Kluvo komentáře u knih
Oproti predchadzajucemu dielu (Kamenne vrata) je menej takych klasickych povesti, hoci sa stale daju najst (napr. ako voda zhltla sprievod svadobcanov pri Zitnej) a viac je faktograficky sa tvariacich pribehov z jednotlivych obci. Stale je to ale pekne citanie a clovek musi obdivovat styl autora.
Fjodora mam rad a obe tieto dlhe poviedky (az kratke romany) su dobrou ukazkou jeho schopnosti rozpitvavat najroznejsie patologie ludkej duse. Hrac je vyborny. Nemozem posudit, ci clovek naozaj tak lahko podlahne nezvladatelnej hracskej vasni ale je to zobrazene vyborne a uveritelne. A zaver je ceresnicka na torte (samozrejme, nechyba osudova zena, ktora devastuje hlavneho hrdinu).
Vecny manzel na mna posobil trochu depresivnejsie, ale zacital som sa do toho relativne rychlo a nepustilo ma to az do konca.
Od zaciatku som dufal, ze Danislav Brown to zahra tak, ze bajna prezentacia skveleho pana Kirscha zostane tajomstvom. Nestalo sa a Danislav sa, bohuzial, dopustil tej chyby, ze ju odprezentoval. No ani on sam nie je tak genialny, aby v tomto smere prisiel s niecim novym (ale asi si to o sebe mysli). Nic nove ani smerom do minulosti ani smerom do buducnosti. Takze trufaly slub odpovede na zakladnu zivota vesmiru zivota a vobec pukol ako mydlova bublina. Bokom nechavam otazku, ci by vobec nejaky, hoci aj kvantovy, superpocitac dokazal simulovat tak ocividne chaoticky system s takym neprebernym mnozstvom stupnov volnosti. Danislav si jednoducho odhryzol prilis velky kus.
A nedohnal to ani svojimi ostatnymi silnymi strankami: nenavist voci cirkvam vseobecne a katolickej zvlast (ku koncu je akysi rozciteny a asi by aj nejakeho Boha chcel, ale skor len takeho neskodneho), tak vela prekvapujucich zvratov, az to citatela zmiatlo a na konci to necakane zabil (uz to kazdy cakal a tym padom bolo od zaciatku jasne, ze to nebude ani biskup, ani princ, ani sef gardy, ani papez, ... a po tej rakovine uz bol pachatel uplne jasny), ci tak pritazlivy opis lokacii, ze mal clovek chut ist sa tam pozriet (mozno preto, ze sa dej odohral pocas jedinej noci a z vrtulnika, ci sukromneho lietadla, toho clovek vtedy moc nevidi). Este ze tam dal tu cistu platonicku lasku medzi biskupom a spanielskym kralom, to som uz naozaj necakal. Brown uz poriadne pretahuje strunu, ale kazdy dolac sa predsa pocita a ked je stale dost ludi, co mu tie CTRL C/CTRL V knihy cita tak preco by ich nepisal...
Poučná kniha pre začínajúcich astronómov amatérov. Možno by bolo naozaj dobré prečítať si ju ešte pred tým, než si kúpite astronomický ďalekohľad, aby ste neboli sklamaní z výsledkov a neobviňovali refraktor 70/700 z toho, že namiesto tej krásnej bielo-ružovo-fialovej M42ky vidíte len takú nevýraznú machuľu.
Poučné je tiež porovnanie si galaxií a hmlovín nakreslených v knihe s tým, čo aktuálne vidíte ďalekohľadom. Autori kresieb museli mať buď dobrú fantáziu alebo naozaj veľké skúsenosti, podporené asi aj výbornými podmienkami.
Celkom zaujimave citanie. Okrem ocakavanych fyzikalno-matematickych clankov potesili aj tie o historii sportu. Dobra kniha na utrzkove citanie (bus, WC, pred spanim,...), kedze kapitolky su kratke a navzajom nenadvazuju.
Potesil v podstate odvecak o zbierani karticiek - po jednoduchej uprave poskytol teoreticke riesenie pracovneho problemu, ktory som dovtedy vedel len nasimulovat.
Naozaj to zmení váš pohľad na les. Normálne mám chuť poprechádzať sa po tých našich východoslovenských pralesoch, aby som zažil to skutočné zelené prítmie pod stáročnými bukmi.
Začiatok zaujímavý, no tá jedna extra schopnosť s jedlom na toľko zaujímavého textu nevydala a stal sa z toho na pár desiatok strán síce dobrý, ale trochu rozvláčny, psychologický román. Atmosféra bola zvláštna, no nevedelo ma to zaujať. Až keď sa začali diať veci s jej bratom, tak kniha dostala opäť spád. Celkovo je to zaujímavý pohľad na ľudí so superschopnosťami. Nemusí každý získať extra schopnosti, vďaka ktorým by spasil svet a bol z nich totálne hepi. No a vyrovnať sa s nechceným darom, nespokojnosťou matky s manželstvom, podivínstvom brata, či večnou zaneprázdnenosťou otca nemusí byt jednoduché.
Dobre. Pacia sa mi aj fyzikalne aj nefyzikalne clanky. Mnohe vlastne nic nevysvetluju, ale ani to az tak nevadi.
Klasicky scenar. Napatie sa da krajat, zavadza a upriamuje pozornost raz tam, o chvilu zas inam. Harry prichadza na scenu v hodine dvanastej, ked je uz ta svedska, ci vlastne norska, policia uplne zufala. A citatel si furt hruozou hryze nechty... Ale tento krat bol skutocny pachatel dost vystrel od boku a voci citatelovi to uz bolo predsa len trochu nefer, tak si ho vycucat z prsta.
Celkom "prakticky" uvod do vyššej matematiky. Na rozdiel napr. od Kvasnicu a jeho Matematickeho aparatu fyziky toto moze zacat citat stredoskolak so zaujmom o fyziku bez toho, aby v nom vznikol pocit vlastnej neschopnosti (Kvasnica ma zasa ale ine silne stranky). Matematika je tu preberana fyzikalnym spôsobom = dokazy naozaj len nevyhnutne nutne, pripadne naznacene, poznatky ilustrovane na fyzikálnych prikladoch. Ako uvod do naozajstného studia fyziky velmi dobre. Treba si prepocitat priklady na konci kapitol.
Kto vie, ci opisuje Nesbo od Keplerovcov alebo Keplerovci od Nesba...
Dalsia dobre sa citajuca severska detektivka. Povedal by som, ze predsa len je lepsie psychologicky prepracovana ako tie Nesbove (zrejme tym, ze je v time zena), hoci aj tu sa deju niekedy dost podivne veci. Kto vie, kto z manzelskej dvojice ma na starosti popis vrazd a kto popis sexuálnych scen:) Mozu to byt u Keplerovcov zaujimave vecery: "Milacik, ak by Ti do hajzlovej kabinky na pumpe strcil cez spinavu dieru v stene tlsteho vtaka nejaky, asi francuzsky, vodic kamionu, vyfajcila by si ho bez vahania, ci by si sa predsa len zamyslela?"
Okrem iného Keplerovci potvrdzuju, ze smradov, co si myslia, ze si mozu vsetko dovolit, lebo sa narodili ako nieco viac nez my ostatni, su plne vlady a dozorne rady po celom svete. Celkom som Lovcovi fandil, nez sa pustil do toho svedskeho Pohlreicha...
Prekvapivo svieze dielko. Kto videl film, bude mozno zaskoceny vacsou drsnostou, no bola to doba po vojne, ked este medzi chlapmi bolo plno zbrani a mnohi mali skusenosti s ich pouzivanim. Takze obcas si to niekto tragicky odskakal. Pepone aj s Camillom navzajom superia, no ked ide do tuheho, vedia sa podrzat, co je na osoh strane, cirkvi aj ludu. Vtipna kronika povojnových casov v Taliansku...
Henlein tu zrecykloval napad z Cisla bestie - alternativne svety, alternativna moralka,... Skoky medzi svetmi su vsak tento krat stochasticke (aspon pre hlavneho hrdinu) a Job sa podstatne lepsie cita, hoci ma tiez slabsie pasaze (napr. prilis vela skokov/zmien svetov). Napad je to ale zaujimavy (novodoby Job, skusany pohadzovanim medzi alternativnymi Vesmirmi) s ideovo odvaznym koncom. Urcite by bolo zaujimave aj sfilmovanie, lebo staremu Robertovi uz po rozume chodili len nahe zadky a cecky (bol vraj aktivny nudista, militantny liberal a kto vie co este). Zaroven citit z diela snahu o vyrovnanie sa s klasickými instituciami ako su nabozenstvo (najma krestanske), manzelstvo ci moralka, pricom tato "filozoficka" rovina je dost simplexna. Od klasika sci-fi by som cakal predsa len sofistikovanejsiu argumentaciu. To, ze 3 krat zenaty chlap ospevoval na dochodku konkubinat, to je pochopitelne, no kto vie, co mu Otec, Syn a Duch Svaty spravili, ze je voci nim taky zaujaty...
Pekne poskladane. Cita sa to na jeden dych. Inteligentne sa vyhyba odpovediam na podstatne otazky (co, alebo kto ich popalil,...), akurát v doslove sa dost alibisticky vzdal v podstate vsetkej zodpovednosti za dielo a utal vsetky pokusy o diskusiu (ale ked si predstavim, do coho sa pustil a aki ludia by sa na neho zacali kontaktovat ani sa mu necudujem). Asi sa pojdem popozerat po Tribeci, samozrejme medzi majom a októbrom.
Nakoniec som bol zaciatkom marca po okruhu na hrad Gymes aj s rodinou a cely cas som mal zly pocit, hoci uz je to pol roka, co som cital Kariku. Kniha naozaj funguje a clovek pribeh len tak lahko nevytesni. Niekde v pozadi mu stale zostava. Navyse bolo pochmurne pocasie, dcera si pred vystupenim z auta zacala z ticho nic pospevovat Lehotskeho pesnicku, akurat s textom "mena ludi stratenych, nevrati sa ziaden z nich...", po ceste je nedostavana opustena chata, az po hrad sme nestretli ani dusu,... Prezili sme vsetci bez ujmy, no nieco v tom Tribeci je.
Aj ked sa to citat da, dokonca velmi dobre, je tom predsa len pridlha reklama na Jima Beama... Harry Diera je hotovy James Bond. V Snehuliakovi mu akosi nic nedochadzalo, tu sa mi zda az moc nadupany. Co ten dokaze prezit, to by bolo aj na svaba vela. Moc tie severske detektivky necitam (toto je druha), ale zda sa mi to uplne americke, akurát ze nejaky Detroit ci NY su proti Oslu len take pokojne romanticke mestecka.
Nieco taketo som necakal. Je to moja prva kniha od K. Capka. Najprv som si myslel, ze som stiahol text iného autora, ved predsa suchozemec nemoze takto fundovane pisat o námorníkoch... No a potom uz som si to len uzival. Capek veselo prechadza medzi stylmi od "pirátskeho romanu" az po vedecke pojednania a robi to s nadhladom, lahkostou a dobre. No a jeho postrehy o politike, kapitalizme, komunizme, psychologii, vedeckej praci, armade, medzinarodnej spolupraci ci nasom spravanim sa ku zvieratam su pravdive a, bohuzial, stale platne. Az by som povedal, ze Orwell bol taky anglicky Capek...
Cital som to uz treti krat, ci ma to nechyti za srdce a neobjavim v tom skrytu krasu a nejaky predsa len trosku pozitivny cit voci Holdenovi. No ziaden povznasajuci pocit sa nedostavil. Holden je nedozrety drzy pubertak. Ak chcel Salinger vykreslit detinskeho, drzého egoistu, ktory ale na vsetko ma vlastny nazor, tak sa mu to podarilo. Holdenova mala sestra je ovela zodpovednejsia a vyspelejsia, nez jej "upejpanej" brat. Typicky priklad toho, ze jedna dobra otcovska facka v spravnej chvili vie spravit pri vychove chalana viac, nez hodiny zbytocnych rozhovorov. Tie 3 hviezdicky su asi aj privela...
Zda sa mi, ze pani podlahli caru vlastnej osobnosti. Nasli sa aj zaujimave blogy, no boli aj viac ako vlazne a dost bolo napisanych asi len preto, aby sa autori pochvalili s akym super nositelom nobelovej ceny boli zasa vecerat ci hrali golf. Nutit som sa musel aj do citania blogov o typických amerických realiach, ktore mne nic nehovoria.
Styl je v pohode, preblikava dokonca homur. Ich tuzba silou mocou sa odlisovat so silnou pravicovou vierou vo vsemocnu ruku trhu a uvedomovanie si vlastnych kvalit, robia ich vytvory predvydatelne, najma ked ste uz citali ich predchadzajuce knihy. To bol mozno ich zamer, aby ste zacali mysliet ako freakovia. A vyznamnu ulohu v tom celom zohrava urcite aj fakt, ze zelezo treba kut za horuca a kazdy dolac je dobry.
Ku kvantovke existuje tolko populárnych knih, ze uz asi aj psy premyslaju o kočkách uja Erwina. Ale tato je celkom vydarena. Napr. o spominanom Schrodingerovi v poznamke pod ciarou pripomina, aky to bol kurevnik, co je naozaj znacna pridana hodnota v dnesnej dobe. Trochu mi tam akurat vadil ten pes a viac mohol pridat napr. ku kryptografii ci Bellovym nerovnostiam, ktore sa daju krasne a pomerne jednoducho odvodit, cim este vynikne ich vynimocnost.