Majto komentáře u knih
Po prvých troch knihách zo série s J. Bergmanom som konečne prečítal aj prvú kúpenú knihu od tejto autorky a musím povedať, že z tých štyroch sa mi asi aj páčila najviac. Je cítiť tie roky písania, ktoré túto knihu delia od tých prvých. Dokonalo vyčistený svojský štýl, ktorý nemôže nezaujať. Skvelé popisy krajiny a charakterov ľudí a iné veci, ktoré z nej robia dobrú autorku. Asi je čas pozháňať ďalšie knihy z Bergman-série a dúfať, že po Prokletom kraji sa objaví aj ďalšia kniha, ktorá bude niesť jej rukopis, nech už je tématicky akákoľvek.
Tak som po rokoch opäť siahol po tejto knihe (myslím, že už štvrtý krát) a opäť som si čítanie užil. Asi siahnem postupne aj po ostatných dieloch, aby som sa dostal do atmosféry pred nadchádzajúcim ďalším pokračovaním.
Veľmi dobre napísaná kniha. Autorka krásne ovláda jazyk a využíva všetky jeho nuansy v prospech príbehu a charakterov postáv. Veľmi sa mi páčilo opísané prostredie a život baníkov (v tomto mi to prišlo ako časť Van Goghovho životopisu), jeho pochmúrnosť a zmar. Jediné, čo mi trošku poškvrnilo dojem, bola mnohými spomínaná "nacionálna" roztržka. Tam mi to prišlo všetko akési skratkovité. Inak som maximálne spokojný a druhý diel asi nebude dlho čakať, kým skončí pred mojím zrakom.
Kedysi som videl film natočený podľa tejto knihy a hoci som si ho už nepamätal, neodradilo ma to od kúpy. Urobil som dobre. Kniha je skvelá a autor ma potešil svojím štýlom písania, bo je pútavý a ponúka veľa možností na ponorenie do deja aj vďaka rôznym dejovým a časovým rovinám, či skvelým dialógom. Pohltilo ma to natoľko, že som rovno kúpil všetky knihy autora.
Prvýkrát sa mi zdá všetko v knihe pekne vyvážené. Je tu aj ženské cítenie a pohľad na život, je tu napätie, je tu viac vyšetrovania ako v predchádzajúcich dvoch knihách, je tu aj dostatok pekne popísaných krajiniek... Autorka ponúkla svoje (dovolím si povedať/napísať) typické postupy, ktoré na mňa zaberali od prvej knihy a ešte ich vylepšila. Musím zohnať ďalšie knihy z tejto série.
Musím sa priznať, že tretia kniha ma dostala najviac z celej trilógie. Perfektný spád, plná akcií a zmien, s pekne vygradovaným záverom... Nedokážem nájsť viac slov ako: Dokonalý zážitok.
Skúsil som, začítal som sa a nakoniec som si dobre počítal. Nečakal som nič a dostal som parádne napísaný príbeh plný zvratov.
Ako teraz čítam všetky diely tejto série krátko po sebe, nadobúdam dojem, že majú stúpajúcu tendenciu. A to vo všetkých ohľadoch. Rastie miera brutality, pribúda humorných dialógov, zápletky sú trochu kombinovanejšie, no hlavne má stále viac uchvacuje množstvo detailov z vtedajších čias, takže častokrát čítam všetkými zmyslami. Dobré je veru takéto opakované čítanie po rokoch.
Nepamätám si, ako došlo k tomu, že som sa rozhodol zohnať si túto knihu a v podstate je to aj tak jedno. Nepoznačený seriálom som ju prečítal a dojmy viacmenej dobré. Mozaika postáv a ich príbehov a osudov sa predvádza v panoptiku skazenosti a "zla". Čo mi trochu vadilo, bol autorkin odstup a absencia uceleného deja. Mal som dojem, že jednotlivé postavy sa tu, ako na Pražskom orloji, ukázali predviedli svoje a opäť skončili v útrobách mašiny. To je moja asi jediná výhrada voči tejto knihe.
Aj druhý diel má po niekoľkoročnej pauze a na neviemkoľký pokus opäť bavil o čosi viac ako prvý. Určite je to aj tým, že hlavní hrdinovia už sú čiastočne známi a do celkovej skladačky ich postáv pribúdajú dieliky. Tým pádom sa autor viac zameral na opisy atmosféry a historických reálií, čo vôbec nie je na škodu. Navyše píše veľmi osobitým štýlom a myslim, že práve v tejto sérii to najlepšie vyznieva. Kombinácia krutosti so šibeničným humorom a rôznorodosťou postav na pozadí historických udalostí a vyšetrovanie zločinu dobovým spôsobom.
Skrátka, užil som si čítanie rovnako ako všetky razy predtým.
Hádžem rukavicu do ringu. Podobne, ako keď som videl filmy, ani pri knihách nedokážem prečítať jednu a druhú potom až za nejaký čas. Tak po Spoločenstve prsteňa som hneď otvoril Dve veže a pokračoval v blúdení fantáziou (a porovnávaním s filmom, čo režisér prihodil abo urobil podľa svojej fantázie, čo mu nezazlievam). Bavil som sa oveľa viac ako pri úvodnej knihe, dokonca aj línia s Frodom ma bavila oveľa viac ako napr. vo filme - bola pochmúrnejšia a neprišla mi až tak filmovo patetická. Tož dobré.
Nepamätám sa, kto mi Michaelu Klevisovú doporučil, no kúpil som si jej knihu Prokletý kraj. Na obale som sa dozvedel, že napísala detektívnu sériu, ktorá bola oceňovaná, tak som rovno kúpil 3 knihy z nej bez toho aby som prečítal čo i len riadok. Niekedy tak "naslepo" nakupujem aj muziku, väčšinou som spokojný.
Mnohí tu spomínajú, že nejde o detektívku, s čím rád súhlasím. Od prvého momentu som mal dojem, že čítam román. O vyšetrovanie tu ide až v druhom rade, ak nie aj v treťom. Keby som čítal len anonymný text, štýl písania napovie, že písala žena. Neviem to presne špecifikovať, no z každej vety cítim ženské uvažovanie - možno preto aj také (z feministického pohľadu brané) charaktery mužských postáv. Nevidím v tom však žiadne negatíva. Číta sa to príjemne a nevadí mi ani rozvláčnosť, ktorá sa občas zjaví. Z pohľadu prvotiny vcelku fajn dielko. Uvidím, čo bude v ďalších knihách.
Po predošlej časti, vymykajúcej sa formou zbytku série, som opäť prelúskal ďalšiu, ktorá síce tiež úplne nezapadá, no viac sa približuje. A mne sa osobne aj oveľa viac pozdáva. Hoci Vlk a dýka bola skvelá vec, Les prízrakov má u mňa navrch, i keď aj v ňom cítim isté rezervy, pravdepodobne ako u iných, spôsobené absenciou Barbariča, bo pre mňa vzájomný vzťah Stein-Barbarič a interakcie medzi nimi dodávajú to správne korenie. No napriek tomu túto knihu radím k najlepším zo série. Atmosféra zimného Krkonošia a dobový kolorit sú mocné kalibre, ktorými Červenák útočí presne na moju signálnu sústavu. Ako bonus strhujúci dej plný zvratov.
Kniha, ktorá by v mojom detstve kraľovala knižnici. Množstvo informácií podaných zrozumiteľnou formou, ktorú by mohli vstrebať aj deti. Má to síce svoje chybičky, no tie isto vidia len staršie ročníky.
Súhlasím s názorom, že by sa mala stať súčasťou povinnej literatúry základných škôl. Žiaľ stále sme v menšine (myslím čitateľov kníh) a naši "vládni odborníci na všetko" majú očividne iné priority ako vzdelávanie...
Toto je jednoznačne najlepšia kniha z tejto série (možno je toto tvrdenie predčasné, bo neviem aké sú nasledujúce - čítam tradične chronologicky). Autor ponúka to najlepšie, čo sa mu počas predošlých dielov podarilo nazbierať. Skvelá zápletka, normálne vyšetrovanie (čo sa mi páči od prvého dielu), dramatické rozuzlenie... Na Wallanderov vnútorný svet už som si dostatočne zvykol, tak všetko pôsobí úplne prirodzene. Skvelá práca.
Nevydržal som dlho a prečítal som aj pokračovanie histórie strateného mesta. Tentoraz na rozsiahlejšej ploche, no opäť osobitým štýlom autorky. Síce sa mi druhý diel čítal rovnako skvelo ako prvý (možno miestami aj lepšie), predsa len ale musím súhlasiť s názormi niektorých, že niečo tomu k dokonalosti ešte chýba. No stále je to ohromná kniha.
Prvýkrát som túto knihu čítal bez pár mesiacov pred 30-imi rokmi. Opakovane k tomu došlo o 2 roky neskôr, keď som si ju kúpil. Že mi neskôr bola nevrátená a že som na autora zabudol, bo som sa prestal venovať čítaniu kníh na veľa rokov (hoci som priebežne zopár kúpil) je vec iná. Pred časom ma to opäť chytilo a čítaniu venujem veľa času, tak prišlo aj na zháňanie tejto knihy. Dočkal som sa a opäť ju vlastním. Prečítal som ju a plne chápem, čo ma na nej pred rokmi zaujalo. Absurdita vsadená do reálneho sveta, cynizmus, sarkazmus... Teraz, keď čítam tvorbu Irvinga postupne, vnímam jeho vývoj ako autora a teším sa na ďalšie knihy (medzičasom som si pozháňal všetky v českých verziách). Bodovo by som to dal na 90%, len to je tu nemožné, tak dám kompletku.
Ako viacerým tu, aj mne trvalo kým som prekonal počiatočné tempo knihy. No potom už sa to čítalo samotné. Potešilo ma, že autor rozšíril dej o ďalšie roviny (síce občas pôsobili trošku rušivo), čo tiež pomohlo celkovému vyzneniu. Mierne ma rozladil "pokus" o zatknutie v tradičnom nemotornom duchu, ale inak som spokojný.
Tak. Znovu asi pôjdem proti prúdu, no takto to skrátka cítim. Po dočítaní tretej knihy tohoto autora som síce mal dojem, že ma asi bavila najviac, no stále je to len taký nejaký nejasný šum, ktorý sa čoskoro rozplynie a po čase si nespomeniem o čom to vôbec bolo. Veľkým pozitívom bolo, že hlavné postavy sa konečne posunuli niekam od žrania, chlastania a oblbovania liekmi. No čo sa týka samotného vyšetrovania, stále sa to dialo akosi samospádom a viac predviedli "vedľajší hráči tímu" a vážne som nejak nepobral v čom spočíva genialita Mii ako vyšetrovateľky, bo okrem toho, že je to takmer neustále pripomínané aká je fenomenálna, nikde som to v troch knihách neobjavil.
Ako som už kdesi spomenul, zostanem pri Mankellovi. A asi prestanem kupovať krimi romány severských autorov naslepo a hlavne hromadne. V tomto prípade som netrafil správny cieľ.
Pokračovanie tejto série v tomto prípade s miernymi zmenami. Nevadila mi ani forma rozprávania, ani osekanie zostavy, skôr akási jednoduchosť. Na druhej strane opisy dobových zvykov a reálií nadobudli ohromných rozmerov, čo sa výpovednej hodnoty týka. V tomto som si rochnil.
Ako vždy u Červenáka, čítalo sa neuveriteľne dobre. On skrátka vie ako veci podať, aby nenudili a človek sa dozvie niečo nové z histórie ani nevie ako.
Sólojazda notára Barbariča má síce svoje čaro, no radím ju kúsok za Diabla v zrkadle.