lentolog
komentáře u knih
Selanky
Ján Hollý
Dvadsaťjeden Hollého idýl sa vyznačuje starostlivým vymenúvaním a podrobným opisom vecí a javov, záujmom o maličkosti. Básnik uprednostňuje pokoj, vyhýba sa konfliktu. Zachováva odstup diváka. Preberá zodpovednosť za vnímanie a obraz sveta. Nemôže mať síce všetky súčiastky sveta pod kontrolou, no môže kontrolovať a zaručiť svoju predstavu o nich.
Bartleby, the Scrivener / Písař Bartleby
Herman Melville
Ja sem radšej, prosím, nič nenapíšem...
Obrazy z kulturních dějin americké religiozity
Martin C. Putna
Výborný prehľad. Suverénna interpretácia.
Obrazy z kulturních dějin ruské religiozity
Martin C. Putna
Výborný prehľad, nečakané odkazy. Fundované, čítavé.
Něžnost
David Foenkinos
Dobre zvládnutá rozprávka pre dospelých. Ľahké a šarmantné podkopávanie romantických klišé.
Naše rozchody
David Foenkinos
Knihu sme s priateľkou čítali ako čerstvý pár a veľa sme sa nasmiali. Občerstvujúca.
Erotický potenciál mé ženy
David Foenkinos
Woody Allen presadený do Francúzska mínus 30% účinku.
Vráti sa niekto iný
Dušan Kužel
Kužel obratne a suverénne nadväzuje na to najlepšie zo slovenskej prózy od kritického realizmu, cez modernu (najmä na raného Mila Urbana) a avantgardu až po talentovaných rovesníkov. Pomer analýzy, lyrických prvkov, detského aspektu, melanchólie a humoru odhadol veľmi presne; radosť čítať. Opakujúce sa motívy – prvá láska, školské zážitky, brigády, rojčenie, cesty vlakom, kamarátstva – autor rozvíja a varíruje invenčne, každá poviedka akoby bola pohľadom z iného uhla.
Eseje
Michel de Montaigne
Montaigne bol pomalým a starostlivým čitateľom antických klasikov, predovšetkým Senecu a jeho Listov Luciliovi. Pri čítaní v cudzích textoch hľadal a nachádzal seba tak, že si vypisoval a podčiarkoval, čo ho zaujalo. Pridával komentáre, robil si poznámky na margu študovaných kníh. Postupne vlastné poznámky narastali a zredukovali cudzí text na minimum – zachoval sa len v podobe citátov: „Pri mojich citátoch si všimnite, či som si vybral tak, aby som svoje slová zvýraznil. Nechávam totiž hovoriť druhých, keď to sám neviem dobre povedať, či už zato, že môj jazyk je slabý, alebo že mám slabý rozum. Nerátam citáty, vážim si ich. A keby som sa chcel chváliť ich počtom, mal by som ich dvakrát viac…“
Frankenstein čiže Moderný Prometeus
Mary Wollstonecraft Shelley
Mnohí dnešní štyridsiatnici si isto spomenú na chvíle vzrušenia a zimomriavok, keď stáli pred rodičovskou knižnicou a siahli po Drakulovi či Frankensteinovi. V knihách sme našli hrôzostrašné čiernobiele fotografie z klasických filmových adaptácií Upír Nosferatu (režisér F. W. Murnau, 1922; nakrúcalo sa aj na Orave) s Maxom Schreckom v role kniežaťa Orloka, a Frankenstein (James Whale, 1931) s Borisom Karloffom v úlohe Netvora, ktoré podnecovali našu fantáziu a rušili pokojný spánok. S odstupom času sa nám zdajú skôr komické.
Integrálny denník
František Švantner
„Neverím, že by sa sovietsky robotník postavil proti takej vláde, ktorá by zavádzala fašizmus a ktorá by zároveň podporovala jeho. Skôr opak, tento robotník by to s radosťou dovolil, uskutočňoval, ak sa tak už nestalo; a tak komunizmus je vlastne len druh fašizmu.“
Život bez konca
František Švantner
Jeden z najlepších románov v slovenčine! Treba čítať vydania po roku 1974, tie sú relatívne kompletné.
Krtci a jiné básně
Günter Eich
Môj najobľúbenejší Krtko:
Fantómové bolesti
Mám bolesti tam, kde nejsem. Nahoře v rohu pokoje, kam nedosáhnu ani smetákem, to cuká jako v bolavém prstu. V jiném rohu bolestivé stahy, dalo by se říci revmatická bolest. Přede mnou, za mnou a po obou stranách, zatímco sedím za psacím stolem a pojídám tabletky. Otevřel jsem dvě knihy, o indickém sochařství a o divech moře. V obavách pozoruji zohavené bohy, sekularizované chobotnice.
Pak to začne o několik zdí dál na kuchyňském stole, slepé střevo nebo výslech třetího stupně. Zbůhdarma listuji v indickém sochařství. Fantomové radosti očekávat nemůžu, radosti se spotřebovávají raději o samotě. Znamenám si: lékárna, stovkové balení.
I tam, kde nejsem doma, v jídelnách, čekárnách, na shromážděních. Zlato lóží oprýskalo. I tam, kde zůstalo, na opršelých pažích kamenných trpaslíků, na podstavcích řeckých bohyň, ve stromech i v povětří, na pyramidách zvenku i uvnitř, na velbloudích sedlech. Pevné, tekuté či plynné, je to všude stejné. Skot opouští stáje, rokle se zavírá za ovčákem, zlaté rybky zůstávají skvrnité a němé, podél jilmů, které se nedají obemknout ani oběma pažemi, podél lešení na západní straně. Jedinké místo nezůstalo ušetřeno.
Víceméně
Günter Eich
Mnoho básní je zastúpených (v slovenskom preklade) vo výbere Neskôr.
Neskôr
Günter Eich
V básni Inventúra vidíme minimalistický prístup introvertného pozorovateľa, očistenie od všetkého nadbytočného, vymedzenie základného, nulového bodu. Orientuje sa na prítomnú chvíľu, na jednoduché, praktické veci. Zachováva si nestrannosť a odstup, no pritom podáva správu o intimite v hraničnej situácii. Hoci hovorí priamo a konkrétne, ostáva miesto aj pre tajomstvo a celú priepasť vojnových udalostí, ktoré len nepriamo naznačuje.
Potopené duše
Andrea Bokníková
Poetky zastúpené v čítanke tvoria dôležitú spojnicu medzi predchodkyňami – Ľudmilou Podjavorinskou a Mašou Haľamovou – a nasledovníčkami v druhej polovici 20. storočia: Lýdiou Vadkerti-Gavorníkovou, Annou Ondrejkovou, Milou Haugovou, Danou Podrackou, Vierou Prokešovou, Taťjanou Lehenovou či Nórou Ružičkovou.
Samoreč
Ján Litvák
Samoreč vnímam ako vyjadrenie osamelej zraniteľnosti – životného pocitu grungeovej generácie začiatku 90. rokov v duchu singla Loser amerického hudobníka Becka z marca 1993. Lúzer je stroskotanec a smoliar, ale vlastne veľký frajer. Ten, kto vie, lebo ešte dokáže pociťovať a premýšľať. Kto hovorí, vraví, reční sám za seba, hoci sa mu reč zrútila.
Púť za kolibríkom
Štefan Žáry
Pre mňa iniciačná kniha, vďaka ktorej som objavil poéziu. Pri hodnotení preto nie som objektívny.
Plán úniku
Adolfo Bioy Casares
Zápisky bojazlivého námorného poručíka Henriho Neversa sprostredkované jeho strýkom. Neversa za trest vyšlú na ostrov Diabol vo Francúzskej Guayane – známy zo Charriérovho Motýľa, ktorý sa tu odohráva o 20 rokov neskôr –, aby pomáhal guvernérovi Castelovi starať sa o trestancov.
Stretáva sa s mátožnou a mätúcou realitou (maskovanie, kamufláž), čudnými, nedôveryhodnými zamestnancami i väzňami. Román je založený na podrobných opisoch situácií, do ktorých sa postavy dostávajú. Na ich vychýlenom vnímaní. Rozprávač nám postupne odhaľuje jednotlivé výseky reality, ich mylné posudzovanie postavami i ním samým.
Až v poslednej tretine sa začína odhaľovať, ako sa veci majú. Nevers si najskôr myslí, že guvernér chystá vzburu, potom, že je obeťou vzbury, prípadne šialencom. Napokon vysvitne, že je strojcom grandiózneho vynálezu, ktorý posúva hranice ľudského vnímania.
Hoci smeruje k záverečnému vysvetleniu, text ostáva interpretačnou hádankou a poskytuje čitateľovi zážitok z objavovania nemysliteľného aj pri opakovanom čítaní a premýšľaní. Napriek desivým udalostiam a prízrakom má v zložitom súkolí textu dôležité miesto humor: „Musím uznat, že je méně dotěrný na svém souostroví než v naší literatuře. Skoro není vidět, skoro není slyšet, ale všechno je korektní a přesné, kromě kávy: tu dělá vynikající.“