lentolog
komentáře u knih

Poetky zastúpené v čítanke tvoria dôležitú spojnicu medzi predchodkyňami – Ľudmilou Podjavorinskou a Mašou Haľamovou – a nasledovníčkami v druhej polovici 20. storočia: Lýdiou Vadkerti-Gavorníkovou, Annou Ondrejkovou, Milou Haugovou, Danou Podrackou, Vierou Prokešovou, Taťjanou Lehenovou či Nórou Ružičkovou.


Samoreč vnímam ako vyjadrenie osamelej zraniteľnosti – životného pocitu grungeovej generácie začiatku 90. rokov v duchu singla Loser amerického hudobníka Becka z marca 1993. Lúzer je stroskotanec a smoliar, ale vlastne veľký frajer. Ten, kto vie, lebo ešte dokáže pociťovať a premýšľať. Kto hovorí, vraví, reční sám za seba, hoci sa mu reč zrútila.


Pre mňa iniciačná kniha, vďaka ktorej som objavil poéziu. Pri hodnotení preto nie som objektívny.


Zápisky bojazlivého námorného poručíka Henriho Neversa sprostredkované jeho strýkom. Neversa za trest vyšlú na ostrov Diabol vo Francúzskej Guayane – známy zo Charriérovho Motýľa, ktorý sa tu odohráva o 20 rokov neskôr –, aby pomáhal guvernérovi Castelovi starať sa o trestancov.
Stretáva sa s mátožnou a mätúcou realitou (maskovanie, kamufláž), čudnými, nedôveryhodnými zamestnancami i väzňami. Román je založený na podrobných opisoch situácií, do ktorých sa postavy dostávajú. Na ich vychýlenom vnímaní. Rozprávač nám postupne odhaľuje jednotlivé výseky reality, ich mylné posudzovanie postavami i ním samým.
Až v poslednej tretine sa začína odhaľovať, ako sa veci majú. Nevers si najskôr myslí, že guvernér chystá vzburu, potom, že je obeťou vzbury, prípadne šialencom. Napokon vysvitne, že je strojcom grandiózneho vynálezu, ktorý posúva hranice ľudského vnímania.
Hoci smeruje k záverečnému vysvetleniu, text ostáva interpretačnou hádankou a poskytuje čitateľovi zážitok z objavovania nemysliteľného aj pri opakovanom čítaní a premýšľaní. Napriek desivým udalostiam a prízrakom má v zložitom súkolí textu dôležité miesto humor: „Musím uznat, že je méně dotěrný na svém souostroví než v naší literatuře. Skoro není vidět, skoro není slyšet, ale všechno je korektní a přesné, kromě kávy: tu dělá vynikající.“


Nedosahuje silu Životov unikajúcich, no napriek tomu zaujímavé čítanie.


Prvá kniha vydavateľstva Prístrojová technika (Albert Marenčin ml.) - jedna z ich najlepších a mojich najobľúbenejších.


Vydarené rozšírenie fenomenálneho TV seriálu. Podobná poetika i humor. Škoda tej príšernej obálky.


,,Možno aj Vy vezmete túto knihu / a pokúsite sa nájsť ma v nej."


Výborne štylisticky i kompozične zvládnutý generačný román so silným príbehom. Po Márquezovi, Valderramovi a Higuitovi ďalší môj obľúbený kolumbijský umelec:-)


Najmä vynikajúca poviedka Un señor muy viejo con unas alas enormes ma presvedčila o tom, že Slovensko je juhoamerická krajina uprostred Európy (banánová republika bez banánov).


Moje obľúbené verše z tejto zbierky svedčia o tom, že do slovenskej poézie zadul svieži vietor:
,,časopisy a vreckovky na stole vnímajú realitu rovnako ako my / keď ich ponoríš pod vodu navždy sa zmenia a stratia z dohľadu / celkom ako mnísi / ktorých majster udrel palicou"


Žijeme v spoločnosti, kde všetko, čo vychádza zo zdravého rozumu a z rozumnej miery, je extravagantnou alternatívou. Zišlo by sa nám spomaliť, porozmýšľať a začať hľadať stratený zmysel. Táto kniha poslúži ako dobrá zásobáreň argumentov i príkladov.
