LuiCJ komentáře u knih

Tretí výtlačok z Rokfortskej knižnice. Áno, Rozprávky Barda Beedla sú treťou knižkou z Rokfortskej knižnice, tentokrát sa však nejedná o učebnicu alebo knihu o histórii ako predošlé knihy Metlobal v priebehu vekov a Fantastické zvery a ich výskyt. Jedná sa o zbierku piatich čarodejníckych rozprávok, ktoré napísal fiktívny britský spisovateľ rozprávok Bard Beedle. Kniha bola viackrát spomenutá v Harrym Potterovi a Daroch smrti a zároveň bola aj jedným z hlavných elementov knihy. Dostala ju Hermiona od Albusa Dumbledore a keďže kniha bola pôvodne napísaná v runách a Hermiona runy čítať vedela, dielo preložila. Samozrejme reálne knihu napísala autorka pôvodnej série J.K.Rowlingová. Rozprávky Barda Beedla taktiež patria do Čarodejníckeho sveta J.K.Rowlingovej a určite odporúčam všetkých fanúšikom tejto série.

Samotné rozprávky sú jednoduché a taktiež zaujímavé sú aj zhodnotenia a komentáre k rozprávkam od Albusa Dumbledore. Tam Dumbledore hovorí o histórii rozprávky a nejakých zaujímavostiach. Veľmi sa mi páči hlavne to ako pani Rowlingová dokázala pretransformovať normálny svet do toho fiktívneho, čarodejníckeho. To platí aj pre rozprávky. Veľa krát som si všimol elementy, ktoré sa vyskytujú v klasických rozprávkach avšak v čarodejníckom šate.

Keďže posledná rozprávka - Príbeh troch bratov je jedným z kľúčových prvkov siedmeho dielu ságy o Harrym Potterovi, existuje aj jedna veľmi zaujímavá teória, ktorá by mohla byť pravdivá. Nechcem však spoilovať.

Grafické spracovanie je rovnako ako u prvých dvoch knižkách úžasné, dielo perfektne dopĺňajú ilustrácie od chorvátskeho ilustrátora Tomislava Tomica.

Rozprávky Barda Beedla sú veľmi pekným doplnkom k čarodejníckej sérii a potešia každého fanúšika tohto obrovského vesmíru.

2 28.10.2018

Kto by bol povedal, že sa taká útla knižočka dokáže tak silno dotknúť ľudského srdca?

Skutočne, otec Štěpán si ma touto príručkou získal. Jeho neuveriteľne priamy, jasný nadhľad na celou záležitosťou duchovného boja ma prinútil sa nad sebou poriadne zamyslieť.

Proti čomu, komu idem s ružencom bojovať?

Mimoriadne ma oslovil celý koncept knižočky. Postupným napredovaním v bojových úrovniach tajomstiev svätého Ruženca tak Smolenov ostrovtip a jeho otcovské poučovanie dokážu poriadne obrúsiť nejedného veriaceho.

Aspoň takouto intenzitou na mňa táto bojová pomôcka zapôsobila. Dvadsať minút tichej modlitby denne dokáže zázraky.

Pochopil som, čo mi predtým ani nenapadlo. Pravé vítazstvo je vskutku porážka samého seba.

1 21.11.2024

Úprimne, nie je to najlepšie čítanie na dovolenku v Chorvátsku....

Knihu som dostal od školy ako ocenenie za jednu olympiádu. Pár dní na to som sa rozhodol, že sa do toho pustím, aj keď väčšinou nezvyknem čítať knihy hneď ako ich dostanem. Musím povedať, že od úplného začiatku som bol plne vtiahnutý do deja.

Mario Escobar urobil obrovský kus práce. Či už sa jedná o perfektne historicky spracovanú téma Osvienčimu a samotného holokaustu, alebo neuveriteľne silný príbeh mladej nemeckej mamičky Helene Heinnemannovej, Escobar to podáva veľmi dôveryhodne.

Aj keď som už čo-to prečítal z obdobia Druhej svetovej vojny, "Osvienčimská uspávanka" je čosi celkom iné. Na poli svetovej literatúry sa podobných diel nenachádza veľa. Dôvodom pravdepodobne bude samotné prostredie/historický kontext, ktorý španielsky autor zvolil - Porajmost (Rómsky holokaust).

Príbeh o odvahe a hrdinstve sa zväčša odohráva v uliciach koncentračného tábora, kde sú držaní Rómovia. Hlavná hrdinka - nemecká ("árijská") žena Helene Heinnemannová sa snaží robiť všetko pre to aby ochránila svoje deti a ostatné cigánske rodiny v tábore. Jej manžela - Róma, na začiatku príbehu odvedú do tábora. Ona sa taktiež rozhodne ísť - do iného tábora spolu so svojimi deťmi, ktoré sú po otcovi rómskej etnicity. Tam sa jej podarí si získať aspoň naoko priazeň u brutálneho nacistického doktora Josefa Mengeleho. Ten vykonáva príšerné pokusy na ľuďoch, prevažne dvojčatách "nižšej rasy". Helene sa so všetkých síl snaží ľudí okolo seba zachrániť skutkami obetavej materinskej lásky. V tábore sa stará o svoje deti, pomáha ostatným mamičkám, rozbieha škôlku... Skrátka, robí všetko pre to, aby pomohla prežiť čo najväčšiemu počtu ľudí.

To, čo sa stane v závere, už nechávam na čitateľa nech si prečíta sám.

"Osvienčimská uspávanka", ktorá je mimochodom napísaná podľa skutočných udalostí, je neskutočne silný príbeh. Jednotlivé diania okolo vedľajších postáv a celá hlavna dejová linka hlavnej hrdinky Helene sú parádne napísané. Tak dobre, že dokážu čitateľom pohnúť a následne ho kompletne zmraziť na istú chvíľu, nechajú ho zamyslieť sa nad tým, čo práve prečítal. Aspoň ja som to tak cítil. Knižku som dočítal neskoro v noci jedného letného dňa.

Moje otrasenie mi nedovolilo zo seba dostať súvislú vetu.

Tento klenot v rámci historických románov španielskej literatúry jednoznačne odporúčam. Rozpráva zamyslenia hodný príbeh o krásnych a tradičných hodnotách ako obeta, odvaha, hrdinstvo, čistota, vernosť, viera, manželstvo či láska. Príbeh o hodnotách, ktoré akoby sa niekedy vytrácali z modernej spoločnosti.

Ich zánik nesmieme dopustiť.

1 15.07.2021

O tomto románe som predtým, ako som si ho začiatkom roka 2021 prečítal, veľmi nepočul. Akosi unikal mojej pozornosti. No Hardy a jeho diela ma na gymnáziu predsa len dobehli.

Čítal som prerozprávanú verziu od britského spisovateľa Johna Escotta. Myslím, že dej zostal v podstate nezmenený, len to bolo podané ľahšie zrozumiteľným jazykom. Musím však povedať, že som sa v pomerne husto poprepletanom príbehu niekedy strácal, vzťahy medzi postavami som nie vždy chápal.

Ono, aj o tom je tá knižka. Zložité témy ako osud a typické Hardyho prvky ako dedinské prostredie, predurčenie/fatalizmus či pasivita postáv dávajú pevnú pôdu na rozprávanie takého príbehu ako je "Far From the Madding Crowd". Asi takých päť hlavných motívov diela sú - osud, láska, dedinský život, ženské sily a nedostatky a pesimizmus. Všetko veci typické pre Hardyho a jeho zmysel pre realizmus v svetovej literatúre.

Thomas Hardy bol však aj obdivovateľom romantizmu a autorov ako William Wordsworth, čo taktiež ovplynilo jeho diela. Jednotlivé prepojenia medzi postavami počnúcom Gabrielom Oakom až po Troya je zaujímavé pozorovať, hlavne sled udalostí, ktorý ženie dej dopredu. Plánujem si pozrieť aj filmovú verziu, väčšinou mi sfilmované adaptácie pomáhajú knižnú predlohu pochopiť viac.

Koniec koncov, "Far From the Madding Crowd" je určite dielo, ktoré by som odporúčil, či už len pre "zažitie" neľahkej dedinskej atmosféry Viktoriánskej éry alebo spoznaniu známych, symbolickych nazvaných postáv. Oplatí sa prečítať.

1 13.06.2021

Komiks som si prečítal vo francúzštine a musím povedať, že to jednoznačne stálo za to. Túto klasiku som sa rozhodol čítať v pôvodnom jazyku vydanie hlavne z dôvodu, že sa učím po francúzsky. Chcel som tak spojiť moju lásku k tejto sérii a učenie sa cudzieho jazyka.

Astérix - LE GAULOIS (Asterix I: Asterix z Galie) je krásny výtvor svetovej literatúry a komiksu po azda všetkých stránkach. Či už ide o veľmi humorný a zábavný príbeh od Reného Goscinnyho alebo "živé" kresby Alberta Uderza. Tiež sa mi veľmi páči aj celkovo to ako tvorcovia zakomponovali tento príbeh do skutočnej histórie ľudstva.

Jednoznačne jeden z najlepších komiksov aké som kedy čítal. Veľmi sa teším na LA SERPE D'OR (Asterix a zlatý kosák).

1 06.10.2019

Mytológiou a starovekými príbehmi som fascinovaný už od detstva. Milujem tajomno, záhady, históriu a dávnu literatúru. Severskú mytológiu som však chcel objaviť viac a tak som siahol po tejto knihe.

Ide o úplne prvé dielo od britského spisovateľa Neila Gaimana, ktoré som čítal. Čítal som to v angličtine a musím povedať, že forma akou píše je vskutku pozoruhodná. Vzhľadom k tomu, že ide o prerozprávané severské mýty, mohol si dovoliť viac slobody pri písaní a myslím, že aj preto je kniha napísaná tak ako je napísaná. Príbehy sa mi páčia, dovolili mi viac vojsť do sveta mýtov a tajuplných príbehov, ktoré som predtým nemal možnosť takýmto spôsobom spoznať. Aj keď som možno čakal viac a niektoré príbehy mi absolútne nedávali zmysel, nakoniec som to dočítal. Po pravde, mnoho z týchto príbehov bolo neskutočne čudných a častokrát som ani nechápal prečo postavy konajú tak alebo onak a z akého dôvodu.

Nevadí, tu ide to dedičstvo a históriu, ktoré žijú na stránkach svetovej literatúry. A áno, tento žáner mám veľmi rád. Prečítal som z neho už viacero knižiek. Nakoľko oblasť bájí, mýtov a povestí milujem, táto kniha bola príjemným doplnením tohto gigantického, záhadného sveta. A naučil som sa samozrejme aj niečo nové po anglicky.

1 27.06.2019

Veľmi zvláštny diel. Záhada vreštiacich hodín je jednoznačne úplne naj-čudnejšia časť zo série Alfred Hitchock a Traja pátrači akú som čítal. A to hneď z niekoľkých dôvodov.

Ja ako čitateľ kníh Roberta Arthura Jr. som skutočne niečo takéto nečakal. Predošlá časť (Záhada ohnivého oka) bola možno slabšia, no za to oveľa "normálnejšia" a možno aj zaujímavejšia. Príbeh tu bol iný, než by podľa mňa čitateľ čakal. Kriminálna zápletka je fajn a páči sa mi aj veľa originálnych prvkov. Jedným z nich sú aj samotné vreštiace hodiny, ktoré mi však z nejakého dôvodu prišli skutočne divné a možno až príliš.

Čo mi však tiež prišlo neprirodzené, bolo aj to ako Jupiter, Peter a Bob riešili a prichádzali na jednotlivé odpovede. Veľakrát len tak, z ničoho nič, Jupiterovi niečo napadne a hotovo - záhada je vyriešená! Rozumiem, že ide o veľmi inteligentnú postavu a skúmanie záhad mu ide dobre, no keď v knihe vylúšti niekoľko rébusov rýchlo po sebe, čo si majú čitatelia z toho vziať? Miestami to začínalo byť nezaujímavé, aj keď by som to priamo nudou nenazval. Dynamiku to má, napätie tiež.

Teraz sa dostávam k veci, ktorá ma prekvapila asi najviac - koniec a vyriešenie záhady. Neviem čo si mám o tom veľmi myslieť, ale spolupracovať so zločincom nie je v žiadnom prípade dobrá vec. A už vôbec keď ide o kriminálnika, ktorého sa snaží dolapiť Interpol. To ako Arthur Jr. zakomponoval zloducha z iného dielo je celkom dobré, no aby s ným pátrači spolupracovali? Nie je to moc? A ešte ho aj nechali ujsť.

Záver a ukončenie je asi to najdivnejšie čo som zo série čítal. Úprimne, čakal som viac, než úbohé "pustenie" zloducha a nájdenie nejakých peňazí.

1 17.06.2019

George Lucas. Filmový velikán, ktorý započal novú mytológiu, príbehy, svety. A práve o ňom napísal americký spisovateľ Brian Jay Jones životopis, ktorý je aj môj úplne prvý. Náučnú literatúru som v minulosti čítal viackrát, no s biografiou či memoármi som sa stretol po prvý raz. Toto je tiež prvé dielo, ktoré som od B.J.Jonesa čítal. Aj keď síce veľmi dlho, stálo to za to. Knihy týkajúce sa umenia sa mi vždy páčili. Konkrétne táto veľmi zaujímavo popisuje Lucasov život a jeho samotného ako človeka s chybami a nie najľahším životom. Či už fanúšik alebo bežný čitateľ tu nájde obrovské množstvo zaujímavostí, faktov, informácií, ktoré ja považujem za skutočne pozoruhodné. Na niektorých miestach som možno čakal viac, ale nedá sa predsa všetko narvať do jednej knižky. Inak ide stále o výborné dielo. Jednoznačne odpočúram všetkým čitateľom a hlavne fanúšikom filmu.

1 13.06.2019

Tajomstvo pruhovanej mačky sa mi veľmi páčilo. Po Nickovi Westovi tentokrát prebral pero americký spisovateľ William Arden známy aj pod inými psedonymami. Veľké zmeny som si však nevšimol. Príbeh podľa postáv Roberta Arthura je podľa mňa lepší než napríklad v Záhade kašlajúceho draka či Tajomstve Ostrova kostier. Aj keď to nemalo bohvieakú obrovskú záhadnosť (tajomstvo je skutočne lepší názov pre tento prípad s pruhovanou mačkou), to ako sa príbeh vyvíjal, časté zvraty a rôzne ďalšie detektívne prvky to výborne balancovali. Prišlo mi to ako zaujímavý kriminálny príbeh. Čo sa mi tiež veľmi páčilo, bolo perfektné vykreslenie charakterov jednotlivých postáv. Samozrejme, v iných častiach sa to dá nájsť tiež, no tu autor presne vyjadril to akí hrdinovia v deji sú. Hlavne sa to týka samotných Troch pátračov (Jupiter je úplne super), avšak aj ostatní ľudia boli skvelo “ukázaní” čitateľom. Tajomstvo pruhovanej mačky je jednoznačne jeden z lepších dielov.

1 26.04.2019

Troch pátračov mám veľmi rád. Musím povedať, že až na slabší piaty diel (Záhada strieborného pavúka) boli prvé štyri výborné. Zahádu strieborného pavúka som čítal vo februári 2018 a tak som sa po viac než roku vrátil k tejto super knižnej sérii. Kedže časti čítam chronologicky, po piatej nasledovala Záhada miznúceho pokladu. Síce v slovenskom vydaní ide o šiestu knihu zo série, v americkom/nemeckom je to piaty diel.

Veľmi sa mi páči pútavý štýl akým spisovateľ a tvorca série Robert Arthur Jr. knihu napísal. Ja som ju prečítal za dva dni a aj napriek tomu som si ju užil. Príbeh je zaujímavý, vôbec nie zložitý a taktiež aj čitateľa “nabáda” k tomu aby záhadu riešil spolu s Troma pátračmi. Aspoň ja som sa tak cítil. Jupiter, Peter a Bob sa snažia pomôcť známej Alfreda Hitchcocka a vyriešiť prípad, v ktorom ju údajne znepokojujú akýsi škriatkovia v jej záhrade. Na začiatku sa tiež udeje “nevysvetliteľná” krádež v Petersonovom múzeu. Neskôr pátrači prídu na určite spojitosti medzi týmito udalosťami a všetko sa začína pomaly “vyjasnovať”. Dobrodružstvo ako také, mi príde fajn, no nie až také detailne premyslené ako v príde prvých štyroch dieloch. Nehovorím však, že nie je dobrý a že nestojí za prečítanie. Jediné čo sa mi až tak nepáčilo, bol záver. Ten síce mohol byť lepší, ale vôbec mi nezmenil názor, že o ide o fajn knihu. Práve temátika škriatkov ma inšpirovala k tomu aby som si o týchto záhadných stvoreniach zistil niečo viac. Kombinácia svetovej literatúry, literatúry pre mládež a mysterióznej - detektívnej beletrie mi príde ako výborné spojenie viacerých žánrov, ktoré akoby sa žiadali byť v jednom knižnom diele. Veľmi sa teším aj na ďalšie časti.

1 07.04.2019

Skutočne silné dielo o mužovi, ktorý zachránil životy tisícom Židom počas Druhej svetovej vojny. Ide o moju prvú knihu od Thomasa Keneallyho. Celkom ma zaujal štýl akým ju napísal. Či už zaujímavá symbolika, používanie budúceho času alebo špecifikácia postáv. Mnoho častí sa číta náročnejšie a niektoré pasáže som si musel prečítať aj viackrát. Stálo to za to. Svetovú literatúru čítam častejšie, no toto je úplne iná forma. Biografický román, ktorý veľmi silnou a zaujímavou formu rozpráva príbeh Oskara Schindlera. Páči sa mi, že ako autor neberie Schindlera ako 100% hrdinu, vzorného manžela, príkladného muža. Avšak aj napriek tomu ide kvalitne napísaný román, ktorý sa môže čítať tažšie, no určite ponúkne viac-menej pravdivý pohľad do jedného z najtemnejších období ľudstva.

1 03.03.2019

Eucharistické zázraky vo svete je zbierka opisov a svedectiev eucharistických zázrakov, ktoré sa udiali po celom svete. Hneď na začiatok by som však chcel povedať, že knižka je síce určená hlavne katolickým čitateľom, no určite by som ju odporučil aj ostatným ľuďom. To či týmto zázrakom čitatelia (či už kresťanskí, ľudia iného vierovyznania alebo ateisti) uveria je už le otázkou viery.

Knihu napísal britsko-taliansky chlapec menom Carlo Acutis, ktorý zomrel ako 15 ročný a bol veľkým nadšencom počítačov a internetu. Počas svojho života taktiež vytvoril medzinárodnú virtuálnu výstavu o eucharistických zázrakoch, na ktorej základoch vznikla aj táto knižka. Ja osobne tohto Služobníka Božieho veľmi obdivujem a hlavne to ako dokázal využívať internet na hlásanie pravdy a dobra. V dnešnej dobe je to veľmi ťažké, no stále sa nájdu dobrí ľudia.

Úvod do knihy napísal generálny vikár pápeža pre mestský štát Vatikán, Angelo Comastri. Veľmi pekne čitateľa uvedie do nasledujúcich strán. V knižke sa tiež nachádza aj biografia Carla Acutisa a vysvetlenie od Otca Roberta Coggiho OP čo je vlastne eucharistický zázrak. Popisovať nebudem, je to rozsiahla téma a ani nemám v úmysle prehovárať ľudí, ktorí takýmto veciam neveria. Detailný opis je priamo v tejto knihe. V skratke však ide o to, že keď kňaz počas Svätej omše premieňa Eucharistiu na Božie telo a víno na jeho krv, nie je to navonok vidno. Avšak pri Eucharistickom zázraku je to viditeľne. Eucha ristia sa premení na fyzické mäso a víno na skutočnú krv. Sú však aj rôzne iné udalosti, kde sa dajú považovať za Eucharistický zázrak.
V tejto knihe je množstvo z nich detailne opísaných (niektoré menej, niektoré viac), no opäť je už na čitateľovi či uverí, že sa skutočne stali. Nájdeme tu zázraky z Talianska, Rakúska, Kolumbie, Egyptu, Indie, Ostrova Reunion, Holandska, Poľska, Španielska, Venezuely a ešte z dalších desiatich krajín vo svete. Na konci knihy sú tiež príbehy o Svätých mystikoch a Eucharistii, o Panne Márii a Eucharistii a taktiež aj o Zazračných svätých príjmaniach.

Aj keď nie všetky zázraky sa dajú potvrdiť na 100%, hlavne kvôli tomu, že zdroje odkiaľ pochádzajú sú veľmi staré a nie je ich veľa, môžem povedať, že sa jedná o jedno z najlepších nie-beletrických diel, ktoré som kedy čítal.

1 02.12.2018

Kniha o metlobale, ktorá bola spomenutá v diele Harry Potter a Kameň mudrcov (11. kapitola - Metlobal) sa dočkala aj muklovského vydania. A musím povedať, že je ozaj veľmi pekná po obsahovej aj po grafickej stránke.

Metlobal v priebehu vekov fanúšikov Harryho Pottera prevedie cez históriu, pravidlá a rôzne zaujímavosti o tejto hre. Avšak tým čo ságu o Harrym Potterovi nečítali, nebude táto knižka hovoriť nič. Veľa ľudí pozná metlobal, no Metlobal v priebehu vekov je fakt pre tých, ktorý sa o tento legendárny šport zaujímajú a chcú sa aj zabaviť. Pani Rowlingová vytvorila tento (ne)reálny fantastický svet a dielo od metlobalového znalca Kennilworthyho Whispa do krásne dopĺňa.

J.K.Rowlingová je jedna z mála autoriek (autorov), ktorý po vydaní hlavnej knihy, detailne popisujú a pomáhajú fanúšikov rozvíjať tieto svety. Svedčí o tom webová stránka Pottermore.com a rovnako aj toto dielko. Od vývoja lietajúcej metly cez historické hry s metlami až po metlobal ako celosvetovú hry či podobu metlobalu dnes, je táto knižka do detailov prepracovaná. Tiež chválim aj nádherné grafické spracovanie spolu s ilustráciami Johnnyho Duddlea na obale a obrázkami v knihe od Tomislava Tomica.

Aj keď Metlobal v priebehu vekov nesúvisí priamo so hlavným príbehom Harryho Pottera, predslov Albusa Dumbledora ma ešte viac presvedčil o tom aký je to chápavý, milý a hlavne muklov milujúci muž.

Metlobal v priebehu vekov určite odporúčam všetkým fanúšikov Harryho Potter a milovníkom tohto čarodejníckeho športu. Ostatním odporúčam si najprv prečítať Harryho Pottera.

1 21.08.2018

TENTO KOMENTÁR MÔŽE OBSAHOVAŤ SPOILERY!
Objasňovanie histórie. Týmito dvoma slova by som pomenoval príbeh 6. dielu perfektnej čarodejníckej série, Harry Potter a Polovičný princ. Príbeh je opäť premyslený do detailov, má to spád, aj keď to nie je ako predošlé diely (okrem Fénixovho rádu) - Harry Potter počas školského roka nepriamo bojuje s Voldemortom a na konci sa s ním stretne tvárou v tvár. Nie.
Harry Potter a Fénixov rád bol prelomovým dielom v tejto sérii, kde veci do seba zapadali čoraz viac a viac a kde sa viac bojovalo než chodilo do školy.
Hlavnou časťou tejto knihy je "skúmanie" minulosti Toma Marvola Riddla - známeho ako Lord Voldemort. Tento element je veľmi zaujímavý a pomáha čitateľovi pochopiť mnohé súvislosti, spojitosti atď. Samozrejme, cesty do spomienok jednotlivých postáv na Harry posôbili aj po psychickej stránke - autorka rovnako ako pri predošlých dieloch, perfektne a s použitím prirovnaní popísala Harryho pocity a tak som mohol presne vedieť čo cíti, čoho sa bojí a čo sa v ňom deje. Je veľmi zaujímavé sledovať duchovné vnútro Harryho Pottera, vďaka tomu som mal občas pocit akoby to bolo reálne, ako keby stál predo mnou. Presne tento vzťah, ktorý si vie čitateľ vytvoriť k postave je jedným z najväčších plusov tejto čarodejníckej ságy.
Ďalšou vecou, ktorá je samozrejme smutná, je smrť Albusa Dumbledora, ktorá je však odôvodnená a objasnená v ďalšej knihe. No aj tak, fyzický profesor Dumbledore odišiel a už sa v telesnej podobe nevráti.
Na záver by som rád spomenul jednu teóriu od bratov Carlinovcov, ktorý ju publikovali aj na svojom YouTube kanále SuperCarlinBrothers.
Je Slughorn zodpovedný za počatie Voldermorta? Myslím si, že by to tak mohlo byť. Avšak pre tých čo nevedia o čo sa jedná tu je vysvetlenie:
Každý kto si prečítal toto dielo, sa stretol s postavou tučného profesora elixírov Horacea Slughorna. Tento učiteľ sa vyjadril o elixíre lásky - Amortencii takto: ,,Amortencia v skutočnosti, pravdaže, nevytvára lásku. Nie je možné vyrobiť alebo napodobniť lásku. Nie, tento nápoj jednoducho spôsobí silnú zaslepenosť alebo posadnutosť. Je to asi najnebezpečnejší a najmocnejší elixír v tejto miestnosti. Ó, áno. Keby ste mali za sebou taký kus života ako ja, nepodceňovali by ste silu posadnutosti láskou..."
Takže očividne má Horace Slughorn nejaké skúsenosti s týmto elixírom. A teraz to prichádza. Voldemortova matka Merope Gauntová sa narodila v roku 1907. Aj keď to je trochu nepravdepodobné, je možnosť je chodila na Rokfort. Horace Slughorn sa narodil niekedy medzi rokmi 1882 a 1913 a dostal sa na Strednú školu čarodejnícku - Rokfort a bol zaradený do Slizolinu, kde by s najväčšou pravdepodobnosťou išla aj Merope (je priamým potomkom Salazara Slizolina). Začal učiť až v roku 1931. Merope zomrela v roku 1926 čiže sa museli stretnúť ako spolužiaci. Teória hovorí, že práve Slughorn, ktorý sa neskôr stal učiteľom elixírov, naučil Merope Gauntovú vyrobiť elixír lásky. Tu už však prichádzajú fakty, ktoré boli potvrdené v knihe - Merope dala Tomovi Riddleovi staršiemu vypiť tento elixír aby sa do nej zaľúbil a to sa nakoniec stalo a mali nakoniec syna, Toma Riddla mladšieho, ktorý sa neskôr stal Lordom Voldemortom. Avšak Riddle starší potom opustil Merope a tým sa splnilo to čo vravel Slughorn žiakom o Amortencii. Či tejto hypotéze uveríte je na vás, no ja si myslím, že by to mohla byť pravda. A presne toto svety ako Harry Potter potrebujú, fanúšikov, ktorý by príbeh rozširovali a pomáhali tak zväčšovať toto obrovské univerzum.

1 19.08.2018

Druhý diel série Kamenní strážcovia. Kniha je sústredená na hrady prevažne východného Slovenska. Avšak všetky na hrady na Slovensku boli nejako prepojené. Kniha ponúka množstvo informácii o hradoch, detailné popisy udalostí a stavieb, históriu jednotlivých budov a samozrejme to dopĺňajú nádherné fotografie. Všetko to dopĺňajú zaujímavé a pútavé povesti Mgr. Milana Bohunického. Určite by stáli za sfilmovanie. Odporúčam ju všetkým milovníkom náučne literatúry a histórie!

1 27.09.2017

Vskutku veľmi pekne ilustrovaná knižka poučných príbehov z mníšskeho prostredia.

Takto vyzerá detská duchovná literatúra na úrovni - že sa náboženstvo dotkne vnútra a začne obkmäkčovať aj srdce dospelého muža.

Mnísi môžu aj v 21. storočí poslúžiť ako neuveriteľne dôležitý zdroj múdrosti a inšpirácie práve pre deti a mládež. Príbehmi raného kresťanstva sa treba nechať formovať od mala.

Ako katolík dodávam, že aj napriek tomu, že „Detský paterik je z „pravoslávneho, teda schizmatického prostredia, príbehy týchto púštnych otcov skutočne čerpajú z čias pred Veľkým rozkolom a tak ten základ východného mníšstva môžeme jednoznačne považovať za pravoverný, čistý, katolícky.

Knižku jednoznačne odporúčam na večerné čítanie deťom :)

24.11.2024

Konečne som sa dozvedel niečo o svätom Vojtechovi.

Poľská autorka mimoriadne dramaticky vyrozprávala príbeh jedného z najväčších svätcov našich končín a tak širšej verejnosti sprístupnila svedectvo jeho nadovšetko obetavého života.

Počas choroby som si prečítal poslovenčené vydanie práve Spolku svätého Vojtecha z roku 1944.

Takéto knižky jednoducho milujem. Krásna jazyk štyridsiatich rokov, osemdesiatročný papier a inšpiratívny, historický príbeh veľkého muža.

Román hodný povinného čítania.

24.11.2024

Krátky, no mimoriadne silný román o živote svätého Maximiliána Kolbeho som mal zopár mesiacov v zásuvke, kde čakal na prečítanie.

Od tety som si vzal úplne pôvodné vydanie Spolku svätého Vojtecha z roku 1950. Knižka úspešne prežila 74 rokov a ja som sa tak mohol nechať inšpirovať neuveriteľným príbehom o. Kolbeho.

Jeho príbeh sa začína úvodom do jeho rodinnej situácie, kde autor opisuje pomery, z ktorých svätec pochádzal. Nuž, boli to náročné časy - avšak práve tie vykresali muža, akým bol svätý Maximilián. Odvážny, pracovitý, veriaci až na smrť.

Názov "Dve koruny" značí zjavenie, ktoré malý Maximilián (rodným menom Rajmund) dostal od Panny Márie. Svätá Matka mu dala možnosť prijať tieto dve koruny - bielu a červenú. Kňazstvo (zasvätený život) a mučeníctvo.

Bez váhania sa rozhodol prijať obe a tak vďaka tomuto odvážnemu rozhodnutiu máme v nebi ďalšieho mocného orodovníka.

Vskutku inšpiratívnym bol celý opis Maximiliánovej neúnavnej práce pre obrátenie sveta skrze odovzdanie sa Nepoškvrnenej. Celý svoj profesionálny život tomu zasvätil, čo nakoniec skutočne korunoval obdivuhodným mučeníctvom pre Krista.

Je to práve viera a absolútna, svätá odovzdanosť, ktorú vykazoval otec Maximilián Kolbe, ktorá ma presviedča o pravdivosti katolíckej Viery a jej zmyslu.

Treba byť jednoduchým, plniť si svoje povinnosti na svojom mieste a žiť maximálne zbožne. Práca ma jedine význam, ak sa zasvätí na obrátenie sveta. Svätý Maximilián Kolbe, oroduj za nás!

20.11.2024

Na nové knižné dielo biskupa Athanasia Schneidera som sa tešil. Už nejaký čas vnímam tohto pastiera kazašskej cirkvi, ako jednu z kľúčových postáv skutočnej liturgickej obnovy a silného obrancu tradičnej katolíckej ortodoxie.

Aj ako nástupca apoštolov a aj ako spisovateľ, koná svoju prácu s veľkou pokorou. V obdivuhodnej poslušnosti voči Svätému Písmu a Tradícii; práve tak, ako sa na skutočného svätca patrí. Či už počúvame príhovory alebo čítame slová na papieri, jazyk vyjadrovania Jeho Excelencie žiari rozvahou a priamosťou. Občas vyznie tvrdo, no všetky myšlienky stoja na citlivej láske k Pravde. Teda k Bohu a k človeku.

Je mi ľúto, že plánovaná košická prezentácia „Katolíckej Omše
v roku Pána 2023 sa naponok vôbec nezrealizovala. O dôvod viac však po tejto dôležitej knihe siahnuť.

Hlavnou tézou knižného diela napísaného v spolupráci s talianskym skladateľom Aureliom Porfirim, je návrat Boha do centra liturgie.

Niekto by sa mohol poznamenať - „Ale veď ten názov implikuje, že Boh už nie je stredobodom bohoslužby…

Dobrá poznámka, ktorá stojí za preskúmanie. Avšak na to, aby pozorný veriaci začal vnímať, že sa pri bežnom vykonávaní bohoslužby podľa „Nového Omšového Poriadku deje akási opačná antropologická „evolúcia, kde začína byť stredom liturgie človek a nie Boh, netreba žiadne teologické doktoráty.

Stačí sa prísť pozrieť na spôsob vysluhovania Najsvätejšej Obety, Svätej Omše, v priemerných kostoloch latinskej cirkvi (ak sa pri „Novus Ordo ešte vôbec dá hovoriť o akejsi latinskej, rímskokatolíckej identite). Do popredia sa čoraz viac tlačí osobnosť kňaza a charakter prítomného liturgického zhromaždenia. Orientácia spravodlivej bohoslužby, katolíckej omše, však bola v priebehu celý dejín Cirkvi jasne zameraná na Pána Boha. Symbolicky, aj cez spoločnú modlitbu celého veriaceho ľudu smerom na Východ. Omša je adorácia a práve tento úkon obrátenia rovnakým smerom - „versus Deum alebo „ad orientem, túto nemennú pravdu nádherne zdôrazňuje.

Čítať „Katolícku Omšu je ako počúvať, prenesene povedané, hlas proroka volajúceho na takmer vyprahnutej liturgickej púšti 21. storočia. Gesto spoločnej adorácie je len jedným z množstva veľmi podstatných prvkov, ktoré chudobnej, novej omši chýbajú. Autori knihy pomocou presvedčivých a fundovaných dôkazov ukazujú čitateľovi, akým žalostným spôsobom sme sa prakticky od pravej, kristocentrickej bohoslužby odklonili po Druhom vatikánskom koncile. Dielo prekypuje hodnotnými myšlienkami a vzácnymi, hlbokými citátmi cirkevných otcov či rôznych svätých.

Všetky vyjadrenia smerujú k jednej, večnej pravde - „Návrat Boha do centra liturgie je potrebný pre spravodlivý život. Pán biskup predkladá podnetné pasáže zo Svätého Písma a vyjadrenia svätcov, či súčasnej cirkevnej hierarchie, ktoré poukazujú na dôležitosť úctivej a krásnej bohoslužby.

Najväčšia chvála, vrúcna vďaka a náležitá úcta sa vzdáva Pánu Bohu práve cez tradičnú Svätú Omšu. Po takomto výroku by sme okamžite mohli nabiť naše zbrane argumentačnými nábojmi všetkých druhov a začať strieľať.

Myšlienka „Katolíckej Omše však presahuje akékoľvek „liturgické vojny, ktoré by mala jedna, či druhá strana pokušenie viesť.

Svätá Omša, Kalvária prítomná na oltároch našich kostolov, bola po tisícročia tou najkrajšou a najdôležitešou udalosťou, akej sa človek mohol (musel!) zúčastniť. Povolanie každého veriaceho je teda, zložiť zbrane zbytočných hádok a spoločne sa klaňať Bohu. Spoločne mu dávať, čo mu patrí.

Biskup Athanasius Schneider nás cez toto mimoriadne hodnotné dielo pozýva pochopiť, prečo je úctivá Svätá Omša tak nesmierne dôležitá a kľúčová pre naše pozemské, ale aj posmrtné životy.

Náš Boh je spravodlivý a teda o spravodlivosť voči nemu sa máme zo všetkých síl snažiť aj my.

Boh našu chválu nepotrebuje. Je to pre naše večné dobro, ktoré nám, ako milosrdný Otec, s neopísateľnou láskou ponúka.

„Teda oficiálna verejná bohoslužba a princíp, že jej slávenie potrebuje presné vymedzenie sú Bohom zjavené pravdy.“ (str. 17.)

„Poklona sa po grécky povie proskýnesis, čo doslovne znamená padnúť na zem. Naznačuje, že Boh je veľký a že my sa robíme malými. Robiť sa malými je ovocím skutočnej adorácie. Ako nás učí Preblahoslavená Panna Mária a Matka Božia v Magnificat. Boh nás povyšuje, keď sa ponižujeme.“ (str. 33)

„Boh nás stvoril ako bytosti zložené z tela a duše; človek nemôže žiť v súlade so svojou ľudskou prirodzenosťou, ak toto zloženie ignoruje alebo zle chápe. Ak sa pokúsime zbaviť tela alebo zmyslov, smerujeme ku gnosticizmu, teda pohŕdaniu tým, čo je viditeľné, a teda aj pohŕdaniu rituálmi.“ (str. 50)

„Svätý Leonard z Port Maurice povedal, že svätá omša: je nie kópia, ale originál obety Kríža. Jej výnimočnosť je ešte posilnená tým, že kňazom pri nej nie je nikto iný ako Boh, ktorý sa stal človekom… Teraz pozorujte obdivuhodnú vznešenosť svätej omše v každom z tých troch ohľadov: Kňaz, ktorý ju obetuje, je Bohočlovek Kristus Ježiš; Obetou je život Boží; a neobetuje sa niekomu inému ako Bohu.“ (str. 70)

„V Kristovi trpiacom na kríži nachádzame poklady duchovnej krásy. Ako povedal svätý Bonaventúra: „Tvoje srdce je cenný poklad; tvoje srdce je klenot. Našli sme ho, keď bolo rozorané pole Tvojho tela.“ (str. 88)

„Tridentský koncil pripomenul kňazom aj veriacim, že slávenie svätej omše je ten najsvätejší úkon, aký môže byť na svete vykonaný: „Veriaci nemôžu vykonať nič svätejšie ani božskejšie ako toto úžasné tajomstvo, pri ktorom sa životodarná obeť, ktorá nás zmieruje s Otcom denne obetuje na oltári.“ (str. 110)

02.08.2024

Internetovú verziu tohto prepracovaného spovedného zrkadla som používal už niekoľko mesiacov. Po niekoľkých mesiacoch som v jednom pražskom kníhkupectve neodolal a kúpil si konečne tlačenú verziu. Vtedajší rektor pražského arcibiskupského seminára, Karel František Průcha (1818-1883), vykonal vskutku výbornú robotu s jeho spisovaním.

Knižočka ponúka veriacemu bohaté vysvetlenie dôležitosti generálnej spovede a takisto aj návod, ako sa dobre na tento krok v duchovnom živote pripraviť. Priložené spovedné zrkadlo sa však dá použiť aj pri bežných spovediach. Z vlastnej skúsenosti môžem dosvedčiť, že sa kvalita spytovania môjho svedomia a aj samotnej svätej Spovede v mojom živote výrazne zlepšila.

Dovtedy som sa nejakému hĺbavejšiemu premýšľaniu nad vlastnými hriechmi zamýšľal len veľmi málo. Toto podrobné spytovanie svedomia, čoby najčistejšie zrkadlo pre dušu, mi silne pomohlo si uvedomiť, ako zle som na tom a ako veľmi skutočne potrebujem Božiu milosť a jeho milosrdné odpustenie.
Jednotlivé body idú úplne do hĺbky. Prídavok v podobe dodatočných modlitieb či rôzne doplňujúce poznámky sú prospešným bonusom.

Táto útla knižočka je krásnym dôkazom toho, že dotlače starých titulov duchovnej literatúry sa robiť oplatí. České nakladateľstvo Christianitas robí túto službu na vskutku vysokej úrovni. Môže tak mať z toho úžitok obrovské množstvo veriacich. Cením aj úpravu, rozšírenie a doplnenie od Pavla Augustina a hlavne prácu pražského gréckokatolíckeho kňaza, R. D. Radima Tutra.

Vďaka tomu môže byť toto podrobné a užitočné poučenie o generálnej spovedi-spovedné zrkadlo vďačnou pomôckou pre každého kresťana, ktorý túži spraviť ďalší kajúcny, no radostný krok na svojej ceste spásy.

„Keď Boh odpustí hriešnikovi, ktorý pokorne vyzná svoj hriech, diabol stratí nadvládu nad srdcom, ktoré si vzal.
– Svätý Bernard z Clairvaux (1090-1153)

01.08.2024