LuiCJ komentáře u knih

Seriál Ancient Aliens patrí k mojim obľúbeným. Prostredníctvom neho som sa dozvedel kto je Erich von Däniken. Bol som ohromený. Prečo mi to nikdy skôr nenapadlo? Prečo by nemohli byť "bohovia", vlastne mimozemské bytosti, ktoré "prostí" ľudia (možno mali lepšiu technológiu, ako my teraz) iba zle pochopili? Otvoril sa mi úplne nový svet myšlienok. Túto knihu som si prečítal až v roku 2017. Škoda je, že niektoré veci sú v knihe už v tejto dobe neaktuálne. Ericha von Dänikena poznám už od roku 2015. Táto kniha mi predložila dôkazy o tom, že nie sme vo vesmíre sami. Páči sa mi, že von Däniken napísal ku svojim teóriám, aj všetky "mainstreamove" námietky, ktoré by mohol človek povedať. Bola to odvaha napísať takúto knihu. Treba si však všetko prefiltrovať, ale a si myslím, že je v tejto knihe dosť pravdy. Dôkazy, ktoré klasická archeológia nevie vyriešiť. Skúsme sa na to pozrieť z iného pohľadu. Sme vo vesmíre sami? Ja si myslím, že NIE!

4 22.08.2017

Podľa mňa Manka nebola až tak úplne hlavnou postavou. Boli tam všetci Rumcajsovci skoro narovnako. Ale je pravda, že v príbehoch problémy väčšinou zostali na Manke a tým pádom ich aj ona (samozrejme s pomocou) musela vyriešiť. Ani som nevedel, že sa skoro vyrovná Rumcajsovi. V predošlých dvoch knihách, bola skôr tichšia a v úzadí. Aj keď bola Rumcajsovou pomocníčkou. Táto kniha ukázala postavu Manky a zároveň krásne ukončila sériu. Vždy som bol fascinovaný tým, ako dokáže tak jednoducho a krásne Václav Čtvrtek ukončiť jeho príbehy. To isté platí aj v seriáli.

4 09.08.2017

Moja prvá knižka od Václava Čtvrtka a bola nádherná. Krásna a miestami vtipná knižka o lúpežníkovi Rumcajsovi. Prostredie pre knihu je výborné. Autor postavil príbeh do okolia Jičína a hlavne do lesa Řáholca. Je to úžasné rozprávanie o Jičíne a čo sa o ňom povráva, lebo sa tam stalo to a to. Rumcajs je neskutočne múdry a šikovný a na všetko má riešenie. Preto túto sériu mám tak rád. Mám veľmi rád aj seriálové spracovanie, ktoré som začal pozerať až keď som si Rumcajsa prečítal. A veru nesklamalo ma. Všetko spája Radek Pilař s jeho neskutočne milými a sympatickými kresbami. Aj v knihe aj v seriáli. Jednoducho neoceniteľná klasika.

Sci-Fi žáner je celkom zaujímavý. Toto je asi moje prvé stretnutie tohto žánru pri knihách. Je to ozaj zvláštna kniha. Nápad, že opice sú na vzdialenej planéte vrchol evolúcie je tak trochu... výborný! Opice majú modernú technológiu, štáty, správu, jednoducho všetko čo je na planéte Zem. A zase u opíc, sme my, ľudia v takom štádiu ako u nás opice. To sa mi trochu znepáčilo - tie klietky... Zaujímavé boli vzťahy medzi hlavnou a vedľajšími postavami. ČLOVEKU sa podarilo "presvedčiť" opicu, že aj ľudia majú DUŠU. Presným opakom bola jedna z vedľajších postáv. Začala patriť do "opičej" kultúry, aj napriek snahe jeho spoločníka zabrániť mu v tom. Avšak najlepšia časť knihy bol koniec - zvrat, ktorý by podľa mňa nikdy nikto nečakal. Verte mi.

4 30.07.2017

Moja prvá Verneovka. Veľmi emocionálna kniha. Pocity postáv tam boli opísané tak, že sa to prenesie aj na čitateľa. Pre mňa bola najstrašidelnejšia, časť ktorá opisovala tragédiu lode FLORIDA - SUNDERLAND a nakoniec aj Tributovu smrť. Od momentu kedy pána Tributa postrelili domorodci som začal cítiť neistotu. Skutočne, pocity a emócie sa dosť miešali. Príbeh bol veľmi zaujímavý. Zvraty, opisy, zážitky. Nautilus je neskutočný a celý podmorský svet Julesa Vernea. Knihu perfektne dopĺňajú ilustrácie Zdeňka Buriana. Myšlienky z knihy vo mne pretrvávajú aj teraz.

4 17.07.2017

Hádam najbolestivejšia knihu, akú som čítal.

3 09.10.2021

Pomerne neznáme dielko mi daroval otec na konci môjho 8. ročníka na základnej škole. Na začiatku leta som si ju zobral do skautského tábora, kde som ju za 2 dni prečítal. Tak nastal môj prvý kontakt s portugalskou literatúrou.

Dozvedel som sa taktiež aj o Portugalskom inštitúte, ktorý túto knihu vydal. Učím sa portugalčinu a spoznávanie kultúr portugalsky hovoriacich krajín aj po literárnej stránke určite netreba vynechať. Ide o prvú knižku od Alfonsa Cruza, ktorú som prečítal. Páčilo sa mi veľké množstvo zaujímavých a zamyslenia hodných myšlienok. Tie sú zakomponované v jednoduchom, no veľmi pútavom príbehu. Niekedy som sa mierne v deji strácal avšak jednotlivé charaktery postáv a ich vlastnosti to značne vykompenzovali. Interakcia "knižného príbehu" s "tým reálnym" nádherne ukazuje jedinečný koncept, akým je dielo napísané.

Povedal by som, že Knihy, ktoré zhltli môjho otca obsahujú veľa úvah a myšlienok na "malom" poli - 103 strán. Dielo ma inšpirovalo k dalším knihám a celkovému, novému vnímaniu sveta. Pekným doplnením je aj rozhovor s autorom a oboznámenie sa s tvorcami na konci knižky. Epilóg príbeh nádherne ukončil.

"Pretože naše telo tvoria príbehy, nie DNA a genetický kód, nie mäso a kosti a koža a mozog. Príbehy."

3 21.07.2020

Ukončenie, aké sa patrí. Tak by som štyroma slovami zhrnul toto nadčasové dielo.

C. S. Lewis napísal knihu, ktorá je úžasná po mnohých stránkach.

Svetová literatúra bola o Kroniky Narnie obohatená neskutočne. Fantasy romány s množstvom odkazov, symboliky a nádherných myšlienok, ktoré sa dostávajú do rúk čitateľom aj po viac ako 50 rokoch. Kresťanstvo/Islam a celkovo náboženstvo v Kronikách Narnie sa mi páči na celej sérii asi najviac. Nádherné, no veľakrát tajomné či temné témy preberané v podobe konaní postáv a odvíjajúceho sa príbehu ma fascinujú už od prvej knihy. Tu to úplne vyvrcholilo. Či už ide opičiaka Fintora a jeho reprezentáciu "Falošného proroka" (spomínaného niekoľkokrát v Biblii)/temného Antikrista alebo Aslan ako Boh, skrátka, táto symbolika má niečo do seba a robí z knihy oveľa vážnejšie a dôstojnejšie dielo. Je tu napríklad aj somár Metko, ktorý predstavuje biblickú Šelmu a zároveň ide o narážku na známu Ezopovu bájku o Somárovi v levej koži. Podobných javov by sa v knižke dalo nájsť oveľa viacej.

Posledný boj vo mne utvrdil, že Kroniky Narnie nie sú len nejaké fantasy knižky pre deti s peknými zvieratkami a hrdinskými bojmi.

Nie sú LEN.

Samozrejme, ide o fantasy pre deti, no taký 8-ročný čitateľ tam podľa mňa tých hlbších myšlienok až nejako veľa nenájde. Určite by som si rád vypočul aj rozhlasové spracovanie či nejakú dramatizáciu tohto diela. Posledný boj si filmové spracovanie určite zaslúži. Dobrodružstvo, ktoré hrdinovia zažívajú si viem dokonale predstaviť na plátne.

Posledný boj a Kroniky Narnie vôbec sa po prečítaní posledného dielu stali pre mňa niečím oveľa väčším ako len hovoriace zvieratká popreplietané mágiou. Isteže, hovoriace zvieratká a mágia sú neodlučiteľnou súčasťou tejto série. No sama o sebe ukrýva omnoho viac.

Prečítajte si týchto sedem knižiek a uvidíte, že aj napriek všetkému ste sa z tejto jazdy vrátili neskutočne obohatení.

Po druhom prečítaní:
V olympiáde z anglického jazyka na základnej škole sa mi podarilo vyhrať 6. a 7. časť Kroník Narnie. Najprv som si prečítal celú sériu v slovenčine a neskôr dodatočne aj tieto dva diely po anglicky. Musím povedať, že nakoľko mi druhé prečítanie Striebornej stoličky zmenilo na knihu názor aspoň trochu, tu to bolo iné. Po prvom prečítaní sa mi Posledný boj sám o sebe veľmi páčil a tak toto bolo len zopakovanie si celého dobrodružstva v angličtine. Určite ma to viac posunulo v jazyku ale možno aj v chápaní diela. Mal som možnosť si to prečítať presne tak ako ako aj samotný autor C. S. Lewis. To, že som si na nemocničnom lôžku začal čítať po druhýkrát Posledný boj ma veľmi obohatilo, ukázalo mi aj mnoho zo zastaranej angličtiny či len pripomenulo, akú má kniha veľkú symboliku.

3 27.12.2019

Veľmi pekná knižka. Sériu Kroniky Narnie som sa rozhodol čítať chronologicky a tak som siahol práve po tejto časti.

C. S. Lewis odviedol neskutočne zaujímavú prácu. Dokázala spojiť mnoho prvkov zo svojho života či biblickej knihy Genezis. Inšpiroval sa tiež myšlienkou Ducha Svätého a akého si “prírodného zákona”. V knihe sa tiež dajú nájsť viacero podobností s dielom Stratený raj od Johna Miltona, gréckou mytológiou, knihami od spisovateľky Edith Nesbit či povesťou o Atlantíde. C. S. Lewis bol tiež ovplyvnený svojím spisovateľským kamarátom J.R.R. Tolkienom a príbehmi o čarodejnici Morgane Le Fay, známa z legiend o kráľovi Artušovi. Z každého si zobral niečo a primiešal tam vlastnú tvorbu.

Výsledok je nádherný.

Mne osobne sa takýto štýl písania veľmi páči. Svetová literatúra tak bola v roku 1955 obohatená o ďalší obohacujúci kúsok.

Čarodejníko synoc bol však prínosom aj pre žánre ako fantasy či celkovo literatúra pre deti a mládež. Kniha zaujme podľa mne všetky vekové kategórie od 8 rokov vyššie. Ja som to čítal ako 13 ročný a som rád.

Kniha ma inšpirovala, dala možnosť premýšľať nad mnohými vecami či len tak meditovať a objavovať neznámo.

Mne osobne sa táto knižka veľmi páčila. Ide o priamy sequel k jeho predchádzajúcemu dielu Spomienky na budúcnosť, ktoré malo obrovský úspech no rozdelilo ľudí do viacerých táborov. Niektorí pripúšťajú možnosť mimozemských návštev v minulosti, iný sú si tým stopercente istý a potom tu máme aj skeptikov, ktorí takéto tvrdenia okamžite zahadzujú do koša. Je pravda, že treba byť opatrný. Švajčiarsky spisovateľ nemá najčistejšiu minulosť. Porušoval zákon, bol niekoľko krát obvinený a zatknutý za finančné podvody, falšovanie hotelových záznamov a spreneveru. Práve zisk zo Spomienok na budúcnosť mu pomohol zaplatiť jeho dlhy. Počas 12 rokov si totiž bral požičky (okolo 130 000 amerických dolárov) na cestovanie a výskum. Z peňažného hľadisko to nebol najlepší nápad aj keď si myslím, že tieto dve veci mu pomohli predstaviť úplne nové zmýšľanie, pohľad na veci z iného uhla.

Ľudia by však mali vedieť koho knihy čítajú a kto je ich autor. Myslím si však, že von Dänikenova “kriminálna”minulosť má minimálny dopad na jeho hypotézy. Späť ku hviezdam je druhé knižné dielo, ktorým sa ich snaží podať čitateľom. Všimol som si, že autor po napísaní svojej prvej knihy nabral väčšiu odvahu. Myšlienka knihy je však trochu iná. Napovedá tomu aj názov - Späť ku hviezdam. Autor sa snaží zistiť odkiaľ sa v nás zobrala tá nekonečná túžba ísť hore. Ku hviezdam. Žeby sme tam raz už kedysi “boli”? Ide však skôr o akýsi návrat. Ľudia po celé desaťročia, stáročia, tisícročia rozprávajú príbehy o nebi, lietajúcich postavách, “bohoch”, lodiach, bárkach, ohnivých vozoch, rôznych príšerách, drakoch, guliach a ešte veľa ďalších úkazoch, ktoré sa autor snaží v knihe objasniť.

Mnohe civilizácie mali vyspelé technológie na pozorovanie hviezd, Mesiaca, planét. Akoby nás niečo ťahalo späť ku hviezdam. Autor v jednotlivých kapitolách rozoberá témy ako vývojové procesy, ktoré spoluprežívame, konštrukcia kyborga, Pokusy Stanleyho Millera či Jerichovské trúby. Sám sa nazýva “sviatočným vedcom” - laikom a citujem - bez “záťaže” odborných vedomostí popustiť uzdu svojej fantázie a klásť otázky, ktoré špecialistov spočiatku ohromia.”

Áno, je to tak. Byť “sviatočným vedcom” vyzerá byť ako niečo čo je pre úplne každého, no aj to vyžaduje si určitú námahu. Erich von Däniken svoje teórie opodstatňuje logickými dôkazmi, ktoré by “nás” mohli aspoň trochu presvedčiť, že história bola len zle pochopená a veľa vecí sa udialo inak než si myslíme. Pretože nesmie byť pravda, čo pravda môže byť…

Je smutné, že aj v tejto dobe si zakrývame oči a nepozeráme sa na svet a hlavne na našu minulosť novými očami. Nájdeme nejaký praveký nástroj či maľbu, vedci tomu dajú názov, určia dátum (ktorý vôbec nemusí byť presný) a šup s ním do katalógu. A hlbšie zamyslenie je kde? Antické civilizácie si určite všetky báje a mýty vymysleli aby si vedeli vysvetliť niektoré javy. Skutočne? Aj ja som si to myslel. Fantázia bola určite jedným z prvkov, ktoré ľudia v minulosti používali na zveličenie príbehov. No mnohé rozprávania z úplne iných kútov sveta sa až príliš podobajú a ponúkajú nám detailné opisy toho čo ľudia videli. Zobuďme sa.
Všetko však treba brať s nadhľadom. Von Däniken sa nesnaží ľudí násilne presvedčiť či robiť zo svojich čitateľov ovečky. Opatrnosť je dôležitá a byť ovečkou, ktorá iba bezhlavo prikyvuje na každú teóriu nie je vôbec dobré. Kniha bola vydaná v roku 1969 a tak niektoré veci môžu byť neaktuálne. No autor sa snažil touto knihou poukázať na mnohé otázky, na ktoré hľadáme odpovede, akosi nám to však nejde. Začnime znova. Pochybovať o všetkom čo sme doteraz povrchne zaškatuľkovali a pozerajme sa na svete novými očami. Každý deň, hodinu, minútu. Pravda je, že sme na prahu priestoru, času a života.

3 25.01.2019

TENTO KOMENTÁR MÔŽE OBSAHOVAŤ SPOILERY!!!
Ako verný fanúšik Čarodejníckeho Sveta J.K.Rowlingovej som po prečítaní siedmeho dielu siahol aj po tejto knižke. Ide zároveň asi o prvú knihu, ktorú som si celú prečítal v angličtine. Zakúpil som si ju v anglickom jazyku práve preto aby som sa v ňom zlepšil a aby som zároveň videl ako taký divadelný scénar vyzerá.

Teraz sa pokúsim veľmi stručne prerozprávať príbeh. Začína tam kde sa skončila kniha Harry Potter a Dary Smrti, na Nástupišti 9 ¾. Tam už dospelý Harry Potter spoločne s Ginny vyprevádza svoje deti na vlak do Rokfortu. Na nástupišti stojí tiež aj Harryho bývalý rival Draco Malfoy, ktorý sa tiež lúči so svojím synom Scorpiusom. Scorpius sa vo vlaku zoznámi s Albusom Potterom (Harryho syn) a Rose-Granger Weasleyovou (Ronova dcéra). Veľmi mi to pripomína prvý diel série kde sa Harry zoznámi s Hermionou a Ronom. Po nastúpení na Rokfort prichádza na rad zopár udalostí a neskôr sa Albus so Scorpiusom vydajú zachrániť za pomoci Časovratov študenta Bifľomoru, Cedrica Diggoryho. Zahynul v štvrtom diele (Harry Potter a Ohnivá čaša) a teraz jeho otec Amos žiada o jeho navrátenie. Na scénu potom prichádza Delphini (dcéra Lorda Voldemorta a Bellatrix Lestrangeovej). Vydáva sa za pracovníčku v Dome Svätého Oswalda pre Staré Čarodejnice a Čarodejníkov, kde Amos Diggory žije. To, že je dcéra najkrutejšieho čarodejníka sa ukáže až na konci knihy. Príbeh ukončí ako inak, šťastný koniec.

Vzhľadom k tomu ako je kniha napísaná, často som sa strácal v dejových linkách a niekoľko krát som si danú pasáž musel prečítať viac krát aby som pochopil kde sa to vlastne odohráva. Taktiež nerozumiem čo sa stalo s Jamesom Potterom. Na Rokfort nastúpil v roku 2015 a bol zaradený do Chrabromilu. Avšak v knihe sa objavuje iba na začiatku a to pri vyprevádzaní jeho súrodencov na čarodejnícku školu. Ďalej sa v príbehu vôbec nespomína. Skutočne netuším čo sa stalo so Harryho synom. Porozmýšľam nad nejakou teóriou. Ďalšou vecou je koniec. Siedmy diel ukončil sériu veľmi pekne, avšak po prečítaní tejto knihy som mal zrazu pocit akoby ten koniec v Harrym Potterovi a Daroch smrti bol len akýmsi predkoncom série a naopak tento sa stal finálnym zakončeným čarodejníckej ságy.

Koniec koncov nejedná sa vôbec o zlú knižku, len v mnohým prípadoch to nedosahuje hodnoty predošlých dielov. Harry Potter and the Cursed Child je iba pokračovaním série a žiadne dôležité prvky z pôvodných kníh tu nie sú vysvetlené, samozrejme ak nepočítam Delphi. Tým sa dostávam k poslednej veci a tou je asi samotný názov diela. Harry Potter a Prekliate Dieťa je veľmi nejasný titul. Harry určite nie je hlavnou postavou a Prekliate dieťa si každý môže interpretovať inak. Môže ním byť Voldemortova dcéra Delphini, no taktiež aj Albus či niekto úplne iný.
To už nechávam na vás. Harry Potter a Prekliate dieťa je len irelevantné a pekné rozšírenie ságy, ktoré nijako výrazne neovplinilo môj pohľad na tento obrovský čarodejnícky vesmír.

3 20.10.2018

TENTO KOMENTÁR MÔŽE OBSAHOVAŤ SPOILERY!
Harry Potter a Dary Smrti. Dielo, ktoré dočasne zakončilo úžasnú čarodejnícku sériu a hlavne má krásne posolstvo. Nájdeme tu mnohé biblické prvky v podobe veršov, myšlienok a vlastne samotná štruktúra príbehu je tak trochu ňou inšpirovaná.
Harry už nechodí do školy, namiesto toho bojuje a plní úlohu, ktorú mu dal Dumbledore ešte počas jeho pozemského putovania.
Dej je premyslený, prepracovaný a napísaný do ešte väčších detailov než jeho predošlé diely. Tu to bolo veľmi dôležité. Odrazu začalo všetko do seba zapadať, odkryli sa mnohé spojitosti a vysvetlil sa príbeh asi najzaujímavejšej postavy celej ságy - Severusa Snapa. Severus Snape mi po celý čas čítania série prišiel veľmi dvojtvárny, raz mi prišiel hnusný a inokedy som ho mal rád. Snape je skutočne jednou z najpozoruhodnejších postáv celej ságy. Dary Smrti a celá príbehová línia okolo nich je tiež zaujímavá a pomáha objavovať Harryho minulosť.
J.K.Rowlingová vytvorila jedinečnú, pútavú, obdivuhodnú, krásnu a emocionálnu knižnú sériu, ktorá zostane v mojom srdci zapísaná naveky.

3 20.08.2018

TENTO KOMENTÁR MÔŽE OBSAHOVAŤ SPOILERY!!!
Táto kniha ma presvedčila o tom ako si čitateľ môže vytvoriť vzťah s knižnou postavou. Znie to možno zvláštne, ale je to tak. Asi najviac ma na Harrym Potterovi fascinuje práve táto vec. Autorka popisuje pocity postáv tak detailne a skutočne ako asi nikto iný. Nie je to len, že traja kamaráti chodia do školy a zažívajú dobrodružstvá. Aj keď sa jedná o čarodejníkov, oni a takmer všetky postavy sú tiež ľudia a tiež majú svoje radostné chvíle, no rovnako aj problémy a ťažkosti. Napríklad aj to, aký mala Siriusova smrť vply na Harryho Pottera. Zanechalo to v ňom badateľnú stopu. Presne toto je tu vyjadrené dokonale. Postavy na mňa pôsobia úplne prirodzene, ako keby boli pri mne. Obrovská výhoda tohto diela.

Taktiež sa mi veľmi páči aj to, že každá postava má vlastný, nezameniteľný charakter, vďaka ktorému sa potom odvíja celý jej príbeh a spôsob konania. Samozrejme, niektoré vlastnosti a schopnosti sa časom menia, ale ten základ tam je stále. To je na tom úžasné.
Zápletka a celý dej tejto knihy je rovnako ako u predchodcov výborný, detailne prepracovaný a situovaný v svete, ktorý je opísaný tak, že to znie až reálne. Množstvo, postáv, kreatúr, miest, lokácii, predmetov a samozrejme aj jeden šport, ktorý existuje aj v reálnom muklovskom svete - Metlobal. Toto je svet Harryho Pottera, neustále sa rozširuje a zväčšuje.
Povedal by som, že všetko tu je nejakým spôsobom prepojené. Stane sa nejaká udalosť, ktorá má následky na ďalšiu a takto sa príbeh posúva stále ďalej. Okrem toho boli veľmi zaujímavé aj vnútorné boje Harryho Pottera, ako som spomínal, autorka to pomocou prirovnaní opísala veľmi pútavo.
Harry Potter a Fénixov rád je majstrovské dielo, ktoré je perfektne napísané, prelomové a hlavne vyvolá v čitateľovi emóciu.
Pani Rowlingovej patrí obrovské ĎAKUJEM!

3 10.08.2018

Druhá tvár Hansa Christiana Andersena. Táto kniha ponúka úplne iné rozprávky než na aké sme od dánskeho rozprávkara zvyknutí. Nedávno som si od neho prečítal knihu a zároveň rozprávku Sněhová královna a tá mi dala naozaj veľa. Nechala ma rozmýšľať na postavami, nad ukončením, ale hlavne nad myšlienkou. Hans Christian Andersen je známy svojimi filozofickými rozprávkami a príbehmi a v tejto knihe je 29 z nich. Každá je iná a na prvý pohľad rozprávajú jednoduché príbehy o ľudoch, zvieratách a predmetoch. Avšak potom zistíte, že je v nich oveľa viac. Nechajú vás premýšlať o živote, o vašom doterajšom konaní. A to je na nich najkrajšie. Aj napriek tomu, že väčšina rozprávok sa končí "smutne", nie je to úplne tak. Každý príbeh má svoje posolstvo.

3 09.11.2017

Asi jedna z najznámejších a podľa mňa aj najkrajších rozprávok od Hansa Christiana Andersena. Príbeh rozpráva o zaujímavom putovaní dievčatka Gerdy za svojim kamarátom Kayom, ktorého uniesla Snehová kráľovná. Je to rozprávka, ktorá má nádherné ukončenie a nechala ma nad tým rozmýšľať. Najväčšiu časť knihy tvoria skutočne nádherné ilustrácie Vladyslava Jerka. Odporúčam si po prečítaní knihy pozrieť film Sněhová královna od Ladislava Čapka.

3 28.08.2017

Myslím, že keby nie je predmetu "britská a americká literatúra" na gymnáziu, ktovie kedy by som sa bol k tomuto dostal.

Knižku som mal ako povinné čítanie na gymnáziu. Neviem, prečo som to predtým celkom ignoroval. O samotnej Jane Austen a o tom, akou veľkou klasikou Pride and Prejudice je, som sa dozvedel až tento rok.

Po prečítaní prerozprávanej verzie od Margaret Tarner musím zhodnotiť, že sa skutočne jedná o "must-read" svetovej literatúry. Romány a predovšetkých historické romány tohoto typu dokážu ponúknuť celkom realistický pohľad do diania v danej dobe. Veľmi atmosfericky vykreslené Anglicko 18. storočia ma musím povedať, vtiahlo do deja a vedel som si to predstaviť.

Zhliadol som si aj film a musím povedať, že práve ten mi možno ešte viac pomohol pochopiť príbeh samotnej knižky a lepšie oceniť tento klenot anglickej literatúry. Romantiku mám rád, v literatúre obzvlášť. Aj keď sa zdá, že ide o knihu napísanú skôr pre ženy, mám pocit, že dokáže rozprávať k obom pohlaviam. Sám som sa tam niekde našiel.

Spoločenské a historické romány sú určite ďalšou skupinou kníh, ktorej by som chcel venovať väčšiu pozornosť. Tak pekný príbeh ako Pride and Prejudice od Jane Austen ma o tom presvedčil.

“What are men to rocks and mountains?”

2 18.05.2021

Martina Navrátila sledujem už od roku 2018 a je pre mňa veľkou inšpiráciou. Keď som po prvýkrát objavil Travelistan.sk, cestovateľský portál, ktorý Martin založil, bol som užasnutý a stal som sa jeho veľkým fanúšikom. Áno, fanúšikom cestovateľa.

Odvtedy som si prečítal množstvo jeho článkov, blogov, videl viacero videí/filmov a fotografií - presvedčili ma, že tohto človeka, ktorý ma toľko inšpiroval musím spoznať viac.
V júni 2019 som sa s ním stretol na jednej z jeho prednášok o Transsibírskej magistrále a keď som sa o pár mesiacov na to dozvedel, že vydáva svoju prvú knihu (konečne!) bol som nadšený ešte viac. Zážitky profesionálneho cestovateľa zozbierané v knižnej podobe - niečo presne na rozprúdenie krvi hoci aj mladého cestovateľa.

Okolo Sveta 1 som si teda našiel pod vianočným stromčekom (a som za to veľmi vďačný) a od 2. januára 2020 som knihu čítal 16 dní. Začal som ju v autobuse na ceste do Talianska, čítal na ubytovni, doma na Slovensku a dokončil na nemocničnej izbe. Skrátka, dielo, ktoré ma sprevádzalo v RÔZNYCH prostrediach a naučilo neuveriteľne veľa. Jedným slovom - OBOHACUJÚCA. Kniha je doplnená skutočne nádhernými fotografiami, mapami a zaujímavými faktografickými doplnkami. Čo ma však trochu nepríjemne prekvapilo bolo množstvo (aj keď väčšinou malých) gramatických chýb počas celej knihy. Na niektorých miestach sa tiež isté odseky akoby “opakovali” (bolo v nich obsahovo to isté). To mi však skoro vôbec nezmenilo názor, že toto dielo z knižnej edície Global Nomads bolo ďalšou dávkou akéhosi “cestovateľského vitamínu”. Utrvdilo ma, že cestovanie je jednou z najlepších vecí, ktoré máme väčšina možnosť robiť.

Pred časom som si hlavne pre svoj YouTube kanál (Luis J.C.) vytvoril heslo/motto - APPRECIATE YOUR EXPERIENCES - v slovenčine VÁŽ SI SVOJE ZÁŽITKY/SKÚSENOSTI. Okolo Sveta 1 sa “podpísala” pod tento výrok ako pravdivý a veľmi sa teším, že nejde o poslednú Martinovu knihu. Pevne verím, že sa mi v budúcnosti podarí s Martinom Navrátilom (Travelistan.sk) či už niekedy vyraziť na nejakú cestu alebo spolupracovať na spoločnom projekte.

ĎAKUJEM!

2 18.01.2020

Za mňa zatiaľ najslabší diel Kroník Narnie. Takmer po celý čas ako som túto knihu čítal, nevedel som jej prísť na chuť. A to je možno aj dôvod prečo som ju čítal skoro 3 týždne.

Začal by som už hneď pri názve. Strieborná stolička je síce v diele kľúčový objekt, no nepríde mi bohvieako úžasné dávať podľa nej názov celej knihe. V príbehu sa objavuje omnoho viacej zaujímavejších (a možno dôležitejších) prvkov. C. S. Lewis je však majster svetovej literatúry a fantasy a tak určite bol za tým nejaký zámer.

Strieborná stolička by sa pokojne moha považovať za akýsi fantasy cestopis. Okrem Čarodejníkovho synovca a Leva, šatníka a čarodejnice, sú ostatné časti až po túto prakticky opisy nejakej významnej cesty. Táto mi prišla asi ako úplne najviac fantasy a je tu skutočne vidno, že autorova originalita a kreativa nemá hraníc. Napríklad Močariská boli úplne super a celý nápad okolo toho sa mi veľmi páčil. Niekedy som však cítil, že týchto fantasy prvkov je knihe až príliš veľa a prišlo mi to v tomto ohľade ako taký mix Lewisovej fantázie a skutočnosti. V románe ako je tento mi to viackrát "vadilo", no aj napriek tomu stále fajn čítanie.

Neviem či som niečo zle pochopil alebo prehliadol, no okrem neuveriteľného Aslana (moja úplne najobľúbenejšia postava) sa tu kresťanská symbolika vyskytuje minimálne, skoro vôbec. Ale za to Leva považujem za ten najkrajší kresťanský symbol vo fantasy pre deti (a všetky ostatné vekové kategórie).

Sfilmovanú verziu ani rozhlasové spracovanie som zatiaľ nevide/nepočul, no určite v budúcnosti tak plánujem spraviť aj s ostatnými časťami série.

Šiesty diel Kroník Narnie by som teda zhrnul ako doslova fantasy dobrodružstvo popretkávané všade možne kúzlami a mágiou, hovoriacimi zvieratami a bojmi proti zlu. Teším sa na finále.

Po druhom prečítaní:

Knihu som sa predsa len rozhodol prečítať si znova, tentoraz však originálne vydanie v angličtine. Trvalo mi to síce veľmi dlho (20.11.2019-17.1.2020), no popritom som čítal aj iné diela.

The CHRONICLES of NARNIA: The Silver Chair sa mi podarilo vyhrať v olympiáde z anglického jazyka a tak mi to po prečítaní celej série v slovenčine prišlo ako výborná príležitosť či už zlepšiť si svoju angličtinu alebo celkovo prežiť narnijské putovanie tak, ako to písal sám majster C. S. LEWIS.

Neviem či to bolo tou angličtinou, ale aj keď mi druhé prečítanie názor na knihu bohvieako drasticky nezmenilo, 6. kronika Narnie sa mi zapáčila aspoň o niečo viac. Znovu zažiť toto literárne dobrodružstvo nebolo vôbec také zlé. Veľmi sa teším aj na siedmu časť v angličtine.

2 09.11.2019

Druhý diel Kroník Narnie sa jednoznačne môže rovnať jeho "predchodcovi", aj keď bola táto kniha napísaná ako prvá série. Príbeh je opäť výborný, veľmi sa mi páči ako C. S. Lewis zakomponoval do deja rôzne mýtické postavy a hlavne viacero kresťanských tém. Pôsobí to veľmi pútavo a dobre sa to číta. Svetová literatúra ako žáner bola týmto fantasy románom skutočne obohatená. Prišlo niečo nové, čo pred tým nebolo vo zvyku písať. Práve preto obdivujem túto sériu. Aj v dnešnej dobe sa tam nájde stále niečo nové. Či už v príbehu, vlastnosti postáv, alebo v samotnom posolstve, ktoré je stále aktuálne.

2 22.08.2019

Už v poradí tretia kniha od švajčiarskeho spisovateľa Ericha von Dänikena. Opäť ide o iné dielo, než predošlé dve.
V prvých dvoch kapitolách "rozpráva" o svojej expedícii do údajných jaskýň známych pod názvom Cueva de los Tayos v dnešnom Ekvádore a Peru. Mal ho tam zobrať ich objaviteľ, Juan Moricz. Zmieňuje sa o aj obrovskom množstve artefaktov, ktoré tam boli Moriczom nájdené. Kovové platne, amulety, zlaté dosky, sošky, disky atď. Tu však nastáva problém. Von Däniken tiež považuje objav tohto, údajne umelého tunelového systému za najväčší od objavenia Tróje. Tiež tvrdí, že to má nejakú spojitosť s mimozemskými návštevníkmi. V rozprávaní sa tiež spomína Otec Crespi, kňaz "poverený" Vatikánom práve na archeologický výskum a úschovu týchto zlatých predmetov. Ten sa má tiež stretnúť s von Dänikenom. Je však viac než pravdepodobné, že takmer celá kapitola Zlato bohov nie je pravdivá.
Teraz by som rád citoval časť článku z Wikipédie:
Moricz nemeckému týždenníku Der Spiegel neskôr povedal, že sa žiadna expedícia neskutočnila. Všetky opisy predmetov majú pôvod v "dlhej konverzácii". Fotografie v knihe sú udajne tiež podvod. Počas rozhovoru v roku 1974 von Däniken tvrdil, že v tuneloch skutočne videl knižnicu a artefakty, ale prikrášlil niektoré aspekty príbehu, aby bol zaujímavejší. "V nemčine hovoríme, že spisovateľ, ak nepíše čistú vedu, môže používať nejaké dramaturgische Effekte - niektoré divadelné efekty," povedal. "A to presne som urobil." O štyri roky neskôr priznal, že nikdy nebol v Cueva de los Tayos a celé jaskynné dobrodružstvo si vymyslel. Geológ nenašiel žiadny dôkaz umelých tunelov v oblasti. Zlaté artefakty otca Crespiho, podľa archeologického poradcu Der Spiegel, boli väčšinou mosadzné imitácie predávané lokálne ako turistické suveníry.

A teraz, kde je pravda?
V tomto prípade sa prikláňam na "stranu" Wikipédie. Áno, Cueva de los Tayos existuje. Otec Crespi bol tiež skutočný a aj spomínané "artefakty" mohli existovať. Ide tu hlavne o to, ako von Däniken narába s informáciami a s tým čo sa na svojich cestách dozvedel. O týchto ekvádorských jaskyniach sa na internete nedostanete k toľkým dôveryhodným informáciám ako napríklad o spomínanej Tróji. Ak mám byť úprimný, zlaté dosky, predmety, tabule a sošky na fotografiách v knihe mi veľmi nepripadajú ako artefakty nejakej neznámej civilizácie. Síce sa nepodobajú na žiadnu doteraz objavenú kultúru, to ešte neznamená, že v tom musia mať prsty mimozemské bytosti. Je dosť možné, že ich vytvoril človek za účelom zisku, pomiatnutia archeologickej spoločnosti. Do jaskýň ich potom mohol niekto dať a "čakať" kým sa na to nalepí niekto ako Erich von Däniken. Všetko to vyzerá veľmi záhadne, zaujímavo, tajomne. No vôbec to tak nemusí byť. A teda, ako máme veriť von Dänikenovi, že si nevymýšľal aj pri ostatných jeho cestách? Zostáva dúfať. Seek truth.

Ďalej sa v knihe špekuluje o témach ako napríklad vojny vo vesmíre, odkazy v textoch na boje medzi bohmi, pátranie po protokoloch z Bajan Kara Ula či operácia lebky 2000 rokov pred n. l. Súhlasím, že sa treba pozrieť na veci z rôznych pohľadov. No podstatné je hľadať SKUTOČNÚ pravdu. Nenechať sa zmiasť len jedným zdrojom. Keď sa tak nad tým zamyslím, pre nevzdelaného čitateľa je táto kniha celkom nebezpečná. Pýta sa a odpovedá na určité otázky, o ktorých by mal mať človek prehľad aby si vedel vytvoriť vlastný názor.

Zhrnul by som to takto: Kniha je napísaná veľmi pútavou formou. Snaží sa čitateľa úplne vtiahnuť do diania a nepriamo presvedčiť o dávnych návštevách mimozemských bytostí. Veľa informáci je nepravdivých, no aj napriek tomu znejú zaujímavo. Tu je práve to nebezpečie. Človek uverí niečomu čo nie je pravda a s najväčšou pravdepodobnosťou to bude ďalej šíriť. Každý by mal byť opatrný a dozvedieť sa o danej téme čo najviac a z viacerých zdrojov. Utvoriť si celkom vlastný názor nie je vždy ľahké.

2 11.03.2019