skladby.
Siddhártha
Hermann Hesse
Hlboká duchovná, filozoficko-poetická kniha o hľadaní a (ne)nachádzaní, o (ne)zmysle, (ne)bytí, živote, smrti... veľkých témach, ktoré Hesse jednoducho dokáže spracovať bez moralizovania a pátosu.
Demian
Hermann Hesse
Po prečítaní Demiana (okolo obeda) som po zvyšok dňa nebola schopná povedať nič zmysluplné, debata nad knihou počas seminára zo svetovej literatúry sa mi zdala nedostatočná, lebo nebolo možné vyjadriť silu zážitku a podobne na tom boli min. ďalší 3 spolužiaci.
Zvlášť vyzdvihujem gradovanie napätia, ktoré malo pre mňa miestami až hororový nádych (nenájdem lepšie slovo na pomenovanie otrasu, hlbokých emócií plus zdesenia) no a samozrejme Hesseho filozofický štýl písania, ktorým nikoho ani neurazí, ani ho nenechá chladným...
Nesnesitelná lehkost bytí
Milan Kundera
Kundera má silného rozprávača, akých vie stvoriť len pár spisovateľov. Plus ovláda "čaro prvých viet", teda takých, ktoré okamžite zapôsobia a už sa od textu neodtrhnete. Autor - filozof, a tu slovo filozof rozhodne nie je nadávka ;-)
Afterdark
Haruki Murakami
Prvá kniha, ktorú som od M. čítala, tak možno to hodnotenie je aj nostalgické a po opätovnom čítaní by bolo nižšie, ale v tej dobe som vedela, že som našla obľúbeného autora.
Ať na mě prší život
Nuria Amat
Také niečo som si už dlhšie potrebovala prečítať. Kniha je veľmi poetická, plynule prechádza z rozprávania hl. hrdinky do rozhovorov postáv a pasáže/"básne" či "listo-úryvky" dotvárajú celkovú melancholickú atmosféru. Zo začiatku som mala problém zorientovať sa, kto je rozprávačom, či ide o hrdinku, ktorá sa retrospektívne vracia do svojej minulosti alebo ide o rozličné postavy a čítam zároveň aj príbeh jej matky či dokonca dcéry. Neprezradím ako to je, aby som niekoho neovplyvnila :P len poviem, že na jednom mieste to autorka vyjasní a funguje to ako geniálne rozprávačské alibi v prípade textu, ktorý tvoria lyrické útržky, rôzne fragmentárne reflexívne záznamy, poznámky, ...
Skvelé boli aj reflexie o jazyku a chápaní sveta; úvahy o písaní, zmysle a význame slova, reči, prepletenosti tvorenia a života/smrti. Písaní ako (auto)terapii dáva táto kniha hlbší zmysel. :)
A áno, tematizovanie smrti autorka zvládla bez pátosu, na mňa pôsobilo veľmi autenticky a zdôraznilo emotívnosť celej knihy... Ešte dodám, že ide o veľmi "ženský" text, možno uvažovať i o feminizme, zvlášť pri problémoch, na ktoré autorka citlivo upozorňuje (nemoralizuje) cez prežívanie postáv - napríklad prehliadanie násilia v rodine, "priesvitné" obťažovanie na verejnosti, odsudzovanie ženskej emancipácie a podobne. Myslím, že sa k tejto knihe ešte vrátim :)
Vytkla by som len ten pátos v básňach, už toho bolo na ten priestor veľa, príliš nasýtené, "preemotívnené". Možno to bol aj zámer, skôr si však myslím, že ide o vec prekladu a španielsky čitateľ by si to ani nevšimol...
