lucia0482 komentáře u knih
Čo sa stane,ak sa vo vašom dome ukrýva pradávne zlo?
Dům tisíce šepotů je prvá kniha od Grahama Mastertona,ktorú som prečítala. Nevedela som, čo mám čakať,no dostal sa mi do rúk parádny hororový kúsok s vynikajúcou atmosférou a zápletkou. Svieža a originálna ducharina mi zabrala dva dni. Navyše je v češtine vydaná len pred pár týždňami,takže je to horúca novinka.
V rozľahlom tudorovskom sídle Allhallows Hall umiera za záhadných okolností jeho majiteľ. Nebol príliš dobrým človekom a smútiť za ním nebude nikto. Jeho tri deti Rob, Martin a Grace s partnermi sa preto dostavia do rodičovského domu, aby sa dozvedeli otcovu poslednú vôľu. Dom pôsobí strašidelne a nechcú sa tam zdržiavať, no keď zmizne Robov synček Timmy bez jedinej stopy, musia zostať. V dome sa však deje niečo zlovestné, na chodbe počuť šeptanie neviditeľných ľudí a tiež nájdu veľmi divnú miestnosť s mocou, ktorú si nikto z nich nedokázal ani predstaviť. Keď nepomohla čarodejnica ani exorcizmus, Rob pochopil,že musí zachrániť nielen syna,ale aj brata, ktorý zmizol rovnako zvláštne.
Pri čítaní som mala niekoľkokrát zimomriavky. Veľmi sa mi páčilo,ako autor vykreslil dom a dokázal navodiť tú správnu mrazivú atmosféru. Vďaka legendám,ktoré nám porozprával, je dej ešte lepší a dokážem si predstaviť,aký strach, úzkosť a beznádej museli hlavné postavy cítiť. Vedia,že v dome straší a táto myšlienka ich sprevádza na každom kroku.
Koniec išiel naozaj strašne rýchlo, chvíľku by to vyzeralo,že Masterton to už chcel mať z krku, no nestihnete sa nudiť. Uväznené duše, veľmi staré zlo, stratení ľudia a všade prítomný strach z neznámeho - to všetko vystihuje túto knihu.
Keď ju čítate, neviete hneď úplne určiť, kto je tam naozaj ten zlý. Čo ak je len obeťou niečoho ešte horšieho? Rozhodne ma to bavilo omnoho viac ako strašidelné domy od Darcy Coates alebo Kill Creek. Plno zvratov je len ďalším príjemným okorenením skvele napísaného príbehu. Myslím si,že je čas pozrieť sa na Mastertonove knihy trochu lepšie. So slovami mu to naozaj ide.
Každý máme svoje Veci, ktoré tajíme pred svetom.
Keď som dočítala prvý diel tejto série, bola som nadšená. Príbeh Naomi a Knoxa bol skrátka nádherný, a preto som sa veľmi tešila na druhý diel a tretí snáď príde čoskoro. Mestečko Knockemout ma opäť vtiahlo do zaujímavého deja.
Nash Morgan, náčelník polície a Knoxov brat sa po streľbe zotavuje fyzicky,no psychicky mu to príliš nejde. Depresia, návaly úzkosti, smútok. Keď sa k vedľa neho nasťahuje krásna a tajomná susedka Lina, Nash šialene túži poznať ju a jej tajomstvá. Muž, ktorý ho postrelil,však stále behá po slobode a Lina má tajomstvo, ktoré by mohlo byť poriadne nebezpečné. Ako to však dopadne,keď dobrý chlapec miluje zlé sexi dievča? A čo sa stane,keď si konečne spomenie na to,kto na neho strieľal a takmer ho zabil?
Milujem Knockemout a jeho obyvateľov. Je to zmes jedinečných postavičiek,vďaka ktorým sa nestihnete nudiť. Každou ďalšou stránkou sa vzťah medzi Nashom a Linou vyvíja a prehlbuje, no stále sa stretávame aj s Knoxom, Naomi, Waylay, Lucianom a Sloane. Veľmi sa mi páči,že sledujeme aj ich životy a lepšie ich poznávame. Aj oni zasa poodhalia niečo zo svojich tajomstiev.
Prvá kniha nasadila latku poriadne vysoko a táto ju nepreskočila. Prvá kniha mi prišla láskavejšia,táto ma bavila trošku menej a prišla mi tvrdšia. Stále je však plná lásky, humoru, priateľstva, pikantnejších scén a ukazuje nám,že keď sa s tajomstvami podelíme, zbavíme sa ťažkého bremena.
Záver je ako poriadna akčná detektívka. Na konci som tak plakala,že som nevidela na slová. Bolo to tak krásne,tak úprimné a tak dojemné, že som nevedela prestať revať. Strašne sa teším na tretí diel s dovtedy si tieto dva prečítam zasa a musím si zohnať aj knihu Na vlásku,lebo Lucy Score to skrátka so slovami vie. Keď kniha zanechá silnú emóciu,viem,že naozaj stála za to. Tento raz to bolo skoro 550 strán,takže opäť vás čaká poriadna jazda.
A aby som nezabudla, kniha je nádherná aj zvonku. Nesúdim podľa obalu, no tento na nákup naláka určite.
Už dávno som si tak nepriala,aby mala romantická kniha viac strán a to píšem ako milovník hororov a poriadneho napätia. Veci, ktoré v nás ostanú navždy je trochu objemnejšia, no keď raz čítate Kinga, tak toľkoto strán až tak veľa nie je.
Keď som ju v piatok začala čítať, vedela som,že to bude parádna jazda. Dnes som si priala,aby tá jazda neskončila. Smiala som sa,plakala som, dúfala som. V tých riadkoch som našla veľa životnej pravdy.
Knox je sexy zlý chlapec, Naomi pekná, inteligentná a vždy vzorná žena, ktorá práve ušla spred oltára, ukradli jej auto, nemá mobil a jej nepodarené dvojča jej zanechala svoju dcéru tesne predtým,ako zmizla. Naomi práve vybuchlo všetko možné, Knox jej neskutočne lezie na nervy a mestečko Knockemout ju považuje za tej sestru Tinu. Ako to už v živote chodí, žiadna kaša sa neje taká horúca a Naomi začne napriek všetkým problémom žiť konečne tak,ako by chcela. A Knox jej s tým veľmi pomáha. Konečne môže myslieť aj na seba, nielen na to,že pomôže všetkým naokolo.
Táto kniha je dokonalá. Vtipná,svieža, romantická i dramatická. Knockemout je miesto,ktoré je príliš malé na to,aby sa v ňom niekto anonymne stratil,no keď si v ňom Naomi nájde svoje miesto, nájde aj plno dobrých priateľov. Dej krásne plynie, dialógy sú humorné, nechýba štipka erotiky,veľa lásky a všetkého pekného, čo človeka naplní šťastím.
Táto kniha je o tom,čo pozná mnoho ľudí - o strachu zo straty lásky. O tom,že pre ňu nedokážeme byť dosť dobrí. Po hej prečítaní však zarezonuje to najdôležitejšie - láska nad strachom zo straty milovaného vyhrá. Je silnejšia a mocnejšia a milovať niekoho je to najväčšie šťastie. Každý má v sebe jazvy minulosti a musí nájsť toho, kto mu ich pobozká a prijme ich ako svoje. Je to vlastne úplne prosté, no pritom ťažké.
Milujem Knockemout, milujem Naomi, Waylay,Knoxa a všetkých tých úžasných silných ľudí, ktorí si tam žili svoje životy. Už sa teším,keď si ju prečítam opäť. Viem, že šťastné konce nepatria len rozprávkam, ale treba si na ne počkať.
Naozaj vydarená kniha, ktorá vám nedá vydýchnuť. Konečne dobrý horor, ktorý som čítala len za svetla.
Kniha Exorcistův dům mi prišla pred pár dňami a musela som sa do nej hneď pustiť. Téma exorcizmu je stále zaujímavá ako pre spisovateľov, tak aj pre režisérov. A srdce hororových fanúšikov plesá,keď nájdu nevšedný horor, ktorý nie je ako väčšina.
Na začiatku je starý exorcista, ktorý umiera vo svojom dome za veľmi podivných okolností. Ostáva po ňom zhorený dom a pes Buck. Po nejakom čase sa do domu nasťahuje nová rodina. Daniel s tehotnou manželkou Norou a dospievajúcou dcérou sú po rekonštrukcii nadšení a vedia si predstaviť,za aký balík by ho mohli predať. Krátko po sťahovaní spoznávame aj Luka, ktorý až príliš ochotne pomáha novej rodine. Tá veľmi rýchlo príde na to,že v ich dome prebýva niečo pekelné. Nebudú bojovať len s démonmi a zlom, ale aj so svojimi poklesmi a prehreškami minulosti. Ujsť nemôžu a tak im neostáva nič iné ako bojovať. Je však možné poraziť niečo, čo prichádza z pekla?
Bála som sa. Niekoľkokrát som knihu na okamih zavrela. Neboli tu žiadne nechutné scény, ale autor dokázal perfektne vybudovať atmosféru strachu. Mám doma aj knihu Vyháňač diabla,asi si ju čoskoro prečítam.
Daniel a Nora pôsobia ako zohratý pár a človek by povedal,že v ich minulosti nie sú žiadne trhliny. Zdanie klame a aj to je živnou pôdou pre diabla žijúceho v ich dome. Predstavte si svoje nočné mory,ktoré zažívate aj počas dňa. To sa deje na veľkej farme Hillovcov.
Námet nie je nijak zvlášť otrepaný, naopak, radím ho k tým zaujímavejším a kniha vyčnieva najmä vďaka dobre vykreslenej atmosfére,niekedy hneď neviete,čo je pravda a čo nie. A záver? Pripomína mi Rosemary má dieťatko alebo finále prvej série American horror story.
Ak máte radi horory, túto knihu odporúčam všetkými desiatimi. Je to paperback, môžete s ňou aj cestovať, nie je príliš rozsiahla a za dva dni je po nej. Je pravda,že koniec vygradoval rýchlo a nestihla som si ho tak užiť, no nevadí. Celkový dojem to nepokazí.
Ed McBain je kráľom detektívnych príbehov. Túto zbierku poviedok, ktorá vyšla v roku 2006, som ukoristila za pár eur v antikvariáte. Musela som ju mať,keďže jednu z poviedok napísal aj môj najobľúbenejší autor Stephen King. nájdete tu však aj príbehy z pera autorov Jefferyho Deavera či Lawrence Blocka, ktorí sú tiež veľmi známi.
Čítala som ju dlhšie ako som predpokladala, pretože tu bolo pár poviedok, pri ktorých som trpela. Na druhej strane, poviedky ako Navždy, Pouhá nenávist, Křísitel, Ransomeovy ženy alebo Věci, které po nich zůstaly som prečítala jedným dychom. Ono to je problém väčšiny poviedkových kníh - nebývajú rovnako dobré a zaujímavé, najmä ak ich písali rôzni autori.
Kniha obsahuje detektívne poviedky, každá je celkom iná. Nenávisť,ako už napovedá názov, je v nich prítomná v rôznej podobe. Nenávisť vedie k činom, ktoré sa nedajú ospravedlniť a núti nás premýšľať nad tým, prečo je to tak. Nenávisť, ktorá vedie k ďalšej nenávisti a zlobe. Ťažko povedať, ktorý autor poňal výzvu najlepšie a ukázal tie tienisté stránky ľudského charakteru.
Kniha má viac ako 800 strán a hoci občas som stagnovala, niektoré poviedky si rada prečítam zasa. Tentoraz neboli strašidelné v tom nadprirodzenom duchu. Boli strašidelné tou nenávisťou, ktorú človek môže cítiť. Zo začiatku to bol boj,ale každá ďalšia poviedka bola lepšia. A či ju odporúčam kúpiť,ak ju niekde uvidíte? Určite áno o, niekoľko poviedok zanechá hlbokú stopu.
Čítať túto knihu v noci nebol dobrý nápad...
Volání mrtvých je prvotina Rebeccy Netley a uznávam,že sa vydarila. Má svoje muchy, no rovnako tak aj svoje prednosti. Kniha navyše dobre vyzerá zvonku aj z vnútra.
V roku 1860 sa mladá Elspeth rozhodla prijať miesto pestúnky na odľahlom škótskom ostrove. Má za sebou ťažké straty, nemá už nikoho z rodiny, a preto potrebuje zmenu. Starať sa má o deväťročné dievčatko Mary, ktorá tiež nemá rodičov, zmizla jej predchádzajúca pestúnka a nedávno zomrel aj jej brat, dvojča. Elspeth rýchlo prichádza na to,že v dome sa deje niečo veľmi zlé a v ohrození života nie je len ona,ale aj Mary. Keď má pocit,že všetko odhalila, prichádza temný zvrat. Treba dodať,že nič nie také, ako to na prvý pohľad vyzeralo.
Musím podotknúť,že kniha sa odohráva dávno, takže tu nie sú žiadne telefóny, sociálne siete ani lietadlá, ktoré by ľudí rýchlo dostali na pevninu. Strach, ktorý na nás dýcha z tých stránok,je ten, ktorý je v človeku zakorenený od nepamäti - strach z neznámeho, smrti, čarodejníc a duchov. Žiadne potoky krvi, iba mrazivý strach. Plíži sa pomaly, cítite ho v kostiach a neviete sa ho zbaviť.
Elspeth aj Mary boli sympatické postavy a páčilo sa mi,ako sa v príbehu vyvíjali. Autorke sa podarilo vykresliť aj tie nesympatické, Greer ani pani Gilliesová nepôsobili vôbec dobre. Záver prekvapil, bol akčný, nečakaný a ukázal mi, ako veľmi som sa v niektorých postavách mýlila.
Na prvotinu paráda. Pravda je,že niekde sa to vlieklo, niekde boli opisy zbytočné, niekde som nechápala,prečo toto robia? Možno by stačilo príbeh rozvinúť aj na menšom počte strán. Na druhej strane, téma privolávania mŕtvych nie je otrepaná, miestami som mala zimomriavky a čítalo sa mi dobre. Akurát v noci som po odložení knihy stále čakala,či nebudem počuť vdovinu píšťalku, ktorá sa mi vkradla aj do sna. Fakt zimomriavky.
Knižka vyšla v preklade tento rok a rozhodne sa zaraďuje k tým lepším,ktoré som od januára prečítala.
Čo by ste robili,keby ste sa dozvedeli,že váš osud je spečatený?
Skrinka času od Nikki Erlick je mimoriadne zaujímavé sci-fi a musím uznať,že už dávno má nejaká kniha nezasiahla tak výrazne. Stále premýšľam nad tým, či by som sa do tej skrinky chcela pozrieť.
Na začiatku všetkého sú tajuplné skrinky, ktoré dostanú ľudia po celom svete. Je v nich povrázok, ktorý určuje,ako dlho budete žiť. Neviete,ako zomriete,ale viete kedy. Nikto nevie, kde sa vzali, no časom sa ukáže,že majú pravdu a nikto svojmu osudu neunikne. Príbeh sa sústreďuje na 8 ľudí v rôznom veku. Nina, Amie, Maura, Ben, Hank, Anthony, Jack a Javier. Ľudia, ktorí chceli iba žiť.
Keď som ju včera v noci dočítala,plakala som ako malé dieťa. Táto kniha je úžasná v tom,že vás prinúti rozmýšľať nad tým,akoby ste sa zachovali,keby ste vedeli,že budete žiť príliš krátko. Alebo dlho. Viete to o sebe, svojej rodine,priateľoch. Začnete robiť veci,ktorých ste sa báli? Začnete skutočne žiť? Budete sa biť pre svoju lásku? Prepadnete depresii? V Skrinke času vidno veľmi veľa emócií. Dobrých i zlých.
Hlavné postavy môžete spoznať naozaj do hĺbky. Buď ich zbožňujete, neznášate alebo tolerujete. Dej sa krásne vyvíja, ukazuje nálady v spoločnosti, opätovný boj dvoch strán a snahy ovládať tých,ktorých spoločnosť považuje za menejcenných. Je tu strach, frustrácia, beznádej, ale aj viera, ľudskosť a tolerancia.
Bolo to úžasné čítanie. Na prvotinu obzvlášť. Naše životy sa skladajú z tisícok drobných okamihov a láskavostí, ktoré robia šťastnými nás a našich milovaných. Tak je to cítiť aj z knihy. Autorka pri niektorých osudoch vystihla niečo veľmi podstatné - čas využitý naplno je najdôležitejší. V knihe je plno filozofických úvah o živote, bytí, hľadaní seba samého vo veľmi ťažkej situácii. Napriek tomu sa číta výborne, nechcete ju odložiť. Možno tajne dúfate,že tie povrázky klamú.
Škoda,že nevieme,odkiaľ sa skrinky vzali a prečo sa objavili. Niektoré kapitoly boli menej zaujímavé. No celkový dojem je skvelý.
Malibu v plameňoch je veľmi dobré čítanie. Sledujeme osudy 4 súrodencov v prítomnosti a osud ich rodičov v minulosti. obe línie sú veľmi zaujímavé a dobre prepracované. A potom príde večierok, kde sa odhalia mnohé tajomstvá a nič nebude,ako predtým.
Nestihla som sa nudiť. Hltala som stránku za stránkou, bol tu humor, láska,smútok, hnev. Asi všetko. V druhej časti knihy bolo asi až priveľa postáv, možno priveľa zbytočných informácií a vzťahov. Koniec s políciou mi prišiel prehnaný. Ale všetko do seba zapadlo. Teším sa na ďalšie knihy tejto autorky.
Lekcie z nenávisti sú príjemné letné čítanie. Klasický román pre ženy, nič komplikované, ťažké, len trochu lásky, túžby, vzrušenia. Nechýba ani pomsta,ale je oprávnená a pochopiteľná. Jediné mínus je rýchly koniec, kde sa síce všetko vysvetlí,ale pár strán by sa ešte hodilo.
Konečne som sa dočkala! Už som si myslela,že okrem Ducha domu Ashburnů ma žiaden strašidelný dom nenadchne, ale stalo sa. A som ozaj spokojná.
Dům tajemných stínů je rozdelený na dve časti a obe sú výborné. Napínavé, strašidelné, plné zvratov. Číta sa vynikajúco, za dva dni som ju prečítala. Každou ďalšou stránkou rástla moja zvedavosť,čo bude so Sophie a Josephom.
Azda jediné mínus je ten umelý milostný príbeh ako z červenej knižnice. Páčilo sa mi,ako sa zbližujú, ale červenania sa tam bolo až príliš. Napriek tomu dávam plný počet hviezdičiek, už dlho ma kniha tak veľmi nepohltila.
(SPOILER) Pokiaľ by Stephen King napísal telefónny zoznam,prečítam si ho tak ako všetko, čo doposiaľ napísal. Priviedol ma k láske k hororu a prečítala som všetky jeho knihy,ktoré vyšli v češtine a slovenčine. Pohádku som si preto nemohla nechať ujsť.
Prvých asi dvesto strán sa točí okolo zvláštneho priateľstva,ktoré vzniklo medzi mladým Charliem a starým pánom Bowditchom. Aj keď bol starý pán nevrlý, miloval svojho psa a už len preto som si ho obľúbila. Po jeho smrti Charlie príde na tajomstvo,ktoré mu zmení život a zistí,že existujú aj iné svety ako je tento. A v tom druhom svete môže predĺžiť psovi, ktorého si obľúbil, život. Radar, nemecký ovčiak, je dôvod, pre ktorý sa tam vydá. A ostáva napokon omnoho dlhšie,ako predpokladal.
Pohádka nie je klasická rozprávka, aj keď tu nájdete mnoho rozprávok. Je to iné ako väčšina Kingových kníh, no čítalo sa to veľmi dobre. Miestami mi kniha prišla zbytočne dlhá, ale zasa, to je King,majster rozprávania a bezchybného opisu. Čaká vás viac ako 700 strán s peknými kresbami na začiatku kapitol.
Pohádka nie je len o šťastnom konci. Je o sile, nádeji a poznaní seba samého. O dobrote i zle, ktoré môže byť v každom z nás. O priateľstve, zrade a nenávisti. Skrátka o živote, ktorý žijeme všetci, iba bez mágie a rozprávkových postavičiek.
(SPOILER) Začalo to dosť dobre. Neprekážalo mi,že tam zasa nie je žiadne zviera ani viacero postáv. Čítalo sa to dobre,aj keď dej sa občas veľmi ťahal a nezaujímalo ma, akú burinu zrovna Guy vytrháva. Páčilo sa mi,ako sa prepletá súčasnosť s minulosťou Thomasa a jeho úbohej rodiny, hoci to vlastne boli len sny hlavného hrdinu. Tešila som sa,že konečne ďalší dobrý diel. A potom to prišlo. Thomas a jeho rodina prišli o život vďaka psychopatke, ktorá s nimi žila v jednom dome a nevedeli o tom? A ten nekonečný koniec, kde som občas nerozumela tomu,prečo sa to celé ešte naťahuje, bol strašný. Klincom do rakvy je zabitie ducha, ktorý toho dokázal podozrivo veľa. Sklamanie prišlo v druhej polovici knihy a celkom ľutujem čas, ktorý som jej venovala.
O tom,že Darcy píše svoje knihy ako cez kopirák,nie je pochýb. V podstate by mi to ani nevadilo, keď je každý príbeh iný. Stále mám pocit,že od knihy ku knihe je to však horšie. Mara mi tak neskutočne dokázala liezť na nervy,že som chcela párkrát hodiť knihu von oknom. Jej posadnutosť ostať v dome, kde vytrvalo popierala existenciu ducha, bola nepochopiteľná a obdivovala som Neila,že ju znášal a ešte jej aj vyznával lásku. Popis strašidelných okamihov bol o niečo lepší ako v predchádzajúcich knihách, ale inak nič moc. A to, že tu nebol hrdinský kocúr, ktorý by vyháňal duchov, je ďalšie mínus. Nevzdávam to a čakám na dobrý diel strašidelných domov.
(SPOILER) Opäť musím konštatovať, že sa to rozbehlo dobre, páčilo sa mi, ako sme postupne spoznávali osudy oboch hlavných hrdiniek i ducha. Dej konečne vyzeral podľa môjho gusta. No a potom sa to zasa pokazilo,lebo v Darcyných knihách duchovia nikoho neprekvapia a chcú sa s nimi kamošiť. Ďalší happyend bol už aj na mňa príliš. Nepochopiteľné je,že knihy autorky sú označené ako horor. Horor je iba to,že sa ich snažím dočítať do konca. Stále čakám, že príde niečo tak super ako Duch domu Ashburnů, ale začínam pochybovať.
Pravdu povediac, neviem,či by som po takejto knihe siahla, pokiaľ by som ju nedostala. Musím však povedať, že sa číta veľmi ľahko a jednotlivé postavy sa mi páčia. Koniec bol pre mňa prekvapením a napriek tomu,že takéto knihy veľmi nečítam,sa už teším na pokračovanie.
(SPOILER) Najradšej čítam horory, thrillery či detektívky, no sú dni,kedy potrebujem niečo ľahké. Knihu Drahá Avo som prečítala vo vlaku, keď som cestovala do Prahy a páčila sa mi. Hlavní hrdinovia, ktorí sa najprv nenávidia a potom milujú, sa mi páčili,aj keď mi občas strašne liezli na nervy. Ava prežila znásilnenie a ukázala,že ju nič nezlomí. Pripravená pomstiť sa bojuje za šťastie svojho brata a to na nej obdivujem. Kniha sa čítala ľahko, bola som zvedavá na každú ďalšiu stránku, aj som sa smiala,aj som plakala. Oplatí sa siahnuť po nej.
Nezačalo to zle,naopak, konečne som mala pocit,že sa mi do rúk dostáva dobrý diel. Skupinka ľudí uväznených v strašidelnom dome vyzerala nádejne. Dobre sa to čítalo, no hororové to nebolo ani trochu. Ten šialený koniec s nepochopiteľným happyendom ma však veľmi sklamal. Od Darcy Coates som čakala niečo lepšie. Mám všetky jej knihy, ktoré doposiaľ vyšli v češtine,ale začínam ľutovať každé euro,ktoré som do nich vrazila. Prvý diel zo série strašidelných domov mal grády, no každý ďalší je viac sklamaním. Aj sa bojím,čo prinesie ďalšia kniha.
Ach jo, prišlo mi to ako príšerná zlátanina o šialenej ženskej a duchoch. Tie dve deti mi boli sympatické, veľmi som im fandila a páčilo sa mi,ako spolu držali. No to je asi tak všetko. Veľmi som sa na knihy od Darcy Coates tešila, ale po prečítaní troch mám zatiaľ veľmi zmiešané pocity. Čakala som niečo lepšie. Uvidíme, či sa toho dočkám.
Váhala som medzi tromi a štyrmi hviezdičkami. Na jednej strane to bol fajn príbeh,aj som sa zasmiala,aj mi smutno bolo. Na druhej strane, toto s hororom nemalo spoločné skoro nič. Hlavná postava, Daniel, bol sympatický pracovitý mladý muž a od začiatku som mu fandila. Sídlo Craven Manor bolo popísané veľmi pekne. História rodiny Brana bola ozaj zaujímavá. Čítalo sa to ľahko,dobre a bola som zvedavá,ako sa to skončí. Tri hviezdičky nakoniec vyhrali,lebo kniha je síce dobrá, no okolo hororu nešla. Od Darcy Coates mám všetko, toto je druhá prečítaná kniha a teším sa na ďalšie.
(SPOILER) Na Sacculinu si netreba vyhradiť veľa času, no o to viac vás strhne so sebou. Je to útla drobná knižka, ktorá sa ľahko a dobre číta a na jej konci sa len opýtate, prečo to už skončilo. Autor má výborný štýl písania a verím,že sa mi jeho tvorba do rúk ešte dostane.
Príbeh o skupinke mužov, ktorí sa rozhodli ísť na ryby, vyzerá spočiatku úplne normálne, no rýchlo sa zmení na boj o holý život. Krvilačný morský tvor, hororová atmosféra, pribúdajúci mŕtvi, pomoc, ktorá neprichádza. Bravó. Ako fanúšik Kinga som mala malé Vianoce.