Koňadra komentáře u knih
No neviem. Lepšie ako Kráľ dubákov, konzistentné, ale voľačo tomu chýbalo. Nejaká iskra naviac.
Oproti Betónovej záhrade celkom pekná blbosť. Je mi ľúto času, ktorý som tomu venoval.
Veľmi zaujímavé, dostatočne podrobné. Výborné čítanie.
Čakal som o kvapku viac informácií, trošku vyváženejšie a proporčnejšie. Ale čítavé.
Presne to, na čo som mal dnes chuť. Veľmi dobre napísaný román, v ktorom sa okolo jednej udalosti (viac-menej nepodstatnej) omotávajú osudy viacerých postáv. Pekné, vrstevnaté, skutočne stojí za prečítanie.
Čo dodať k Charmsovi ... Neskutočný úlet, zábavný vo svojej absurdite. Nákup ale treba zvážiť, resp. aspoň zvoliť správny čas, kedy sa mu oddať. Ak to trafíte, neopakovateľný zážitok.
Maličkú chvíľku človeku trvá, než sa nastaví na Averčenkov štýl. Ale potom to vie byt pekný tobogán. Štýl, ktorého náznaky sú poznateľné u jeho rovesníkov, dotiahnutý do dokonalosti, čo je v tomto prípade až absurdita. Asi sa to nebude páčiť každému, ale milovníkov inovatívnej ruskej literatúry zo začiatku dvadsiateho storočia určite zaujme, poteší i rozosmeje.
Vynikajůpúce dielko. Neohrdnite a nedajte sa zmiasť názvom. Svieže.
Napriek tomu, že som občas podozrieval Buñuela z pokusov o štylilzáciu (doporučujem útlu knižôčku jeho manželky "Môj život s Luisom Buñuelom"), neuveriteľne "čítavé" rozprávanie. Stačí spomienka na knihu a počujem bubny a nenávidím Daliho Galu. Mám chuť si dať to pravé, skutočne SUCHÉ Martini (kde sa do čistého ginu pridajú kocky ľadu, ktoré sa len v šejkri pobozkali s Martini) ... a nevyhnutne si zapáliť cigaretku, lebo Buñuel vás presvedčí, že práve to je nevyhnutnou podmienkou, aby ste svoj život nezahodili. Krásna kniha.
Polnočný denník má pre mňa chuť čarovného večerného ňúrenia na InZine, kde kedysi vychádzal na pokračovanie (v dobe keď ešte na webe nebolo všetko). Preto neviem hodnotiť objektívne. Výborná kniha, aj keď 5 hviezdičiek aj trošku za nostalgiu.
Možno ma skalní ukameňujů, ale oproti Vojne a mieru, či Vzkrieseniu som čakal trošičku viac, alebo skôr niečo iné.
Nechcem sa nijako dotknúť autora ... ale to je hnus velebnosti. Absolútne bez hanby prekrúcané dejiny na základe pochybných zdrojov. Čítajte prosím s obozretnosťou.
Ak vychádzame z toho, že iba Volkogonov mal prístup k oficiálnym Stalinovym archívom ... každý záujemca o sovietsku históriu musí mať. Inak napísané pútavo a dobre.
Veľmi dobré, nútiace občas sa zamyslieť. Jerofejev vie pracovať s jazykom i s myšlienkami. Ak som to dobre pochopil, mala by to byť Jerofejevova autobiografia. Ak je, v tom prípade Jerofejev ukazuje, ako krásne literárne sa dá popísať realita.
Tak ako všetky antológie, niektorí autori a niektoré poviedky vás strhnú, niečo ani nedočítate. Ale pohromade výborná antológia ruskej poviedky autorov druhej polovice 20. storočia. Z mnohých trošku mrazí (najviac Šalamov), ale dá sa i pobaviť (Dovlatov). Odporúčam, preklad vynikajúci.
Tešil som sa na to. Ale bola to strašná kravina. Stále som čakal, dokedy si ma Krištúfek bude doberať, ale neprestal ... a kniha vlastne ani nezačala.
Milujem ruskú literatúru, ale toto som sa sekol v kníhkupectve. Ani také, ani onaké. Taká zlátanina, ktorá ani neviem, čo chce byť. Určite nie pre mňa.
Celkom ma to zaujalo, hoci kúpa bola náhodná. Autor vie ako navodiť pekne dusnú atmosféru. Dá sa prečítať.
Nooo ... že by som to bral ako faktografiu ... neviem, ale číta sa to ľahúčko, tak na pol dňa. Suvorov vie písať pútavo.
Solženicyn je pestrejší, ako sa mi zdal po Súostroví, Jednom dni a Rakovine. Sovietske dejiny trošku inak.